Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, August 14, 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 23C/13/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3107201836
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Hedviga Pikalíková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Hedvigou Pikalíkovou v právnej veci navrhovateľky Mgr. E.

M., bytom T., D. H. XXXX/XX,. občianka SR, zast. JUDr. J. L., advokátom v T., N.. S.. A. XX/XX,. proti
odporcovi Ing. R. M., bytom T., J. H. X,. občan SR, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že navrhovateľka je vlastníčkou nehnuteľností vedených v katastrálnom území
T. - S. K. T. na LV č. 5270, k. ú. T., ako byt č. XX. na X. poschodí bytového domu s. č. 1161 na parcele č.
1916/4 v 1/1 a zároveň spoluvlastníčkou na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového
domu s. č. 1161 na parcele č. 1916/4 a pozemku parcela č. 1916/4 - zastavané plochy a nádvoria vo
výmere 1456 m2 v podiele 61/4509.

II. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 75.644,50 Sk, do

3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám práv. zást. navrhovateľky.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka žiadala, aby súd určil, že je vlastníčkou nehnuteľností vedených v katastrálnom území
T. - S. K. T. na LV č. 5270, k. ú. T., ako byt č. XX. na X. poschodí bytového domu s. č. 1161 na
parcele č. 1916/4 v 1/1 a zároveň spoluvlastníčkou na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
bytového domu s. č. 1161 na parcele č. 1916/4 a pozemku parcela č. 1916/4 - zastavané plochy a
nádvoria vo výmere 1456 m2 v podiele 61/4509. V dôvodoch návrhu uviedla, že predmetný družstevný
byt začala užívať titulom dedenia členského podielu v S. B. D. po svojej starej matke A. M. v roku
1988. Dňa 5.12.1992 uzavrela manželstvo s odporcom, čím vzniklo obom manželom právo spoločného

nájmu družstevného bytu, avšak nedošlo ku vzniku spoločného členstva v príslušnom bytovom družstve.
Napriek tomu, že sa odporca nestal členom bytového družstva bola dňa 10.8.1995 uzavretá medzi S. B.
D. T. ako prevádzajúcim a účastníkmi ako nadobúdateľmi zmluva o prevode družstevného bytu za cenu
9.161,- Sk. Táto bola zaplatená v celej výške z peňažných prostriedkov, ktoré získala navrhovateľka
darom od svojich rodičov na základe zmluvy zo dňa 20.7.1995. Navrhovateľka prostredníctvom práv.
zást. poukázala na to, že predmetná zmluva bola s odporcom uzavretá v rozpore so zákonom a preto
vo vzťahu k odporcovi nemohli na základe tejto zmluvy nastať účinky prechodu vlastníckeho práva k

predmetným nehnuteľnostiam. Len navrhovateľka ako členka bytového družstva a zároveň nájomca
tohto družstevného bytu mala v zmysle ust. § 24 zákona č. 42/1992 Zb. a § 28 zákona č. 182/1993 Z.
z. zákonný nárok na jeho prevod do vlastníctva. Zmluvu považovala za absolútne neplatnú v zmysle
§ 39 Občianskeho zákonníka. Naliehavý právny záujem na určení, že je vlastníčkou predmetných
nehnuteľností preukazovala tým, že jedine meritórne rozhodnutie súdu bude podkladom pre zmenu
zápisu v katastri nehnuteľností, kde sú v súčasnosti zapísaní ako vlastníci obaja účastníci v podiele 1/1.Odporca, ktorý je bývalým manželom navrhovateľky, s návrhom nesúhlasil a tvrdil, že predmetný byt
patrí do BSM z dôvodu, že tento nadobudli účastníci počas trvania manželstva. Potvrdil, že v čase
uzatvárania ich manželstva bola navrhovateľka členkou a nájomkyňou predmetného bytu, avšak ak boli

nejaké prekážky v tom, aby bol predaný aj jemu, bolo povinnosťou družstva, resp. navrhovateľky ho
na toto upozorniť. Rovnako potvrdil, že peniaze na kúpu bytu dostala navrhovateľka darom od svojich
rodičov, pričom poukazoval na to, že navrhovateľka mala vždy nízke príjmy, z ktorých nebola schopná
sa podieľať ani na úhradách spojených s užívaním bytu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s dohodou o užívaní družstevného bytu

z 24.3.1977, s rozhodnutím bývalého Š. N. v T., č. 4D/1000/88 z 21.6.1988, so zápisnicou o dohode o
odovzdaníaprevzatíbytuz31.8.1988,sozmluvouoprevodevlastníctvadružstevnéhobytuz10.8.1995,
s darovacou zmluvou z 20.7.1995, s ústrižkami poštových poukážok z 31.7.1995, s výpisom z LV č.
5270, k. ú. T. a ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Účastníci boli manželmi od X.XX.XXXX. do XX.X.XXXX,. kedy bolo ich manželstvo právoplatne
rozvedené. Navrhovateľka nadobudla na základe rozhodnutia Š. N. č. 4D/1000/1988 z 21.6.1988

dedičstvom po svojej starej matke členský podiel v O. S. B. D. T.. Družstvo s navrhovateľkou uzavrelo
dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu č. XX. v dome s. č. 1161 v T. dňa 31.8.1988, teda pred
uzavretím manželstva. Zmluvou o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 21.7.1995 previedlo
S. B. D. v T. do bezpodielového spoluvlastníctva manželov predmetný byt spolu so spoluvlastníckym
podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu vo veľkosti 61/4509 za cenu 9.161,- Sk. Prevod

spoluvlastníckeho podielu pozemku o veľkosti 61/4509 bol bezodplatný. Právne účinky zmluvy nastali
dňa 12.10.1995. Na zakúpenie predmetného bytu darovali finančné prostriedky vo výške 10.200,- Sk
navrhovateľke jej rodičia, a to darovacou zmluvou zo dňa 20.7.1995. Z čiastočného LV č. 5270, k. ú. T.
súd zistil, že predmetný byt ako aj spoluvlastnícky podiel je vlastnícky vedený na účastníkov v 1/1.

Podľa § 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva

právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj
spoločnéčlenstvomanželovvdružstve;ztohtočlenstvasúobajamanželiaoprávneníapovinníspoločne
a nerozdielne.

Z citovaného ust. je zrejmé, že keďže právo na uzavretie zmluvy o nájme bytu (predtým dohody
o odovzdaní a prevzatí bytu) vzniklo navrhovateľke pred uzavretím manželstva, vzniklo uzavretím

manželstva účastníkov len právo spoločného nájmu bytu, avšak nie spoločné členstvo v družstve.
Odporca sa v zmysle citovaného ust. nestal členom družstva a nebol nim ani v čase, keď bola uzavretá
zmluva o prevode bytu.

Podľa § 24 zákona č. 42/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, členovia bytových družstiev, ktorí sú
nájomcami bytov a nebytových priestorov, môžu do 6 mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona vyzvať

bytové družstvo na uzavretie zmluvy, ktorou na nich družstvo bezplatne prevedie vlastníctvo k bytu a
nebytovému priestoru. Uplynutím tejto lehoty toto právo zaniká.

Podľa § 28 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, nájomca družstevného bytu, ktorý
je členom bytového družstva, má nárok na prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona, ak nepožiadal
o prevod vlastníctva podľa osobitného predpisu.

Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov ponechal v platnosti právnu úpravu tzv. bezplatných
prevodov družstevných bytov podľa zákona č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní
majetkových nárokov v družstve. Podľa tejto zákonnej úpravy mali členovia bytových družstiev, ktorí
boli nájomcami bytov právo do 6 mesiacov od účinnosti zákona, t. j. do 21.6.1993 vyzvať bytové
družstvo na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Uplynutím lehoty 6 mesiacov toto právo

zaniklo. Zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov odstránil túto tvrdosť a umožnil každému členovi -
nájomcovi družstevného bytu, ktorý nevyužil ust. § 24 zákona č. 42/1992 Zb. požiadať bytové družstvo oprevod vlastníctva. Člen bytového družstva pri prevode vlastníctva bytu bol povinný uhradiť nesplatený
investičný úver s prísl., ktorý pripadá na prevádzaný byt alebo nebytový priestor.

Právo na uzavretie zmluvy o nájme vzniká okamžikom vzniku členstva v družstve a zaplatením

členského podielu. Navrhovateľka sa stala členkou družstva pred uzavretím manželstva a členský podiel
viažuci sa k predmetnému družstevnému bytu získala titulom dedenia. V tomto okamžiku nastalo jej
právo na uzavretie zmluvy o nájme (predtým dohody o odovzdaní a prevzatí bytu). Z tohto je zrejmé, že
keďže toto právo navrhovateľke vzniklo už pred uzavretím manželstva, nemohol sa odporca stať členom
družstva. Týmto členom by sa stal len v prípade, že by právo na uzavretie zmluvy o nájme vzniklo čo i

len jednému z manželov, avšak za trvania manželstva.

Súd dospel k záveru, že v danom prípade mala právo a zákonný nárok na prevod družstevného bytu
výlučne navrhovateľka. Prevodom predmetného bytu aj do vlastníctva odporcu boli podľa názoru súdu
porušené citované zákonné ust., zmluva bola uzavretá v rozpore so zákonom a preto vo vzťahu k
odporcovi nemohli nastať účinky prevodu vlastníckeho práva. Súd považoval zmluvu za absolútne
neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom a účelom odporuje zákonu (§ 39 Obč. zákonníka). Súd

mal za to, že navrhovateľka preukázala aj naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníctva,
ktorý bol daný tým, že zápis údajov o vlastníctve príslušných nehnuteľností v katastri nehnuteľností je
možné uskutočniť len na základe meritórneho rozhodnutia súdu.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej navrhovateľke priznal náhradu
trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 36.000,- Sk a náhradu trov práv. zastúpenia. Práv.

zást. navrhovateľky vyčíslil odmenu za poskytnuté úkony právnych služieb z hodnoty predmetu konania
600.000,- Sk za 3 úkony po 10.650,- Sk, spolu 31.950,- Sk + 19% DPH - 6.070,50 Sk + 3x 178,- Sk
režijný paušál, spolu 534,- Sk. Cestovné náhrady za použitie motorového vozidla na cestu práv. zást.
navrhovateľky z T. do N. M. N. V. a späť v súvislosti s jeho účasťou na pojednávaní dňa 14.8.2007
za použitia motorového vozidla VOLVO XC 90 D 5g, EVČ: T.-XXX. B. účtoval práv. zást. sumu 496,-

Sk, a to za vzdialenosť 52 km pri spotrebe 9,0 litra na 100 km, pri cene 1 litra PHM 36,90 Sk + výška
základnej náhrady 6,20 Sk za 1 km. Práv. zást. navrhovateľky účtoval aj náhradu za stratu času za 2
začaté polhodiny po 297,- Sk, za účasť na pojednávaní dňa 14.8.2007, spolu 594,- Sk. Celková výška
požadovanej náhrady trov konania predstavuje sumu 75.644,50 Sk.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

§ rozhodoval vylúčený sudca,

§ súd prvého stupňa nesprávne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §

205a ods. 1, § 221 ods. 1 O.s.p.)

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.