Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, March 6, 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 23C/75/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3106219380
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Hedviga Pikalíková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Hedvigou Pikalíkovou v právnej veci navrhovateľky: J. K.,

bytom B. N. B., K.. J. XXXX/X,. štátnej občianky SR, právne zastúpenej Mgr. R. Š., advokátom so sídlom
v B. N. B., R. XXX/X,. proti odporcovi M. a.s., so sídlom v B. N. B., P. XXX/B,. právne zastúpenému
JUDr. V. V. ml., advokátom so sídlom v B. N. B., R. XXX/XX. o neplatnosť skončenia pracovného pomeru
dohodou s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Návrh sa z a m i e t a .

II. Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 12.570,-Sk do
troch dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám právneho zástupcu odporcu.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojím návrhom zo dňa 8.8.2006, doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.8.2006

domáhala, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru dohodou zo dňa 30.6.2006 je neplatné a
pracovný pomer medzi navrhovateľkou a odporcom trvá a zaviazal odporcu k náhrade trov konania.
Uviedla, že uzatvoreniu dohody predchádzali pohovory so zodpovednými pracovníkmi odporcu, kde
jej boli vytýkané nedostatky v práci, ktorú robila takmer 27 rokov, za ktoré mal byť zo strany
zamestnávateľa ukončený pracovný pomer okamžite z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny.
Podľa navrhovateľky problémy v práci vznikali v súvislosti s novým zahraničným účtovným programom
a za tieto problémy odmieta niesť akúkoľvek zodpovednosť. Dohoda jej bola predložená asistentkou
riaditeľa A. M. s tým, že ak dohodu nepodpíše, ukončí s ňou odporca pracovný pomer okamžite pre

porušenie pracovnej disciplíny, čo jej skomplikuje možnosť ďalšieho zamestnania. Ďalej uviedla, že
takémuto nátlaku nakoniec podľahla a dohodu podpísala. Listom zo dňa 10.7.2006 odporcovi oznámila,
že predmetnú dohodu považuje za neplatnú a trvá na ďalšom zamestnávaní. Odporca ju však považoval
za platnú.

Navrhovateľka ďalej uviedla, že predmetná dohoda je neplatným právnym úkonom, pretože ju
podpísala pod nátlakom, v rozpore s dobrými mravmi. Išlo o právny úkon, ktorým odporca zastieral
skutočný dôvod a spôsob ukončenia pracovného pomeru. Ďalej poukázala na nedodržanie zákonom

stanovenej formy predmetnej dohody, ktorá bola podpísaná na strane zamestnávateľa nečitateľným a
neidentifikovateľným podpisom bez uvedenia mena a funkcie podpisujúcej osoby ako aj tú skutočnosť,
že bola podpísaná len jednou osobou, teda v rozpore s výpisom z obchodného registra odporcu,
podľa ktorého podpisovať menom spoločnosti sú oprávnení všetci členovia predstavenstva, pričom za
spoločnosť podpisujú vždy dvaja členovia predstavenstva spoločne a to tak, že k vytlačenému alebo
napísanému názvu spoločnosti, menám a funkciám podpisujúci pripoja svoje podpisy.K návrhu sa dňa 21.9.2006 písomne vyjadril odporca, ktorý uviedol, že dohoda obsahovala všetky
zákonné náležitosti, navrhovateľka si ju preštudovala a následne na znak súhlasu podpísala. Odmietol,
že by z jeho strany alebo zo strany jeho zamestnancov bol na navrhovateľku vyvíjaný fyzický

alebo psychický nátlak na podpísanie dohody. Pripustil, že boli z jeho strany navrhovateľke vytýkané
nedostatky v práci a navrhovateľka bola na tieto nedostatky upozorňovaná. Ďalej uviedol, že
navrhovateľka u neho pracovala ako vedúca finančnej učtárne, musela poznať svoje práva a možnosti
priskončenípracovnéhopomeru.Slobodneavážnesarozhodladohoduoskončenípracovnéhopomeru
podpísať. Predmetnú dohodu podpísal M.. P. B., predseda predstavenstva odporcu, ktorý bol na to

oprávnený na základe splnomocnenia.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, svedkyne A. M., oboznámením s listinnými
dôkazmi: pracovnou zmluvou zo dňa 1.3.1979, dodatkom k pracovnej zmluve zo dňa 28.2.2005,
dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 30.6.2006, oznámením zo dňa 10.7.2006, vyjadrením
zo dňa 24.7.2006, rokovacieho poriadku odporcu zo dňa zo dňa 15.6.2004, organizačného poriadku
odporcu zo septembra 2005, ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľka uzatvorila dňa 1.3.1979 pracovnú zmluvu s M., N. P. so sídlom v B., R. D. XX,. na
základe ktorej začala pracovať v podniku ako účtovníčka s miestom výkonu práce - Z. B. N. B., so
skúšobnou dobou 1 mesiac a základným mesačným platom vo výške 1.600,-Sk brutto. Dňa 28.2.2005
navrhovateľkauzatvorilasodporcomDodatokkpracovnejzmluve,ktorýtvorísúčasťuvedenejpracovnej
zmluvy.Obsahomdodatkuboladohodaomzdovýchpodmienkachnavrhovateľkyakohlavnejúčtovníčky

a stanovenie pracovného času na 37,5 hodín týždenne a práce nadčas v úhrne do 30 hodín mesačne.

Navrhovateľka pracovala u odporcu, ako vedúca finančnej učtárne. V súvislosti so zavedením nového
účtovného programu, vznikali pri účtovaní problémy, na ktoré prostredníctvom mailov navrhovateľka
upozorňovala programátorov, vedenie spoločnosti, dokonca sa domáhala osobného stretnutia s M.. B. -
predsedompredstavenstvaodporcu,ktorýjezároveňriaditeľompresprávuafinancieodporcu.Jejsnahy

však zostali bez odozvy. Navrhovateľke boli zo strany odporcu viackrát vyčítané nedostatky v práci,
ktoré ona pripisovala novému softvéru, pretože predtým sa tieto nedostatky neobjavovali. Dňa 22.6.2006
navrhovateľka prerušila dovolenku, lebo jej bolo oznámené, aby sa dostavila na pracovisko. Predseda
predstavenstva zistil nezrovnalosti v zaúčtovaní faktúr, z čoho vinil navrhovateľku ako vedúcu učtárne
a oznámil jej, že vo firme končí. Navrhovateľka následne pokračovala v dovolenke, pričom po celý čas

nedostala od zamestnávateľa žiadny doklad o tom, že s ňou bol ukončený pracovný pomer. Po ukončení
dovolenky dňa 1.7.2006 nastúpila do práce. Nebolo jej však dovolené vstúpiť svoje na pracovisko, preto
čakala vo vestibule, kým sa neobjavila A. M., vtedajšia asistentka finančného riaditeľa M.. B.. Tá jej
oznámila, že vedenie sa rozhodlo, že s ňou neukončí pracovný pomer okamžite alebo výpoveďou z
dôvodu porušenia pracovnej disciplíny, ale dohodou, aby nemala problém v budúcnosti sa zamestnať.

Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že vedela, akú dohodu podpisuje. Bála sa, že keď odíde dostane
absenciu a bude mať problémy s hľadaním si ďalšieho zamestnania. Po tom, čo jej asistentka povedala,
že inak prichádza do úvahy len okamžité skončenie pracovného pomeru s uvedením dôvodov, ktoré sa
týkajú nekvalitnej práce, dohodu podpísala. Podpísaním dohody nezastierala žiadny právny úkon.

Dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 30.6.2006 bola za odporcu podpísaná nečitateľne,

bez uvedenia mena a funkcie podpisujúceho. M.. B. dňa 20.9.2006 vydal písomné prehlásenie, v
ktorom uvádza, že dňa 30.6.2006 vlastnoručne podpísal Dohodu o skončení pracovného pomeru
navrhovateľke. Splnomocnením zo dňa 6.6.2006 odporca splnomocnil M.. B. na zastupovanie
odporcu najmä pri uzatváraní pracovných zmlúv, dohôd o zmene pracovného pomeru a dohôd o
skončení pracovného pomeru, podpisovaním týchto dokumentov vrátane zastupovania predstavenstva

spoločnosti M. a.s. Podľa Plánu rozdelenia vedenia M. a.s., ktorý tvorí Prílohu č. 1 rokovacieho poriadku
pre vrcholový manažment odporcu platného od 15.6.2004 bol M.. B. poverený vedením ekonomickej
oblasti, do ktorej spadá okrem iného účtovníctvo a personálna správa.

Listom zo dňa 10.7.2006 navrhovateľka oznámila odporcovi, že predmetnú dohodu považuje za
neplatnú, pretože nespĺňa zákonom stanovenú formu a trvá na ďalšom zamestnávaní a prideľovanípráce. Odporca reagoval listom zo dňa 24.7.2006, kde uviedol, že dohoda je platným právnym úkonom.
Zo strany zamestnávateľa bola podpísaná osobou písomne splnomocnenou na tento úkon.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 49 Občianskeho zákonníka, účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných
podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.

Podľa § 41 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon,
platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti
takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

Podľa § 9 ods. 1, 2 Zákonníka práce, v pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za
zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán; zamestnávateľ, ktorý je fyzická osoba,
koná osobne. Namiesto nich môžu robiť právne úkony aj nimi poverení zamestnanci. Iní zamestnanci
zamestnávateľa, najmä vedúci jeho organizačných útvarov, sú oprávnení ako orgány zamestnávateľa
robiť v mene zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich funkcií určených organizačnými predpismi.

Zamestnávateľ môže písomne poveriť ďalších svojich zamestnancov, aby robili určité právne úkony v
pracovnoprávnych vzťahoch v jeho mene. V písomnom poverení musí byť uvedený rozsah oprávnenia
povereného zamestnanca.

Podľa § 60 ods. 1 až 3 Zákonníka práce, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení
pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Dohodu o skončení pracovného

pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody
skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil
dohodou z dôvodov organizačných zmien. Jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru
vydá zamestnávateľ zamestnancovi.

Súdprisvojejrozhodovacejčinnostiskúmalplatnosťdohodyoskončenípracovnéhopomeruzovšetkých

hľadísk, na ktoré Zákonník práce a subsidiárne Občiansky zákonník viaže všeobecnú platnosť právnych
úkonov.

V prvom rade sa súd zaoberal formálnou stránkou právneho úkonu. Súd sa nestotožnil s tvrdením
navrhovateľky, že dohoda nebola uzatvorená vo forme, ktorú vyžaduje zákon, pretože bola podpísaná
len jednou osobou bez uvedenia mena a funkcie dotyčnej osoby, teda v rozpore s pravidlami

pre konanie a podpisovanie menom spoločnosti uvedenými v Obchodnom registri SR, a to z
niekoľkých dôvodov. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že podpis na dohode patril M.. P.
Bucheggerovi, predsedovi predstavenstva odporcu, ktorý bol zároveň riaditeľom personálnej správy a
bol dňa 6.6.2006 osobitne splnomocnený odporcom na zastupovanie odporcu pri uzatváraní dohôd o
skončení pracovného pomeru. Podpis M.. B. na dohode je zhodný s inými jeho podpismi na ďalších

dokumentoch predložených súdu. Skutočnosť, že podpis patrí predsedovi predstavenstva odporcu
počas konania nespochybnil žiaden z účastníkov a nežiadal v tomto smere robiť dokazovanie. I v
prípade, že by M.. B. nebol osobitne splnomocnený odporcom na zastupovanie odporcu pri rozviazaní
pracovného pomeru dohodou, jeho oprávnenie na uzatváranie predmetných dohôd by mu vyplývalo
z jeho funkcie ako riaditeľa pre personálnu správu podľa Plánu rozdelenia vedenia M. a.s., ktorý

je súčasťou rokovacieho poriadku odporcu, na základe ktorého došlo k rozdeleniu zodpovednosti
medzi predstaviteľov vrcholového manažmentu odporcu. Pokiaľ ide o námietku navrhovateľky, je treba
konštatovať, že z výpisu Obchodného registra SR odporcu síce vyplýva, že konať a podpisovať v
mene spoločnosť sú oprávnení všetci členovia predstavenstva, pričom za spoločnosť podpisujú vždy
dvaja členovia predstavenstva spoločne, avšak nie je možné tento spôsob konania menom spoločnosti

aplikovať na všetky právne úkony urobené v mene spoločnosti, ale len na konanie spoločnosti navonok,teda vo vzťahu k tretím osobám. Keďže rozviazanie pracovného pomeru so zamestnancom spoločnosti
je vnútornou záležitosťou spoločnosti, má súd za to, že na takéto konanie je oprávnený ktorýkoľvek z
členov štatutárneho orgánu v prípade, že by spoločnosť nezverila toto oprávnenie niektorému z členov

predstavenstva príp. zamestnancovi alebo sú na to oprávnené iné osoby, ktorým to vyplýva z ich funkcie
určenej internými organizačnými prepismi. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že predmetnú
dohodu za odporcu podpísala osoba na to oprávnená.

Súd ďalej skúmal materiálnu stránku dohody vo svetle ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého jedným z predpokladov platnosti právneho úkonu je slobodný prejav vôle konajúcej osoby.

Navrhovateľkanamietalaplatnosťuzavretejdohodyzdôvodu,žebolauzatvorenápodnátlakom,vtiesni,
v rozpore s dobrými mravmi. O slobodný právny úkon nejde vtedy, ak bol vykonaný v dôsledku priameho
fyzického donútenia alebo v dôsledku psychického donútenia (nátlaku), najmä bezprávnej vyhrážky.
O bezprávnu vyhrážku pritom môže ísť vtedy, ak sa vynucuje niečo, čo týmto spôsobom nesieme byť
vynucované. Nejde však len o prípad, pri ktorom hroziaci subjekt sa vyhráža niečím, čo nie je oprávnený
vykonať alebo aj o prípad, pri ktorom hroziaci subjekt je síce oprávnený vykonať čin, ktorým sa vyhráža,

alenesmienímhroziťzatýmúčelom,abyniekohoinéhodonútilkurčitémuprávnemuúkonu.Zvyjadrenia
navrhovateľky vyplynulo, že zo strany odporcu malo ísť o psychický nátlak, pretože v prípade, ak by
nepodpísala dohodu, odporca by s ňou pracovný pomer skončil okamžitým skončením pracovného
pomeru s uvedením dôvodov, ktoré mali spočívať v nedostatkoch jej práce. Súd však dospel k záveru,
že samotné oznámenie pohnútky odporcu ukončiť pracovný pomer okamžitým skončením v prípade,

že navrhovateľka nepristúpi k dohode, neznamená vytváranie nátlaku na navrhovateľky, aby dohodu
podpísala.Pokiaľideootázkutiesne,tátotakistosúvisísnedostatkomslobodyvôleaspájasasnápadne
nevýhodnými podmienkami. Ide o prípady, keď osoba uzatvorí zmluvu, ktorá jej zrejme spôsobí ujmu,
ktorú by za normálnych okolností neuzatvorila. Dohoda o rozviazaní pracovného pomeru a okamžité
skončenie pracovného pomeru sú dva z viacerých spôsobov, ako možno ukončiť pracovný pomer. Pri

porovnaní oboch spôsobov, ktoré ponúkol odporca navrhovateľke nemožno hovoriť, že navrhovateľka
bola v tiesni a konala vo svoj neprospech, nakoľko dohoda o skončení pracovného pomeru je pre ňu
z pohľadu ďalšieho zamestnania výhodnejšia. Na druhej strane treba uviesť, že na rozdiel dohody, k
okamžitému skončeniu pracovného pomeru môže zamestnávateľ pristúpiť, len ak sú naplnené zákonné
podmienky (závažné porušenie pracovnej disciplíny, prerokovanie s odbormi), čo si zrejme odporca

uvedomoval, keď ponúkol navrhovateľke dohodu. Toto však nemá vplyv na platnosť dohody o skončení
pracovného pomeru.

Pokiaľ ide o poslednú námietku navrhovateľky týkajúcu sa tej skutočnosti, že odporca zastieral skutočný
dôvodaspôsobskončeniapracovnéhopomeru,tujepotrebnéuviesť,žedohodaoskončenípracovného
pomeru je dvojstranným právnym úkonom. Ak by išlo o simulovaný právny úkon, museli byť obe strany

zastierať iný právny úkon, v skutočnosti medzi nimi robený. Samotná navrhovateľka vo svojej výpovedi
uviedla,ženezastieralainýprávnyúkon,tedapripodpisovanídohody,malavôľuskončiťpracovnýpomer
práve týmto spôsobom, bola si vedomá právnych následkov jej uzatvorenia.

Na základe uvedených skutočností súd návrh ako nedôvodný zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd

prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Keďžeodporcamalvkonaníplnýúspech,súdmupriznalnáhradutrovkonania,ktoréspočívajúvtrovách
právneho zastúpenia vo výške 12.570,-Sk, pozostávajúce z odmeny za 3 právne úkony po á 1.260,-
Sk (príprava a prevzatie zastúpenia, vyjadrenie k žalobe dňa, účasť na pojednávaní dňa 14.11.2006)

v zmysle §§ 10 a 14 ods. 1 písm. a), c) a d) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len
vyhlášky), za jeden úkon vo výške 342,-Sk (účasť na pojednávaní dňa 16.1.2007) v zmysle §§10, 14
ods. 1 písm. d) a ods. 4 vyhlášky, za jeden právny úkon vo výške 1.371,-Sk ( účasť na pojednávaní
dňa 6.3.2007) podľa §§ 10 a 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky. Súd priznal ďalej odporcovi náhradu hotových

výdavkov jeho právneho zástupcu vo výške 848,-Sk, ktoré tvoria: režijný paušál za 3 úkony v roku2006, t.j. 3 x 164,-Sk, za 2 úkony v roku 2007, t.j. 2 x 178,-Sk podľa § 16 ods. 3 vyhlášky. Súd takisto
priznal odporcovi náhradu za stratu času jeho právneho zástupcu stráveného cestou na pojednávanie
dňa 14.11.2006 vo výške 1.092,-Sk za 4 x 1 hod. po á 273,-Sk a dňa 16.1.2007 a 6.3.2007 vo výške

2.376,-Sk za 2 x 4 x 1 hod. po á 297,-Sk podľa § 17 ods. 1 vyhlášky. Súd priznal odporcovi náhradu
cestovných nákladov jeho právneho zástupcu vo výške 2.761,-Sk za cestu na 3 pojednávania z B. N. B.
do N. M. N. V., t.j. 6 x 50 km, použité vozidlo s priemernou spotrebou pohonných hmôt 8,3 l/100 km, pri
cene benzínu na jeden liter pri prvej ceste 37,- Sk, pri druhej ceste 36,-Sk a pri tretej ceste 35,50 Sk a
základnej náhrady za 1 km 6,20 Sk podľa zákona 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho
súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

" sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

" ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

" účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

" v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

" sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

" účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

" rozhodoval vylúčený sudca,

" súd prvého stupňa nesprávne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

" konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

" súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

" súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

" doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez

svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

" rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci (§205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O.s.p.)Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.