Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. január 2011

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 1CbZm/61/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1509899543
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Ulacká

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2011:1509899543.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V samosudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci navrhovateľky: Prvá

stavebná sporiteľňa, a.s., IČO: 31 335 004, so sídlom v Bratislave, Bajkalská 30, proti odporcom: 1) E.
G., narodený XX.X.XXXX, bytom I. č. XXX a 2) P. X., narodený XX.XX.XXXX, bytom Q., Q. č. 2, obaja
odporcovia spoločne zastúpení na základe plnej moci JUDr. Jánom Kušnírom, Kojatice č. 26, okres
Prešov, o zaplatenie 10.172,30 eur s príslušenstvom a odmenou zo zmenky, takto

r o z h o d o l :

Zmenkový platobný rozkaz č. k. 1 Zm 418/09-37 zo dňa 9.11.2009 sa ponecháva v platnosti v celom
rozsahu.
Odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť navrhovateľke spoločne a nerozdielne náhradu trov konania

o námietkach 419,59 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Zmenkovým platobným rozkazom č. k. 1 Zm 418/09-37, ktorý tunajší súd vydal dňa 9.11.2009, boli
odporcovia zaviazaní, aby spoločne a nerozdielne navrhovateľke zaplatili zmenkovú sumu 10.172,30
eur s úrokom 6 % ročne z nej od 24.2.2009 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 33,91 eur a trovy konania
1.598,04 eur.
Odporcoviapodalivzákonnejlehotenámietkyazmenkovýplatobnýrozkazžiadalizrušiť.Obajanamietli,
že ich podviedla T. O. a jej syn, keď im dali na podpis dokumenty s ubezpečením, že budú len ručitelia,
a keďže im ako dobre známym verili, dokumenty podpísali bez prečítania, proti zmenke namietali, že

ich podpisy nie sú úradne overené a sú presvedčení, že biankozmenku nepodpísali, odporca v 2. rade
navyše namietol, že v návrhu a v zmenkovom platobnom rozkaze je nesprávne uvedené jeho bydlisko,
preto sa domnieval, že zmenkový platobný rozkaz neobdržal a označil ho za zmätočný.
Po podaní námietok sa vec vedie pod sp. zn. 1 CbZm 61/09.
Navrhovateľka žiadala ponechať zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Uviedla, že obaja odporcovia
zmenku podpísali, ich podpisy na zmenke sú totožné s podpismi na dohode o vydaní a vyplnení
blankozmenky, ktoré boli úradne overené, odporcovia sú plne spôsobilí na právne úkony a podpísaním

zmenky na seba vzali záväzok, ktorého splnenie nie je možné vylúčiť poukazom na akýkoľvek podvod zo
strany tretích osôb. Odporcovia boli povinní ubezpečiť sa pri uzatváraní zmluvy o úvere, či ju podpisujú
len ako ručitelia a ak túto povinnosť nesplnili, nemôžu sa dovolávať neplatnosti právneho úkonu pre
konanie v omyle, ak navyše ich údajný omyl ona nevyvolala a ani o ňom nemohla vedieť. Poukázala
aj na to, že relatívnej neplatnosti právneho úkonu pre konanie v omyle sa mohli odporcovia domáhať
len počas všeobecnej trojročnej premlčacej doby odo dňa uskutočnenia právneho úkonu, ktorá uplynula
25.4.2009.

Na prejednanie námietok súd v zmysle § 175 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (OSP) nariadil
pojednávanie. Dokazovanie bolo vykonané oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, založených
v súdnom spise. Vykonať iné dôkazy účastníci nenavrhli.Predovšetkým sa súd zaoberal námietkou, upozorňujúcou na nesprávne označenie bydliska odporcu v
2. rade v návrhu na začatie súdneho konania a v zmenkovom platobnom rozkaze, kde je ako miesto
jeho bydliska uvedená Q. Po zistení, že bydliskom odporcu je obec Q., súd túto zrejmú nesprávnosť v

zmenkovom platobnom rozkaze opravil uznesením č. k. 1 CbZm 61/09-46 z 12.1.2010, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 3.2.2010. Závery, ktoré odporca v 2. rade z tejto zrejmej nesprávnosti vyvodil, sú
považuje za nedôvodné. Zmenkový platobný rozkaz mu bol riadne doručený do vlastných rúk dňa
30.11.2009, preto nemôže tvrdiť, že ho neobdržal a zrejmá nesprávnosť v označení bydliska odporcu
by nespôsobovala zmätočnosť rozhodnutia ani v prípade, ak by súd opravné uznesenie nevydal.

Navrhovateľka prvopisom zmenky, vystavenej v obci Q. dňa 25.4.2006, preukázala, že sa odporca v 1.
radeakovystaviteľvlastnejzmenkyzaviazalzaplatiťnajejraddňa23.2.2009zmenkovúsumu10.172,30
eur. Per aval zmenku podpísal odporca v 2. rade.
Proti zmenke odporcovia namietali, že ju nepodpísali. Dôvodom tohto ich presvedčenia mala byť
skutočnosť, že ich podpisy nie sú úradne overené.
V rozhodovacej praxi súdov sa prezentuje názor, že pri súkromných listinách, ktorou nepochybne je

aj zmenka, je treba rozoznávať ich pravosť (t. j. či listina pochádza od toho, kto je v nej uvedený ako
vystaviteľ) a ich správnosť (pravdivosť). Ak je popretá pravosť listiny, dôkazné bremeno má ten účastník,
ktorý z listiny vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, a ak je popretá jej správnosť, dôkazné
bremeno znáša ten, kto tvrdí, že listina nie je pravdivá. V tomto prípade navrhovateľka tvrdí, že zmenku
vystavil odporca v 1. rade (resp. avaloval odporca v 2. rade) a zo zmenky vyvodzuje pre seba priaznivé

právne dôsledky, takže dôkazné bremeno na preukázanie pravosti zmenky v prípade jej popretia by mala
ona. Vzhľadom na špecifickú hmotnoprávnu úpravu zmenky a vzťahov z nej vyplývajúcich, nie je, podľa
názorusúdu,možnétietovšeobecnéprocesnoprávneaspektyzáväznostisúkromnýchlistínvzťahovaťaj
na zmenku. Podpis vystaviteľa je v zmysle čl. I. §75 bod 7. a § 76 ods. 1 zákona zmenkového a šekového
č. 191/1950 Zb. obsahovou náležitosťou vlastnej zmenky, a listina, na ktorej táto náležitosť chýba, nie

je platná ako vlastná zmenka. Pre platnosť zmenky však postačuje, ak je podpis platný po formálnej
stránke, pri prvotnej cenzúre zmenky súd neskúma, či podpisy vystaviteľa a avalistu sú skutočne aj
podpismi osôb označených na zmenke. Navrhovateľka predložila prvopis zmenky, ktorá je vystaviteľom
a avalistom podpísaná, čím uniesla v otázke pravosti listiny dôkazné bremeno. Námietka odporcov, že
podpisy na zmenke nie sú ich podpismi, preto nie je námietkou popierajúcou pravosť (platnosť) zmenky,

ale námietkou popierajúcou jej pravdivosť, t.j. skutočnosť, že nie sú dlžníkmi zo zmenky, že ich zmenka
nezaväzuje, lebo podpisy vystaviteľa a avalistu nie sú ich podpismi. Dôkazné bremeno na preukázanie
tejto skutočnosti preto ťaží odporcov.
Súd odporcov prostredníctvom ich zástupcu poučil o dôkaznej povinnosti vyplývajúcej z § 120
ods. 4 OSP, napriek tomu na preukázanie tejto námietky žiadne dôkazy neoznačili a ani nenavrhli

vykonať. Vychádzajúc z toho, že okrem zmenky odporcovia podpísali aj dohodu o vydaní a vyplnení
biankozmenky, v ktorej vyhlásili, že navrhovateľke podpísanú zmenku vydávajú, pričom dohodu
podpísali v ten istý deň, v ktorý bola vystavená aj zmenka, t. j. dňa 25.4.2006 a ich podpisy boli overené
obcou Svinia, považoval súd túto ich námietku len za účelovú a vykonanie znaleckého dokazovania o
pravosti podpisov odporcov na zmenke nenariadil ani z vlastného podnetu.

Ďalšia námietka vychádza zo vzájomných mimozmenkových vzťahov účastníkov, založených zmluvou
o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, ktorú odporcovia ako spoludlžníci tiež podpísali dňa
25.4.2006. Odporcovia namietli, že sa pri jej uzatváraní stali obeťou podvodu. Na základe trestného
oznámenia, ktoré podal ich zástupca, bolo proti T. O. začaté trestné stíhanie a rozsudkom Okresného
súdu Prešov č. k. 33T 51/2010-426 z 24.6.2010, ktorým bola schválená dohoda o vine a treste, bola T. O.

uznaná vinnou okrem iného aj za skutok týkajúci sa odporcov. Podľa rozsudku využila ich nevedomosť
a oni v domnení, že budú ručiteľmi jej úveru, zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere
podpísaliakospoludlžníci,schválenéfinančnéprostriedkysiT.O.nechalapreviesťnasvojúčetapoužila
ich na nezistený účel. Rozsudkom bola zároveň zaviazaná, aby odporcom nahradila škodu 8.829,58 eur.
Súd je týmto rozsudkom v zmysle § 135 ods. 1 OSP viazaný v tom, že na škodu odporcov bol spáchaný

prečin podvodu a že ho spáchala T. O..
V námietkach sa síce odporcovia výslovne nedovolávali neplatnosti úverovej zmluvy pre konanie v
omyle, ale poukázali na to, že sa stali obeťou podvodu.
Podľa § 49a Občianskeho zákonníka (OZ) právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v
omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol

právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný,
ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.V zmysle prvej a druhej vety § 40a OZ v prípade, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa
ustanovenia § 49a, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil.

Omyl podľa odporcov spočíval v tom, že zmluvu uzavreli v presvedčení, že ju podpisujú len ako ručitelia.
Sami však priznali, že T. O., z ktorej podnetu bola zmluva uzavretá, verili do tej miery, že si zmluvu pred
podpísaním ani neprečítali. V ich prípade teda mohlo ísť len o omyl v pohnútke, ktorý nerobí právny
úkon neplatným.
Odporcovia v námietkach netvrdili a ani v konaní nepreukázali, že by navrhovateľka, ktorej bol právny

úkon určený, o ich konaní v omyle musela vedieť alebo ho vyvolala. Úverovú zmluvu preto nemožno
považovať za neplatnú.
Z námietok odporcov vyplýva, že nemali vôľu úverovú zmluvu uzavrieť ako dlžníci. Napriek tomu
nemožno zmluvu považovať za neplatnú ani v zmysle § 37 ods. 1 OZ. Odporcovia nedostatok vážnosti
vôle voči navrhovateľke ničím neprejavili. Zmluvu mali k dispozícii, mali možnosť sa s jej obsahom
oboznámiť, súhlas s jej znením prejavili svojim podpisom, čím voči navrhovateľke prejavili svoju vôľu

získať za podmienok v zmluve stanovených úver. Preto ich vnútorná výhrada (nedostatok vážnosti vôle)
nemohla byť navrhovateľke zrejmá a navrhovateľka konala dobromyseľne. Zmluvu o úvere a zmenku
súd preto hodnotil ako platné právne úkony a aj túto námietku odporcov za nedôvodnú.
Predložením prvopisu zmenky, ktorá má všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zmenkového zákona,
navrhovateľka svoje práva zo zmenky preukázala, a keďže pre dôvody uvedené v námietkach povinnosť

odporcov poskytnúť navrhovateľke plnenie zo zmenky nezanikla ani len čiastočne, ponechal súd
zmenkový platobný rozkaz v platnosti v celom rozsahu.
O náhrade trov konania o námietkach bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 OSP. Navrhovateľke po vydaní
zmenkového platobného rozkazu trovy vznikli len právnym zastupovaním, právne služby jej poskytovala
vtomtoštádiukonaniaadvokátskakanceláriaHMG&PARTNERS,s.r.o..Vovyčíslenítrovnavrhovateľka

požadovala náhradu za dva úkony právnej služby, ktoré jej tento právny zástupca poskytol písomným
vyjadrením z 22.1.2010 k námietkam a účasťou na pojednávaní 2.3.2010, ktoré bolo odročené bez
prejednania veci. Základná sadzba tarifnej odmeny je podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. za
jeden úkon 270,54 eur. Odmena prislúcha za jeden úkon v plnej výške a za účasť na pojednávaní len
vo výške jednej štvrtiny, čo je 67,63 eur. Paušálna náhrada výdavkov (§ 16 ods. 3 vyhlášky) je za každý

z úkonov po 7,21 eur. Súčet odmeny a paušálnej náhrady výdavkov, spolu 352,59 eur, sa zvyšuje o daň
z pridanej hodnoty (vo výške 19 %, požadovanej vo vyčíslení trov), takže celkové trovy sú 419,59 eur.
Navrhovateľka žiadala náhradu týchto trov poukázať na účet advokátskej kancelárie č. XXXXXXXXXX/
XXXX pod VS XXXXXXXXXX.
Vo vyčíslení trov navrhovateľka požadovala náhradu aj tých trov, ktoré jej už boli priznané zmenkovým

platobným rozkazom (súdny poplatok za návrh 612 eur a trovy právneho zastupovania za prevzatie
zastúpenia a za spísanie návrhu 986,04 eur). Zmenkový platobný rozkaz súd ponechal v platnosti v
celom rozsahu, včítane výroku o náhrade trov konania, nebolo preto možné o náhrade týchto trov znovu
rozhodovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho
doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo 2
vyhotoveniach. V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci
sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a
datované. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd
odmietne.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa zákona č. 233/1995 Z. z..