Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, April 10, 2008

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 24C/35/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3106204987
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Denisom Vékonym v právnej veci navrhovateľky E. Š., štátnej

občianky S. R., bytom D. N. V., C. I XX/XXX,. v konaní zastúpenej Mgr. J. B., bytom P., Z. XX. proti
odporcovi T. D. N. V. s.r.o., so sídlom D. N. V., N. XXXX,. IČO XX. XXX. XXX,. v konaní zastúpenému
JUDr. D. V., advokátkou, so sídlom T., P. XX. o zaplatenie 24.294,- Sk takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke istinu 24.294,-Sk spolu s 13 % ročným úrokom z
omeškania od 25.09.2003 do zaplatenia.

Vo zvyšnej časti s a návrh z a m i e t a .

Navrhovateľke s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala od odporcu zaplatenia 24.294,- Sk ako ďalšieho
odstupného vo výške jej trojmesačného priemerného zárobku spolu s úrokom z omeškania výške 13%

ročne od 01.09.2003 do zaplatenia. Uviedla, že pri skončení pracovného pomeru u odporcu jej bolo
vyplatené odstupné v zmysle Zákonníka práce. Ďalšie odstupné, ktoré jej prináležalo podľa kolektívnej
zmluvy jej už odporca nevyplatil s odôvodnením, že to musí schváliť dozorná rada. Keďže doposiaľ k
vyplateniu ďalšieho odstupného nedošlo domáha sa jeho zaplatenia od odporcu cestou súdu.

Odporca s návrhom nesúhlasil. Poukázal na to, že navrhovateľka sa odvoláva na kolektívnou zmluvu
na rok 2002, ktorá vychádzala zo Zákonníka práce - zákona č. 65/1965 Zb.. Jej pracovný pomer však
skončil v roku 2003 za účinnosti nového Zákonníka práce - zákon č. 311/2001, ktorý iným spôsobom
upravil inštitút odstupného pri skončení pracovného pomeru. Keďže kolektívna zmluva, na ktorú sa

navrhovateľka odvoláva je v rozpore s novým Zákonníkom práce je podľa zákona o kolektívnom
vyjednávaní neplatná. Odporca preto vyplatením zákonného odstupného za tri mesiace v sume 24.294,-
Sk splnil všetky nároky navrhovateľky v súvislosti s jej skončením pracovného pomeru.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením dohody o zmene pracovnej zmluvy
navrhovateľky zo dňa 01.12.1998, zápočtového listu navrhovateľky vydaného odporcom, výpovede
z pracovného pomeru zo dňa 26.08.2003, kolektívnej zmluvy u odporcu na rok 2002, listom J. N.
navrhovateľke zo dňa 15.01.2004, listu S. O. Z. P. S. odporcovi zo dňa 09.02.2006, správy odporcu zo
dňa 1.4.2008 a zistil tento skutkový stav:Z výpovede navrhovateľky, dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 01.12.1998, výpovede z
pracovného pomeru zo dňa 26.08.2003 a zo zápočtového listu navrhovateľky vydaného odporcom
vyplynulo, že navrhovateľka bola u odporcu zamestnaná od 01.05.1996 do 31.08.2003. Odporca dal

navrhovateľke i ostatným zamestnancom dňa 26.08.2003 výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu
organizačných zmien s tým, že výpovedná doba mala začať plynúť dňa 01.09.2003. Pri preberaní
výpovede navrhovateľka konateľovi odporcu uviedla, že so skončením pracovného pomeru súhlasí. O
súhlasežiadnypísomnýzáznamnevyhotovilianespísalasaanidohodaoskončenípracovnéhopomeru.

Podľa kolektívnej zmluvy na rok 2002, ktorá bola uzatvorená medzi základnou odborovou organizáciou

u odporcu a odporcom zamestnancovi, ktorý odpracoval v organizácii viac ako 5 rokov patrí
okrem dvojmesačného odstupného aj ďalšie odstupné vo výške trojnásobku priemerného mesačného
hrubého platu ak bol uvoľnený výpoveďou v súvislosti s uskutočnením organizačných zmien alebo
racionalizačných opatrení podľa § 46 ods. 1 písm. a, b, c Zákonníka práce alebo ak s ním bol z tých istých
dôvodov rozviazaný pracovný pomer dohodou /čl. II bod 5. písm. b)/. Z tejto kolektívnej zmluvy ďalej
vyplynulo, že výplatný termín mzdy je u odporcu 25. dňa v mesiaci /čl. III bod 1. písm. i)/ a kolektívna

zmluva bola uzatvorená s platnosťou do dňa uzatvorenia novej kolektívnej zmluvy /čl. VII

bod 2)/. Zo správy odporcu zo dňa 01.04.2008 vyplynulo, že pre rok 2003 nebola u neho uzatvorená
nová kolektívna zmluva.

Z listu J. N. navrhovateľke zo dňa 15.01.2004 vyplynulo, že táto menovaného ako konateľa odporcu
požiadala o zaplatenie ďalšieho odstupného, na čo jej J. N. odpovedal, že zákonné odstupné jej

vyplatenéboloaďalšieodstupnéjejmusíschváliťdozornárada.Keďžeužsámnebolkonateľomodporcu
požiadavku navrhovateľky sľúbil predniesť na valnom zhromaždení spoločnosti.

S. O. Z. P. služieb listom zo dňa 09.02.2006 požiadal odporcu o uvedenie dôvodu, prečo nebolo
navrhovateľke vyplatené ďalšie odstupné, keď najmenej 9 bývalým zamestnancom, ktorí skončili
pracovný pomer z rovnakých dôvodov odporca odstupné podľa tej istej zmluvy vyplatil. V tejto súvislosti

však navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že zamestnancom, ktorí skončili pracovný pomer u
odporcu v období ako ona z tých istých dôvodov ďalšie odstupné vyplatené nebolo.

V zmysle § 46 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce - zákon č. 65/1965 Zb. zamestnávateľ môže dať
zamestnancovi výpoveď okrem iného z dôvodu, ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom
na rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia,

o znížení stavu zamestnancov za účelom zvýšenia efektívnosti práce alebo o iných organizačných
zmenách.

Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce - zákon č. 311/2001 Z.z. zamestnávateľ môže dať
zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné
rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o

znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

Podľa § 76 ods. 2 Zákonníka práce -zákon č. 311/2001 Z.z. zamestnancovi pri skončení pracovného
pomeru patrí odstupné v sume najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak súhlasí
so skončením pracovného pomeru pred začatím plynutia výpovednej doby z dôvodov uvedených v §
63 ods. 1 písm. a) až c); zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej päť rokov, patrí

odstupné v sume najmenej trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu.
Ak zamestnanec požiada o skončenie pracovného pomeru, je zamestnávateľ povinný tejto žiadosti
vyhovieť.

Podľa § 76 ods. 5 Zákonníka práce -zákon č. 311/2001 Z.z. odstupné vypláca zamestnávateľ po
skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu

mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne s uvoľňovaným zamestnancom na výplate odstupného inak.Podľa § 1 a § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 95/1991 Zb. o odstupnom poskytovanom pri skončení pracovného
pomeru, ktorý platil do nadobudnutia účinnosti Zákonníka práce - zákona č. 311/2001 Z.z. tento
zákon sa vzťahuje na pracovníkov organizácií, u ktorých dochádza pri organizačných zmenách alebo

racionalizačných opatreniach k rozviazaniu pracovného pomeru výpoveďou danou organizáciou z
dôvodov uvedených v § 46 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce alebo dohodou z tých istých dôvodov, a
na ženy, u ktorých dochádza k rozviazaniu pracovného pomeru v dôsledku uplatnenia zákazu niektorých
prác a pracovísk pre ženy. Uvoľňovanému pracovníkovi prislúcha odstupné, ako jednorazový príspevok,
vo výške dvojnásobku priemerného zárobku zisteného u neho podľa pracovnoprávnych predpisov

naposledy pred skončením pracovného pomeru. V kolektívnej zmluve, prípadne vo vnútornom predpise
vydanom po dohode s príslušným odborovým orgánom možno odstupné podľa odseku 1 zvýšiť až o
trojnásobok priemerného zárobku, prípadne určiť podmienky, za ktorých toto odstupné prislúcha; to sa
vzťahuje aj na organizácie, ktoré neprevádzkujú podnikateľskú činnosť.

Podľa § 231 ods. 1 Zákonníka práce - zákon č. 311/2001 Z.z. odborový orgán uzatvára so
zamestnávateľomkolektívnuzmluvu,ktoráupravujepracovnépodmienkyvrátanemzdovýchpodmienok

a podmienky zamestnávania, vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, vzťahy medzi
zamestnávateľmi alebo ich organizáciami a jednou organizáciou alebo viacerými organizáciami
zamestnancov výhodnejšie, ako upravuje tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis, ak to tento
zákon alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje alebo ak z ich ustanovení nevyplýva, že
sa od nich nemožno odchýliť. Nároky, ktoré vznikli z kolektívnej zmluvy jednotlivým zamestnancom, sa

uplatňujú a uspokojujú ako ostatné nároky zamestnancov z pracovného pomeru. Pracovná zmluva je
neplatná v tej časti, v ktorej upravuje nároky zamestnanca v menšom rozsahu než kolektívna zmluva.

V zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní, kolektívna zmluva sa uzaviera
na dobu, ktorá je v nej výslovne určená.

Po posúdení skutočností zistených vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že návrh

navrhovateľky je dôvodný.

V konaní bolo nesporne preukázané, že navrhovateľka bola zamestnaná u odporcu po dobu viac
ako piatich rokov. Jej pracovný pomer skončil dňa 31.8.2003 po tom, čo jej dal odporca výpoveď z
pracovného pomeru z organizačných dôvodov a navrhovateľka ešte pred začatím plynutia výpovednej
doby so skončením pracovného pomeru súhlasila a odporca jej následne vyplatil trojmesačné

odstupné 24.294,- Sk. Či tento postup predstavuje skončenie pracovného pomeru výpoveďou /
súhlas navrhovateľky len modifikoval účinky výpovede podľa § 76 ods. 2 Zákonníka práce - plynutie
výpovednej lehoty, nárok na zákonné odstupné/ alebo dohodou /výpoveď odporcu a následný súhlas
navrhovateľky je bez ďalšieho uzatvorením dohody o skončení pracovného pomeru sui generis/ je
pre posúdenie opodstatnenosti návrhu navrhovateľky nerozhodné, pretože ku skončeniu pracovného

pomeru navrhovateľky u odporcu došlo v každom prípade s organizačných dôvodov. Dôvod skončenia
pracovného pomeru je pritom jedinou podmienkou, ktorou kolektívna zmluva pre rok 2002, na ktorú sa
navrhovateľka so svojím nárok odvoláva, podmieňuje vznik nároku na ďalšie odstupné.

V konaní bolo tiež preukázané, že u odporcu bola v roku 2002 uzatvorená kolektívna zmluva, podľa
ktorej zamestnanec, ktorý odpracoval u odporcu viac ako päť rokov má pri skončení pracovného pomeru

z organizačných dôvodov nárok na ďalšie odstupné vo výške trojnásobku priemerného mesačného
hrubého platu. Keďže podľa § 6 ods. 1 zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní, kolektívna
zmluva sa uzaviera na dobu, ktorá je v nej výslovne určená a predmetná kolektívna zmluva mala byť
podľa dojednania platná do dňa uzatvorenia novej kolektívnej zmluvy, ktorá podľa odporcu v roku 2003
uzatvorená nebola, možno konštatovať, že ku dňu skončenia pracovného pomeru navrhovateľky u

odporcu bola u odporcu platná táto kolektívna zmluva. Súd sa potom nestotožnil s názorom odporcu,
že táto kolektívna zmluva je neplatná pre rozpor s "novým" Zákonníkom práce, ktorý inak upravil inštitút
odstupného. V prvom rade dojednanie ďalšieho odstupného v kolektívnej zmluve umožňoval zákon č.
95/1991 Zb. o odstupnom poskytovanom pri skončení pracovného pomeru, ktorý platil až do účinnosti
"nového"Zákonníkapráceavtomtozmysletedakolektívnazmluvavuvedenejčastioodstupnomnebola

v rozpore s právnymi predpismi. Podľa názoru súdu ani prijatím a účinnosťou "nového" Zákonníka prácesa kolektívna zmluva u odporcu na rok 2002 nedostala do rozporu s novou právnou úpravou pracovného
práva.Tzv.novýZákonníkprácetotižtiežumožňuje,abysiodborovýorgándojednalvkolektívnejzmluve
so zamestnávateľom úpravu pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok

výhodnejšie, ako upravuje Zákonník práce alebo iný pracovnoprávny predpis, ak to tento alebo iný
pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje alebo ak z ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich
nemožno odchýliť. Je nesporné, že dojednanie kolektívnej zmluvy pre rok 2002 ohľadne nároku
zamestnancov na ďalšie odstupné je úpravou mzdových podmienok, ktorá úprava je oproti Zákonníku
práce /§ 76/ výhodnejšia, pričom zo žiadneho ustanovenia Zákonníka práce ani iného právneho predpisu

nevyplýva, že sa od zákonnej úpravy odstupného nemožno odchýliť v dojednaní kolektívnej zmluvy ani
to žiadne ustanovenie právneho predpisu vyslovene nezakazuje. Aj v tom zmysle preto súd predmetnú
kolektívnu zmluvu považoval za platnú a vychádzal z nej pri posúdení dôvodnosti návrhu navrhovateľky.

Pokiaľ ide o samotný nárok navrhovateľky na ďalšie odstupné, predmetná kolektívna zmluva stanovuje,
že zamestnanec, ktorý odpracoval u odporcu viac ako päť rokov má pri skončení pracovného pomeru
z organizačných dôvodov nárok na ďalšie odstupné vo výške trojnásobku priemerného mesačného

hrubého platu. Navrhovateľka nepochybne podľa vykonaného dokazovania u odporcu odpracovala viac
ako 5 rokov. Čo sa týka dôvodu skončenia pracovného pomeru u navrhovateľky došlo k jeho skončeniu
z organizačných dôvodov ako to predpokladá kolektívna zmluva, pričom je nerozhodné, že kolektívna
zmluva odkazuje na ustanovenia predchádzajúceho Zákonníka práce - zákon č. 65/1965 Zb., ktorý v
čase skončenia pracovného pomeru navrhovateľky už neplatil. Porovnaním ustanovenia § 46 ods. 1

písm. c) Zákonníka práce - zákona č. 65/1965 Zb. s ustanovením § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce
- zákona č. 311/2001 Z.z. je zjavné, že tieto dôvody skončenia pracovného pomeru sú takmer totožné.
Podstatné teda podľa súdu je, či ku skončeniu pracovného pomeru došlo z organizačných dôvodov, čo
je v prípade navrhovateľky splnené.

Je teda nepochybné, že pracovný pomer navrhovateľky u odporcu skončil z organizačných dôvodov a v

spojení s dobou odpracovanou navrhovateľkou u odporcu tieto skutočnosti zakladajú podľa kolektívnej
zmluvy pre rok 2002 nárok navrhovateľky na vyplatenie ďalšieho odstupného vo výške trojnásobku
priemerného mesačného hrubého platu od odporcu. Preto súd odporcu zaviazal k povinnosti zaplatiť
navrhovateľke ďalšie odstupné vo výške 24.294,- Sk, ktorá výška ďalšieho odstupného je totožná so
zákonným trojmesačným odstupným, ktoré jej už odporca, aj podľa svojho vyjadrenia, vyplatil.

Z ustanovení § 76 ods. 5 Zákonníka práce - zákon č. 311/2001 Z.z. vyplýva, že odporca mal ďalšie
odstupné vyplatiť navrhovateľke v najbližšom výplatnom termíne určenom na výplatu mzdy. Termínom
určeným na výplatu mzdy bol podľa kolektívnej zmluvy pre rok 2002 25. deň v mesiaci, teda odporca mal
navrhovateľke, ktorej pracovný pomer skončil 31.08.2003, vyplatiť ďalšie odstupné do 25.9.2003. Keďže
trak neurobil dostal sa so splnením svojho peňažného dlhu do omeškania a v zmysle § 517 ods. 1, 2

Občianskeho zákonníka má navrhovateľka právo požadovať od odporcu ako dlžníka popri plnení aj úrok
z omeškania. Výška úrokov je upravená nariadením vlády č. 87/1995 Z. z ako dvojnásobok diskontnej
sadzby určenej N. B. S.. Preto súd okrem istiny ďalšieho odstupného priznal navrhovateľke aj úrok z
omeškania z tejto istiny a to odo dňa 25.9.2003, kedy sa odporca dostal do omeškania a vo výške 13
% ročne, ktorá výška zodpovedá dvojnásobku diskontnej sadzby N. k uvedenému dňu. Vo zvyšnej časti

úrokov z omeškania od 1.9.2003 do 24.3.2003 ako ich požadovala navrhovateľka súd návrh zamietol
akonedôvodný,keďževtomtočaseešteodporcavomeškanísozaplatenímďalšiehoodstupnéhonebol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 151 ods. 1 O.s.p. v spojení § 142 ods. 3 O.s.p..
Navrhovateľka bola v konaní neúspešná len v nepatrnej časti /úrok z omeškania za obdobie od
01.09.2003 do 24.9.2003/ a preto by mala podľa § 142 ods. 3 O.s.p. právo na náhradu trov konania. Túto

si podľa § 151 ods. 1 O.s.p. navrhovateľka neuplatnila a preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si odporca neplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím , môže sa navrhovateľka domáhať jej
splnenia prostredníctvom exekúcie.