Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, September 14, 2006

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 19C/219/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3105211903
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tóthová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobkyne I. S., štátnej občianky

SR, povolaním asistentky, bytom B., B. XX,. zastúpenej JUDr. L. D., advokátom so sídlom v M., Š.
XX. proti žalovanému D. T. a.s., so sídlom v T., K. X,. IČO XX. XXX. XXX,. zastúpeného JUDr. M. M.,
advokátom so sídlom v N., J. P. XX/XX. o zaplatenie 70.000,- Sk s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a.

Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť JUDr. M. M., advokátovi, náhradu trov konania žalovaného vo
výške 30.680,- Sk, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa uviedla, že so žalovaným uzatvorila Zmluvu o obstaraní veci, na základe ktorej obstarávala
pre žalovaného záležitosti súvisiace s riadnym fungovaním a zabezpečením činnosti orgánov akciovej

spoločnosti. Za túto činnosť mala dohodnutú odmenu 10.000,- Sk mesačne. Od septembra 2004 prestal
žalovaný vyplácať zmluvnú odmenu a z tohto dôvodu jej ostal dlžný 70.000,- Sk. Preto svoj nárok
uplatnila na súde. Zároveň žiadala, vyplatenie zmluvnej pokuty v dôsledku toho, že odstúpila od zmluvy
v dôsledku neplnenia zmluvných podmienok žalovaným.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že žalobkyňa pre žalovaného v rozhodnom čase
nevykonávala žiadne práce. Žalovaný neporušil žiadne povinnosti, pre ktoré by mal platiť zmluvnú
pokutu. Tvrdil, že práce, ktoré mala žalobkyňa vykonávať podľa obstarávateľskej zmluvy, boli identické s
jej pracovnou náplňou a popisom prác, ktoré mala žalobkyňa vykonávať v riadnom pracovnom pomere.

Okrem toho namietal platnosť uzavretia zmluvy o obstaraní z viacerých dôvodov. Namietal, že vtedajší
predseda predstavenstva uzatvoril túto zmluvu bez súhlasu predstavenstva, že zmluva obchádza zákon,
a to konkrétne ustanovenie § 118 ods. 1 zákonníka práce, pretože jej úmyslom bolo zachovať mzdu,
ktorú žalobkyňa dosahovala za svoje práce pred znížením tejto mzdy orgánmi predstavenstva žalovanej
organizácie. Uviedol tiež, že podľa jeho názoru, uzatvorením zmluvy o obstaraní došlo k zastretému
právnemu úkonu už existujúceho pracovného pomeru v časti týkajúcej sa výšky mzdy.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, výsluchom svedkov A. K., Ing. S. B., Ing. Š. Ž.,
oboznámením pracovnej zmluvy zo dňa 29.1.2002, dodatkami č. 1-3 k pracovnej zmluve, oboznámením

obstarávateľskej zmluvy zo dňa 8.1.2004, výpisom z obchodného registra, organizačným poriadkom č.
2/2003 žalovanej obchodne spoločnosti, Smernicou č. 4/2003 o odmeňovaní pracovníkov žalovaného
a zistil tento skutkový stav:Pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným vznikol dňom 1.2.2002 na základe pracovnej zmluvy
podpísanej dňa 29.1.2002. Podľa tejto pracovnej zmluvy mala žalobkyňa vykonávať pre žalovaného
práce asistentky. Dňom 12.5.2003 došlo k písomnej dohode o zmene tejto pracovnej zmluvy v časti

týkajúcej sa dohodnutého druhu práce, a to zo zaradenia „asistent“ na zaradenie asistent, tajomník
predstavenstva. Opis pracovných činností sa v tejto dohode doplnil o zabezpečovanie úloh súvisiacich
s vedením agendy predstavenstva, účasť na rokovaniach predstavenstva a vyhotovovanie zápisov.
Súčasne došlo aj k zmene odmeny za vykonanú prácu dodatkom č. 2 k pracovnej zmluve, a to zo sumy
26.000,- Sk na sumu 36.000,- Sk. Dodatkom č. 3 k pracovnej zmluve došlo opätovne k zmene pracovnej

odmeny - mzdy na sumu 28.000,- Sk. Táto mzda bola dohodnutá aj s prihliadnutím na prípadný
výkon práce nadčas. K zmene pracovného zaradenia žalobkyne nedošlo, ostala vo funkcii asistent,
tajomník predstavenstva s predchádzajúcim popisom činnosti. Stalo sa tak na základe rozhodnutia
predstavenstva žalovanej spoločnosti. Uvedený dodatok o zmene mzdy bol účinný od 1.1.2004. Dňa
8.1.2004 uzavrela žalobkyňa zmluvu o obstaraní veci, ktorú podpísal za žalovaného vtedajší predseda
predstavenstva Ing. Ž. s tým, že účinnosť mala táto zmluva nadobudnúť spätne od 1.1.2004.

Podľa predtým uvedenej zmluvy bola obstarávateľom žalobkyňa a predmetom obstarania z jej strany
mali byť záležitosti súvisiace s riadnym fungovaním a zabezpečovaním činnosti orgánov akciovej
spoločnosti žalovaného - objednávateľa. Jej činnosť mala spočívať v činnosti tajomníka predstavenstva.
Za túto činnosť mala dostávať odmenu 10.000,- Sk. Súčasťou tejto dohody bolo aj jednostranné
dojednanie o zmluvnej pokute, ktorú by mal platiť objednávateľ - žalovaný žalobkyni ako obstarávateľke,

ak odstúpi od zmluvy z iných ako zmluvných dôvodov, alebo ak obstarávateľka odstúpi od zmluvy pre
neplnenie povinnosti objednávateľa - žalovaného. Zmluvná pokuta bola dohodnutá vo výške 5 mesačnej
odmeny.

Zmluvu o obstaraní veci uzavretú medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 8.1.2004 posúdil súd ako
dvojstranný právny úkon občianskoprávneho charakteru. Skúmal preto náležitosti tohto právneho

úkonu, a teda najmä jeho platnosť. Neplatný je totiž taký právny úkon, ktorému chýba niektorá náležitosť
vyžadovaná pod sankciou neplatnosti. Pritom absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona (ex lege)
a pôsobí voči každému, takže každý sa jej môže dovolať. Na absolútnu neplatnosť prihliada však súd
aj bez návrhu (ex officio).

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Vzmyslecitovanéhozákonnéhoustanoveniaprávnyúkon,ktorýsvojimobsahomaleboúčelomodporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom nie je teda dovolený. Jedným z dôvodov
nedovolenosti je rozpor s dobrými mravmi, ktorý v konkrétnom prípade súd považoval za dôvod
absolútnej neplatnosti obstarávateľskej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným.

Dobré mravy možno vo všeobecnosti stotožniť so spoločensky uznávanými zásadami konania v
právnom styku ako sú poctivosť, nezneužívanie výkonu práv a pod. Z vykonaného dokazovania v
predmetnej veci mal súd za preukázané, že žalobkyňa bola v pracovnom pomere so žalovaným a
pracovala uňho ako asistentka riaditeľa, ktorej sa pracovná náplň postupne rozšírila aj na práce
tajomníka predstavenstva. V tejto súvislosti jej bol zvýšený plat o 10.000,- Sk. Na základe rozhodnutia

predstavenstva akciovej spoločnosti žalovaného došlo k zníženiu jej platu o 8.000,- Sk (teda nie
na pôvodnú mzdu asistentky) pri zachovaní pracovného zaradenia tajomníka, a to s účinnosťou od
1.1.2004. K tomuto dátumu (so spätnou platnosťou) bezprostredný nadriadený žalobkyne - vtedajší
predseda predstavenstva žalovaného uzatvoril s ňou zmluvu občianskoprávneho charakteru, podľa
ktorej mala za tie isté práce, ktoré patrili do jej pracovnej náplne a za ktoré poberala mzdu, dostávať aj

ďalšiu odmenu vo výške 10.000,- Sk, a to napriek tomu, že žalobkyňa sa v pracovnej zmluve zo dňa
29.1.2002 so žalovaným dohodla (bod 4A), že môže samostatnú zárobkovú činnosť vykonávať len po
predchádzajúcom súhlase predstavenstva akciovej spoločnosti. Takýto súhlas však žalobkyňa nemala.Je síce pravdou, že vtedajší predseda predstavenstva Ing. Ž. bol z titulu svojho pracovného zaradenia
oprávnený za žalovaného uzatvárať akékoľvek zmluvy (neobstojí v tomto smere námietka žalovaného,
že tomu tak nebolo), ale obstarávateľská zmluva, ktorú so žalobkyňou uzatvoril je neplatná pre rozpor s

dobrými mravmi. Za danej situácie uzavretie takejto zmluvy bolo zneužitím výkonu jeho práv, keď chcel
docieliť, aby žalobkyňa dostávala odmenu, ktorú jej odňalo predstavenstvo, a to ešte vyššiu (pretože
na základe predstavenstva sa je mzda znížila iba o 8.000,- Sk) ako mala predtým. V rozpore s dobrými
mravmi je aj skutočnosť, že žalobkyňa mala túto odmenu z obstarávateľskej zmluvy dostávať za práce,
ktoré mala v pracovnej náplni.

S poukazom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že zmluva o obstaraní veci uzavretá medzi
žalobkyňou a žalovaným dňa 8.1.2004 je absolútne neplatným právnym úkonom. Z neplateného
právneho úkonu sa nikto nemôže domáhať plnenia. Preto súd žalobu v plnom rozsahu zamietol.

Onáhradetrovkonaniabolorozhodovanévzmysle§142ods.lO.s.p.,pretože úspešnému žalovanému
patrí náhrada účelne vynaložených nákladov. Tieto trovy predstavujú súdny poplatok za podaný odpor
vo výške 6.000,- Sk, ako aj trovy právneho zastúpenia za 5 úkonov á 4.250,- Sk = 21.250,- Sk (príprava,

prevzatie, účasť na 4 pojednávaniach) + 2x režijný paušál po 150,- Sk a 3 x režijný paušál po 164,-
Sk, ako aj náhradu za stratu času vo výške 2.138,- Sk (2 x 250,- Sk + 6 x 273,- Sk). Celkove má teda
neúspešná žalobkyňa povinnosť nahradiť žalovanému trovy vo výške 30.680,- Sk. (21.250,- Sk + 792,-
Sk + 24.138,- Sk

+ 6.000,- Sk).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho

doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

- vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník
konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §

205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.