Rozsudok Judgement was issued on Friday, January 14, 2011

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/309/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110225423
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Manďák

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, samosudcom JUDr. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľky O. P.,

bytom T., P. XX/C proti odporcom 1/ Ing. P. P., bytom T., P. XX/C. a 2/ Ing. P. P., bytom T., Š. XXXX/X,.
odporca 2/ zast. P., s. r. o., so sídlom T. T., L. XXX,. IČO XX. XXX. XXX. o určenie neplatnosti dohody
o prevzatí dlhu, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a.

Odporcom s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľkasapodanýmžalobnýmnávrhomdomáhaurčenianeplatnostiprávnehoúkonu,ktoréučinil
odporca 1/ - jej manžel ako preberateľ dlhu, a to dohody o prevzatí dlhu uzatvorenej dňa 30.04.2009
medzi odporcom 2/ Ing. P. P. a odporcom 1/ Ing. P. P., ktorej predmetom bol dlh voči M. K., bytom T.,

S. XXXX/XX. vo výške 219,581,-€ s prísl. a dlh voči S. H., bytom T., V. XXXX/XX. vo výške 146.053,-€
s prísl. K zdôvodneniu žalobného návrhu navrhovateľka uviedla, že o týchto právnych úkonoch nemala
vedomosť, nikdy k nim nedala súhlas a nakoľko nejde o bežnú vec v zmysle § 145 Občianskeho
zákonníka, ide o právne úkony neplatné.

Odporcovia žiadali vo veci rozhodnúť v zmysle zákona.

Keďže v prejednávanej veci ide o určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. súd sa najskôr
zaoberal otázkou, či navrhovateľka uniesla dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že
na požadovanom určení má naliehavý právny záujem. Bez splnenia tejto procesnej podmienky
totiž súd nemôže pristúpiť k skúmaniu vecnej stránky

sporu. Taktiež súd musel predtým, než pristúpi k skúmaniu merita veci zodpovedať otázku, či
navrhovateľka vo svojom žalobnom návrhu správne vymedzila okruh účastníkov, t.j. či návrh netrpí
nedostatkom vecnej legitimácie.

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Určovacou žalobou
sa teda žalobca domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu
je (pozitívne určenie), alebo tu nie je (negatívne určenie). Takéhoto určenia sa však žalobca môže
domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie

žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté. Výrok súdu o určení potom ohrozenie, neistotu aleboneurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, že by ukladalo splnenie nejakej povinnosti.
Z uvedeného teda vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav
objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho

postavenia a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Ak však k porušeniu práva už došlo,
a je teda možné žalovať na splnenie povinnosti, ktorá z porušenia vyplýva (§ 80 písm. b/ O.s.p.), nemá
preventívna ochrana poskytovaná podľa ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p. žiadny zmysel a význam. Vo
väčšine prípadov preto v takomto prípade nemôže mať žalobca naliehavý právny záujem na určení, či
tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je. Rovnako, ak je možné žalovať priamo na plnenie, nie je

daný naliehavý právny záujem na určení takej skutočnosti, ktorú je súd oprávnený a povinný v zmysle §
135 O. s. p. ako predbežnú otázku ( už bez preukazovania naliehavého právneho záujmu ) riešiť práve
v konaní o žalobe na plnenie. V zásade teda nie je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
právneho úkonu.

Pokiaľ ide o vecnú legitimáciu v sporoch o určenie neplatnosti právneho úkonu - ako bolo judikované -
sú účastníkmi všetci tí, ktorí boli účastníkmi samotného hmotnoprávneho vzťahu, ktorého platnosť bude

v súdnom spore posudzovaná.

Podanému žalobnému návrhu nebolo možné vyhovieť, a to z viacerých procesných dôvodov.

Pokiaľ navrhovateľka videla svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení - určenia neplatnosti
dohody o prevzatí dlhu jej manželom - v tom, že pokiaľ by si veritelia uplatnili svoj nárok voči odporcovi
1/ ako preberateľovi dlhu, uspokojili by sa teoreticky i z majetku navrhovateľky, nakoľko

navrhovateľka a odporca 1/ sú manželmi, súd sa s týmto názorom nestotožňuje. V zásade platí,
že prejudiciálne otázky nesmú byť predmetom samostatného konania, nakoľko sa tým len zbytočne
rozmnožujú súdne spory. Aplikačná prax súdov je potom taká, že uvedené žalobné návrhy, ktoré majú
riešiť len prejudiciálne otázky sú zamietané práve z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho
záujmu. Práve o takýto prípad ide i v prejednávanej veci. Otázka platnosti, resp. neplatnosti prevzatia

dlhu z dôvodu dovolania sa relatívnej neplatnosti bude súd skúmať prejudiciálne až v konaní o žalobe
na plnenie, prípadne vo vykonávacom konaní (v závislosti od toho, kedy sa dotknutý manžel dovolá
hmotnoprávnym úkonom relatívnej neplatnosti predmetného právneho úkonu), teda v konaní, v ktorom
sa bude veriteľ domáhať uspokojenia po preberateľovi dlhu. Nič nebráni, aby navrhovateľka, príp. i
samotný preberateľ dlhu (potom, čo k dovolaniu sa relatívnej neplatnosti už dôjde), všetky námietky, pre

ktoré by malo byť prevzatie dlhu neplatné, použili až v uvedených konaniach. Nijakým spôsobom tak
nebude navrhovateľka ukrátená na svojich

právach. Z uvedených dôvodov súdu nezostávalo iné ako konštatovať, že navrhovateľka na
požadovanom určení nemá naliehavý právny záujem.

Ďalší procesný nedostatok, pre ktorý súd nemohol vyhovieť žalobnému návrhu je nedostatok vecnej

legitimácie. Ako vyplýva zo samotného žalobného návrhu, navrhovateľka na strane odporcov označila
len svojho manžela (odporcu 1/) ako preberateľa dlhu a pôvodného dlžníka (odporcu 2/). Súd je však
toho názoru, že odporcami mali byť i tí, voči komu bolo prevzatie dlhu učinené. Tento záver súdu
vyplýva z toho, že v zmysle konštantnej judikatúry, v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu
musia byť účastníkmi všetci tí, ktorí boli účastníkmi samotného hmotnoprávneho úkonu. V otázke, kto

je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu prevzatia dlhu súd vychádzal z právneho názoru, podľa ktorého
prevzatie dlhu ako právny vzťah medzi preberateľom dlhu a pôvodným dlžníkom vzniká písomnou
zmluvou medzi nimi, k účinnosti ktorej je však nevyhnutne potrebný i súhlas veriteľa, ktorý je možné
učiniť buď voči preberateľovi dlhu alebo voči pôvodnému dlžníkovi. Bez súhlasu veriteľa totiž k účinnému
prevzatiu dlhu dôjsť nemôže. Preto je súd toho názoru, že účastníkom hmotnoprávneho vzťahu -

prevzatia dlhu - je nielen preberateľ dlhu, pôvodný dlžník, ale i veriteľ. Ak je správny záver súdu v tom,
že i veriteľ je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu prevzatia dlhu, je nevyhnutné, aby i veriteľ vystupoval
v konaní o určenie neplatnosti prevzatia dlhu. Keďže v prejednávanej veci navrhovateľka opomenula
ako účastníka označiť veriteľov, súd musel ustáliť, že konanie trpí i nedostatkom vecnej legitimácie.Ako vyplýva z vyššie uvedeného odôvodnenia, súd žalobný návrh zamietol jednak z dôvodu, že na
požadovanom určení navrhovateľka nemá naliehavý právny záujem ako i z dôvodu nedostatku vecnej
legitimácie.Keďžesúdzamietolnávrhvýlučnelenzprocesnýchdôvodov,bolovylúčené,abysazaoberal

taktiež vecou samou.

Pre úplnosť súd dodáva, že otázka, ktoré úkony môže manžel učiniť bez súhlasu druhého manžela
je už rozhodnutiami Najvyššieho súdu ČR, ale i rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
judikovaná v tom zmysle, že napr. "K ručiteľskému záväzku jedného z manželov nie je potrebný súhlas
druhého manžela. Prevzatím ručiteľského záväzku jedným z manželov nevzniká spoločný ručiteľský

záväzok obidvoch manželov." (R 61/1973). Podľa súdu, uvedený judikát je možné bez ďalšieho aplikovať
i na otázku, či k prevzatiu dlhu jedným z manželov je potrebný súhlas druhého manžela.

Odporcovia, ktorí mali vo veci plný úspech výslovne uviedli, že si trovy konania neuplatňujú, preto im
ich náhrada priznaná nebola.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.