Rozsudok Judgement was issued on Thursday, November 24, 2010

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 12C/151/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3107228516
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Knociková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Juditou Knocikovou v právnej veci navrhovateľa 1/J. F.,

bytom C. - V. XXX, 2/Ľ. J., bytom T., K V. X,. 3/Z. S., bytom N. M. N. V., P. X,. 4/A. Č., bytom N. M. N.
V., Š. XX,. všetci zastúpení v konaní JUDr. H. B., advokátkou so sídlom v T., V. X,. proti odporcovi 1/ M.
M., bytom C. - V. XXX,. 2/M. M., bytom C. - V. XXX. o určenie hranice pozemku takto

r o z h o d o l :

Návrh s a z a m i e t a.

Odporcom 1/, 2/ s a n e p r i z n á v a náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia 1/ až 4/ sa proti odporcom 1/,2/, domáhali určenia novej hranice medzi pozemkami
parc.2015,2016/1 zapísaných na LV č. 655 pre k.ú. C. V. vo vlastníctve odporcov 1/,2/ a pozemkami
parc. č. 2013, 2014 zapísaných na LV č. 881 pre kat. úz. C. V. vo vlastníctve navrhovateľov 1/-4/

podľa pripojeného geometrického plánu Ing. J. M. č. 17905095 - 046 - 07 zo dňa 02.07.2007. Zároveň
sa domáhali určenia, že navrhovatelia a odporcovia sú spoluvlastníkmi svojich pozemkov v nových
výmerach podľa geometrického plánu. Tejto zmeny výmer pozemkov sa navrhovatelia domáhali z
dôvodu, že N1/2/ odkúpili od t.č. nebohej Z. K. stavebný pozemok s výmerou 1.646 m2 ako pkn. parc. č.
274/2zapísanúvovl.č.520prek.ú.V.aonasiponechalasusednýpozemokpkn.parc.č.274/3zapísanú
tiež vo vl. č. 520 pre k.ú. V. s výmerou 1.563 m2. N1/,2/ spolu s neb. Z. K. postavili na týchto pozemkoch
rodinný dvojdom s 3-izbových bytom pre nich a 2-izbových bytom pre neb. Z. K.. Po postavení domu,
teda niekedy v r. 1965-66 si N 1/ a neb. Z. K. medzi sebou vytýčili hranice pozemku tak, ako ho od nej

odkúpil a následne N1/ na tejto hranici postavil plot. Takto N1/,2 nerušene užívali dom, dvor i záhradu
v dobrej viere, že im patria do r. 1966 do 1990.

Z. K. zomrela v r. 1980 a po nej nehnuteľnosti zdedila O. J. a táto ich v r. 1981 predala O1/2/. Na základe
mapovania S. K. T. a pri zápise pozemkov z pkn. vložky do listu vlastníctva sa výmera pozemkov N1,2,
teraz parc. č. 2013, 2014, znížila o 140m2 a výmera pozemkov O1,2 teraz parc. č. 2015, 2016/1 zväčšila
o 256 m2. Začiatkom roku 2000 začali medzi účastníkmi vznikať spory o hranicu. V roku 1972 vykonala
S. K. T. technicko-hospodárske mapovanie podľa ich vyjadrenia podľa skutočných hraníc, zreteľných

v teréne , avšak bez prejednania s vtedajšími vlastníkmi. Z toho vyplýva, že nezohľadnili dohodnutú
hranicu. Jej existenciu potvrdzuje aj farebné a dizajnové odlíšenie vonkajšej fasády domu. Navrhovatelia
žiadali aj náhradu trov konania.

O1,2 žiadali návrh zamietnuť. O1 tvrdil, že podľa jeho informácií hranica medzi pozemkami bola
vyznačená plotom s drevenými stĺpmi a pletivom do smrti Z. K. v r. 1980. Až po jej smrti si N1 osadilnový plot so zmeneným priebehom bez súhlasu novej majiteľky O. J.. Spor o priebeh hranice trvá od r.
1981, kedy nehnuteľnosť kúpili. Na pozemku je vybudovaná studňa, ktorú si zahradil N1. Odporcom 1,2
predávajúci O. J. s manželom pri kúpe nehovorili, kade vedie hranica pozemkov. Nový posunutý plot sa

železnými stĺpikmi a pletivom tam už stál a až po kúpe im p. J. povedal, že hranica podľa katastra vedie
inde, cez stred studne, ktorú si zahradil N1. Plot, ktorý zbúral N1, mal stáť na okraji ich obývačkového
múru, tak ako je to zakreslené na katastri. Náhradu trov konania nežiadali.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, ohliadkou na mieste samom, oboznámením
listov vlastníctva, pkn. vložiek, geometrického plánu, projektovej dokumentácie, fotografií, pkn. mapy ,

vyjadrením správy katastra a zistil tento skutkový stav veci:

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že N1,2 a neb. Z. K. postavili na svojich pozemkoch rodinný dvojdom
podľa projektovej dokumentácie. Z tejto vyplýva, že vnútorné členenie bolo nesúmerné, pretože išlo
o jeden 2-izbový a jeden 3-izbový byt. Z vonkajšieho pohľadu je dom súmerný. Na projektovej
dokumentácii však nie je vyznačená hranica pozemkov účastníkov.

S.K.T.dňa31.05.2006navrhovateľovinajehožiadosťnaopravupriebehuhranicepísomneuviedla,žev

r. 1972 bolo vykonané pre k.ú. C. - V. technicko - hospodárske mapovanie, ktoré zameralo skutočný stav
a určilo výmery a tvar parciel podľa skutočných hraníc zreteľných v prírode. Výmery, ktoré sú uvedené
v pozemkovej knihe nie sú záväzné, majú iba informačných charakter.

Svedkyňa O. J., neter neb. Z. K., tvrdila, že za života Z. K. súčasný plot nebol. Bol iba plot s menšími
okami, "zajačí plot" vo výške asi 1,1 m a viedol cez stred studne. Nepamätala si, ako viedol ďalej od

studne. Keď zdedené nehnuteľnosti predávala v r. 1981 O1,2, tento pôvodný plot tam už nebol.

Svedok P. J., manžel O. J., potvrdil, že studňa bola na polovicu pre každého na hranici pozemku.
Potom sa robil plot s malými drevenými kolmi, aby sliepky navrhovateľa 1/ nechodili do jej záhrady.
Bránka sa šúchala po betónovom chodníku. Keď predávali nehnuteľnosť, plot bol ešte pôvodný bez tují
(stromčekov). Odporcom 1,2, neukazoval, kde presne končí dvor.

Svedkyňa M. K., ktorá chodila navštevovať N1,2, uviedla, že v r. 1968 sedeli na studni a pozerali voľne
na tanky idúce po ceste. Plot bol za studňou, je pôvodný aj s bránkou. Tuje neboli pri studni, bol voľný
výhľad na cestu, teraz s tujami nie je. Mala dojem, že to bol ten istý plot ako pri ohliadke.

Svedok J. J., manžel N 2, býval v dome navrhovateľov v rokoch 1971 - 1983-4. Pamätal si, že studňa
je pôvodná, tak isto aj plot a bránka. Tuje tam v minulosti neboli.

Na S. K. T. a ani v Š. A. v T. sa nenachádzajú zápisnice z THM a geometrický plán.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa §130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.

Podľa citovaných ustanovení mali navrhovatelia preukázať skutočnosti, z ktorých vyplýva ich
dobromyseľnosť v držbe predmetných nehnuteľností ako vlastníkov. Navrhovatelia tvrdili, že sa ústne
dohodli s neb. Z. K. o vytýčení hranice v tom mieste, ako je umiestnený v súčasnosti. Túto skutočnosť
už nemôže potvrdiť alebo vyvrátiť t. č. nebohá Z. K.. Výpovede ostatných svedkov sú rozdielne , podľa
toho, ktorá strana sporu svedkov navrhla. Výpovede všetkých svedkov napriek ich rozporom potvrdili len

užívanie, ale nehovoria nič o tom, či išlo o vzájomnú dohodu ohľadne zmeny vlastníctva k pozemkom.Nesporné bolo to, že obe vtedajšie strany postavili rodinný dvojdom asymetricky vnútorne rozdelený, ale
ztohtozákonitenemožnobezdôkazovvyvodzovaťajasymetrickúzmenuhranícavlastníctvopozemkov.
S. K. T. vykonala mapovanie v r. 1972, teda v čase, keď Z. K. žila a nejaký plot nebol postavený. Správa

katastra tvrdila, že mapovanie vykonala podľa zreteľných hraníc v teréne. I keď navrhovatelia namietajú
toto meranie bez ich prejednania, súd nemal dôvod ho spochybňovať, pretože podľa vyjadrení svedkov
vtomčaseplotbolavtomčasežilaZ.K..Okremtohovýmeravpozemkovejkniheniejezáväznáapodľa
geometrického plánu navrhovateľov odporcovia majú väčšiu výmeru aj z dôvodu, že do ich parcele boli
pripočítané m2ajzparcelyinéhovlastníka.Nanadobudnutievlastníckehoprávavydržanímnepostačuje

samotné užívanie cudzej veci. Musí ísť o kvalifikované užívanie, teda užívanie osobami, ktoré by výkon
tohto práva so zreteľom na určité objektívne preukázateľné skutočnosti vykonávali v dobrej viere o tom,
že im užívaná vec aj patrí. Keďže takéto kvalifikované užívanie nebolo bez pochybností preukázané na
strane navrhovateľov, súd návrh zamietol ako nedôvodný.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p úspešným odporcom nepriznal náhradu trov konania, pretože žiadne nežiadali.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum, v počte 2 rovnopisov) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 42 O.s.p.).

Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
221 ods. 1 O. s. p.).