Rozsudok Judgement was issued on Thursday, June 27, 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/190/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3106231149
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Manďák

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľa R.

V., bytom B. N. B., P. XXXX/XX. proti odporkyni T. V., bytom B. N. B., P. XXXX/XX. o určenie príspevku
na výživu rozvedeného manžela takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a .

Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal určenia príspevku na výživu rozvedeného manžela vo
výške 100,- Sk mesačne, počnúc dňom 01.12.2006. K zdôvodneniu svojho návrhu uviedol, že je
nezamestnaný bez nároku na podporu v nezamestnanosti a je nútený žiadať o sociálne dávky, ktorých
priznanie je podmienené tým, aby podal návrh o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela.

Na termín pojednávania sa navrhovateľ neustanovil, hoci mal doručenie riadne vykázané, o odročenie
pojednávania nepožiadal, preto súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti v zmysle § 101 ods.
2 O. s. p..

Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila v tom smere, že požadovanú čiastku je ochotná odporcovi platiť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne ako účastníčky konania, ako i oboznámením sa s
obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

Z rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 01.12.2004, č. k. 3C/217/2003-29, je nesporné, že manželstvo
účastníkov bolo právoplatne rozvedené dňom 19.01.2005, maloleté deti M., M. a T., pochádzajúce z ich
manželstva, boli zverené do výchovy matke a otec bol zaviazaný platiť na každé dieťa výživné 200,- Sk
mesačne, ktoré bolo rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 28.11.2006 č. k. 31P/235/2005-46 počnúc dňom

01.04.2005 zvýšené na čiastku 700,- Sk mesačne. Z odôvodnenia citovaných rozsudkov mal súd taktiež
preukázané, že navrhovateľ má nezodpovedný prístup k práci, keď jeho pracovný pomer v obchodnej
spoločnosti T. a. s. B. N. B. bol ukončený z dôvodu jeho zlej pracovnej morálky, pričom i z evidencie Ú.
P. v B. N. B. bol taktiež vylúčený pre nespoluprácu. Nezodpovedný navrhovateľov prístup k práci a z
toho prameniace finančné problémy boli okrem iného i dôvodom rozvodu manželstva.

Z potvrdenia Ú. P., S. V. A. R. P., pracovisko B. N. B. zo dňa 10.01.2007 súd zistil, že navrhovateľ je od
03.12.2006 až doposiaľ evidovaný ako uchádzač o zamestnanie.Z potvrdenia Ú. P., S. V. A. R. P., pracovisko B. N. B. zo dňa 10.01.2007 č. B/2007/16011 mal súd
preukázané, že navrhovateľovi bola počnúc dňom 01.12.2005 preddavkovo priznaná dávka v hmotnej
núdzi vo výške 1.260,- Sk mesačne.

Z výpovede odporkyne súd zistil, že od 07.06.2007 je zamestnaná v Z. v B. N. B. za minimálnu mzdu.
Majetokväčšejhodnotynevlastní.Snavrhovateľommáštyrideti, kuktorýmmajúvyživovaciupovinnosť.
Navrhovateľ je dlhodobo nezamestnaný, v súčasnosti vykonáva verejnoprospešné práce. Je nemajetný,
jediným jeho príjmom je aktivačný príspevok 1.900,- Sk mesačne a dávka v hmotnej núdzi vo výške
1.700,- Sk mesačne.

Podľa § 72 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže

žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh
niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa
právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel,

ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí
tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do
osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má
sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

Podľa § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné

nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté

dieťa.

Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že základnou podmienkou úspešnosti návrhu o určenie
príspevku na výživu rozvedeného manžela je preukázanie neschopnosti navrhovateľa sám sa živiť a
dôvodnosť neschopnosti navrhovateľa zabezpečiť si výživu vlastnou prácou alebo iným príjmom. Táto
neschopnosť môže vyplývať zo subjektívnych alebo objektívnych skutočností na strane navrhovateľa.

Medzi subjektívne patrí zlý zdravotný stav, žiadna kvalifikácia alebo jej strata v dôsledku dlhodobej
absencie zo zamestnania z dôvodu výkonu osobnej starostlivosti o deti a rodinu. Objektívnymi
skutočnosťami sú osobná starostlivosť o maloleté dieťa do 3 rokov veku, resp. staršie dieťa, ak
vyžaduje nepretržitú opateru alebo faktická nemožnosť umiestniť dieťa do zariadenia poskytujúceho
dennú starostlivosť v danom mieste alebo faktická nemožnosť nájsť si zamestnanie v danom mieste

zodpovedajúce jeho fyzickým a duševným schopnostiam. Bez preukázanie neschopnosti sám sa živiť a
dôvodu tejto neschopnosti nemôže byť navrhovateľ v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedeného
manžela úspešný; z úspešného preukázania neschopnosti sám sa živiť a dôvodnosti tejto neschopnosti
však ešte nevyplýva, že nárok navrhovateľa na určenie príspevku na rozvedeného manžela je už tým
samým opodstatnený. Súd je totiž povinný ďalej skúmať i potreby, schopnosti, možnosti a majetkové

pomery odporcu. Pokiaľ sa preukáže, že pomery odporcu neumožňujú priznať navrhovateľovi príspevok
na rozvedeného manžela, navrhovateľ v konaní nebude mať úspech a príspevok mu nebude priznaný.
Rovnako by súd nemohol vyhovieť návrhu a výživné na rozvedeného manžela priznať, ak by v konaní
bolo preukázané, že o výživné žiada ten z manželov, ktorý sa prevažne podieľal na rozvrate manželstva
a sám hrubo zanedbával svoje manželské povinnosti (§ 72 ods. 2 a § 75 ods. 2 Zákona o rodine).

Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd potom dospel k záveru, že žalobný návrh nie je dôvodný.
Neschopnosť navrhovateľa samostatne sa živiť totiž nevyplýva ani zo subjektívnych ani z objektívnych
skutočností, ktoré by súd pri rozhodovaní mohol zohľadniť. Naopak i z citovaných pripojených rozhodnutí
vyplýva, že navrhovateľ nemal zodpovedný prístup k práci, čo v konečnom dôsledku bolo okrem inéhoi dôvodom rozvratu manželstva. Navrhovateľ nie je zaťažený osobnou starostlivosťou o dieťa, nemá
zdravotné problémy, je teda jeho povinnosťou vynaložiť všetko úsilie, aby bol schopný sám sa živiť.
Pokiaľ takéto úsilie nevynakladá a nemá zodpovedný prístup k práci, musí sám znášať dôsledky

takéhoto konania a nemožno spravodlivo požadovať povinnosť starať sa sám o seba prenášať na
iného, v tomto prípade na rozvedeného manžela. Návrhu nemohlo byť vyhovené i z toho dôvodu, že
to neumožňujú samotné pomery odporkyne. Jej jediným prímom je totiž len minimálna mzda, z ktorej
má zabezpečovať nielen svoje potreby, ale i potreby jej štyroch maloletých detí. Priznanie výživného
rozvedenémumanželovibybolonakoniecivrozporesdobrýmimravmi,keďvychádzajúczrozvodového

spisu to bol práve navrhovateľ, ktorý sa v prevažnej miere podieľal na rozpade manželstva. Z uvedených
dôvodov súd žalobnému návrhu nevyhovel a tento v celom rozsahu zamietol.

Výrok o trovách konania je odôvodnený § 142 ods. 1 O.s.p. Nakoľko sa však plne úspešná odporkyňa
náhrady trov konania výslovne vzdala, tieto jej neboli priznané.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, aka) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie

podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.