Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, June 21, 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 19C/71/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3105226515
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tóthová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobkyne R. G., štátnej

občianky S. R., bytom I., M. XXX,. zastúpenej JUDr. V. P., bytom B., P. XX. proti žalovaným 1/ R. B.,
štátnemu občanovi S. R., bytom T. T., M. R. XXX/XX,. 2/ E. B., štátnej občianky S. R., bytom D. N.
V., N. XXX/XX,. zastúpenej JUDr. Ľ. R., bytom D. N. V., M. R. Š. XXXX/X. o zaplatenie 18.335,- Sk s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žaloba o zaplatenie 18 335,- Sk s príslušenstvom sa zamieta.

Žalovaným 1, 2 sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa domáhala od žalovaných 1/,2/ zaplatenia 18.335,- Sk s 12 % ročným úrokom z omeškania
od 24.03.2004 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uvedená suma predstavovala vymožené trovy

exekúcie zrážkami z jej príjmu v exekučnom konaní, v ktorom bol podkladom pre výkon exekúcie
rozsudok tunajšieho súdu .Na základe tohto rozsudku boli R. B., F. G., J. B., E. B., M. G. a R. G.
zaviazaní zaplatiť S. S., a.s. sumu 341.794,50 Sk so 16,33 % úrokom z omeškania od 01.08.1995 do
zaplatenia a náhradu trov konania 13 668,- Sk spoločne a nerozdielne. Poukázala na to, že žalovaný 1/
sa v písomnom prehlásení zaviazal všetky dlhy zaplatiť, čím prevzal na seba aj povinnosť zaplatiť dlh,
ktorý spôsobil nesplatením úveru. Bola toho názoru, že medzi ňou a žalovanými bola uzatvorená zmluva
podľa § 51 Obč. zák., z ktorej im vznikla povinnosť zaplatiť dlh, ktorý spôsobili. Okrem toho poukázala aj
na ustanovenie § 550 Občianskeho zákonníka a tvrdila, že ide o ručiteľský záväzok, a preto sa ručiteľka

úveru poskytnutého S. S., a.s. žalovanému 1/ domáhala od žalovaných 1/, 2/ zaplatenia dlžnej sumy z
tohto právneho dôvodu. V priebehu konania uviedla, že žalovaný 1/ tým, že nedodržal dohodu zo dňa
19.7.1994, zavinil jej škodu, ktorá vznikla v dôsledku porušenia tejto povinnosti. Za škodu považovala
trovy zaplatené v súdnej exekúcii.

Žalovaný 1/ so žalobou nesúhlasil, uviedol že podnikateľský úver vo výške 950 000,- Sk si vzal od S.
S., a.s. spolu s F. G., synom žalobkyne. Ručiteľmi tohto úveru boli rodičia F. G. a rodičia žalovaného
1/. Podnikateľský zámer im však nevyšiel, prevádzkovanie bistra nebolo natoľko ziskové, aby mohli
splácať úver, preto sa rozhodli prevádzku predať. Peniaze získané predajom boli použité na splatenie

úveru. Exekúcia, ktorá sa viedla z dôvodu nesplácania úveru, mala postihnúť nehnuteľnosti, ktoré boli
vo vlastníctve ručiteľov, teda jeho rodičov a rodičov F. G.. Dlh v priebehu exekúcie splatila jeho sestra.
Tvrdil, že exekučne boli vymáhané trovy exekúcie, na úhrade ktorých sa podieľali aj jeho rodičia a nevidí
dôvod na to, prečo by mal hradiť trovy spojené s konaním vedeným aj v záujme syna žalobkyne, ktorý
si spoločne s ním vzal úver za účelom začatia spoločného podnikania.Žalovaná 2/ sa pridržiavala toho, čo uviedol žalovaný 1/. Sama uhradila trovy exekúcie okolo 18 000,-
Sk, a preto sa nechcela podieľať na zaplatení platby uhradenej žalobkyňou. Žalobu žiadala zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením spisov tunajšieho súdu sp. zn.

14C/79/2005 a 16Cb 612/96, spisu súdneho exekútora L. Ď. č. EX 118/99 a zistil tento skutkový stav:

Z prehlásenia zo dňa 19.7.1994 podpísaného F. G., M. G. st. a M. G. ml. na jednej strane a R. B. a E.
B. na strane druhej vyplýva, že rodina B. a G. sa dohodli, že zvyšnú časť úveru č. 78/82503/6 na sumu
950.000,- Sk s omeškanými splátkami zaplatí R. B., teda žalovaný 1/.

Zo spisu 16Cb 612/96 vyplýva, že žalovaný 1/ a F. G. uzatvorili dňa 23.04.1992 so S. S., a.s. zmluvu
o úvere č. 78/82503/6 vo výške

950 000,- Sk. Ručiteľský záväzok za žalovaného 1/ prevzali J. B. a jeho manželka E. B. a za F. G. M. G.
a jeho manželka R. G. (žalobkyňa). Pretože si účastníci tohto zmluvného a ručiteľského vzťahu nesplnili
svoje povinnosti, boli rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 16Cb 612/96-94 zo dňa 17.07.1997
zaviazaní zaplatiť S. S., a.s. sumu 341 794,50 Sk so 16,33 % úrokom z omeškania od 01.08.1995 do
zaplatenia a náhradu trov konania 13 668,- Sk spoločne a nerozdielne, všetko do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku. V tomto konaní súd neprihliadal na dohodu zo dňa 19.7.1994 medzi účastníkmi a jednoznačne
ustálil súdnym rozhodnutím, kto má povinnosť a v akom rozsahu úver s úrokmi zaplatiť.

Z dôvodu, že povinnosť uložená citovaným rozsudkom nebola dobrovoľne splnená, začala sa na
vymoženie dlžnej sumy exekúcia. Zo spisu súdneho exekútora zn. EX 118/99 bolo zistené, že
exekučne bola z príjmu žalobkyne zrazená suma 18. 335,- Sk, ktorá predstavuje časť úhrady na trovy

exekúcie. Celkové trovy exekúcie 155.316,- Sk boli vymožené (okrem čiastky pripadajúcej na žalobkyňu)
nasledovne: F. G. - 29 000,- Sk, J. B. - 89 173,- Sk, E. B. 18 808,- Sk.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 14C/79/2005 vyplýva, že v tomto konaní J. B. podal proti F. G. žalobu
o zaplatenie 52.835,- Sk, ktoré predstavovali podľa neho rozdiel trov exekúcie, ktoré boli vymožené v
súvislostinezaplatenímúveruodrodinyB.aG..Keďženatýchtotrováchpodľažalobcubolozaplatených

rodinouB.viac,požadovaldoplatenierozdielu.Tátožalobabolazamietnutározsudkomzodňa7.6.2006,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 12.6.2007.

Žalobkyňa svoj nárok opierala o právny následok ručiteľského záväzku vo vzťahu k žalovaným 1,2, a
to podľa § 550 Občianskeho zákonníka.

S týmto právnym posúdením sa súd nemohol stotožniť.

Vzhľadom na to, že ručiteľský záväzok žalobkyne vyplýval zo Zmluvy o úvere a tento zmluvný typ je v
zmysle§261ods.ods.3písm.d)Obchodnéhozákonníkaabsolútnymobchodom,bolopotrebnénatento
vzťah aplikovať ustanovenia Obchodného zákonník, a nie ustanovenia § 550 Občianskeho zákonníka,
ako to navrhovala žalobkyňa.Podľa § 307 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak sa za ten istý záväzok zaručí viac ručiteľov, ručí každý
z nich za celý záväzok. Ručiteľ má voči ostatným ručiteľom rovnaké práva ako spoludlžník.

Podľa § 308 Obchodného zákonníka, ručiteľ, ktorý splní záväzok, za ktorý ručí nadobúda voči dlžníkovi

práva veriteľa a je oprávnený požadovať všetky doklady a pomôcky, ktoré má veriteľ a ktoré sú potrebné
na uplatnenie nároku voči dlžníkovi.

Právnym následkom ručenia v zmysle citovaných ustanovení je skutočnosť, že na ručiteľa, ktorý splnil
záväzok dlžníka, prechádzajú zo zákona práva veriteľa. Vzniká mu pohľadávka voči dlžníkovi na
náhradu toho, čo za neho plnil veriteľovi.. Nárok ručiteľa voči dlžníkovi je rovnaký ako nárok veriteľa,
ktorý uspokojil ručiteľ. Z toho vyplýva, že ručiteľ nemá nárok na náhradu trov konania, alebo trov

exekúcie, v ktorej bol proti nemu dlh vymáhaný veriteľom.

Zo zisteného skutkového stavu, najmä z výpovede žalobkyne a zo spisu súdneho exekútora vyplýva,
že žalobkyňa žiadala od žalovaných 1/, 2/ náhradu toho, čo jej bolo zrazené exekúciou z dôchodku.
Nejedná sa teda o sumu, ktorá bola určená na splatenie záväzku, za ktorý žalobkyňa ručila podľa zmluvy
o úvere č. 78/82503/6 zo dňa 23.04.1992. Išlo o náhradu uhradených trov exekúcie. V zmysle predtým

uvedeného žalobkyňa nemá nárok na ich náhradu z tohto právneho titulu.

Žalobkyňa v priebehu konania začala tvrdiť, že jej nárok by mohol byť aj škodou a žiadala ju nahradiť
z dôvodu porušenia povinnosti žalovaným 1/. Tvrdila, že k exekúcii by nedošlo, keby si túto povinnosť
žalovaný 1/ splnil. Súd sa preto zaoberal a posúdením veci z hľadiska uplatneného nároku na náhradu
škody.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Základnými atribútmi občianskoprávnej zodpovednosti za vzniknutú škodu v zmysle citovaného
zákonného ustanovenia sú: porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi
porušením právnej povinnosti a škodou, zavinenie škodcu sa predpokladá.

Z tejto konštrukcie zodpovednosti vyplýva, že žalobkyňu obťažuje dôkazné bremeno, pokiaľ ide o
preukázanie škody a jej výšky, ako aj preukázania protiprávneho konania a jeho príčinnej súvislosti
so vzniknutou škodou. Žalovaní 1,2 proti ktorým žaloba smeruje majú povinnosť sa zo zodpovednosti
vyviniť.

Žalobkyňa považovala za škodu trovy exekúcie, ktoré zaplatila v súvislosti s vymáhaným záväzkom z

právoplatného rozsudku č.k. 16Cb 612/96-94 zo dňa 17.07.1997. Porušenie právnej povinnosti videla
v tom, že žalovaný 1/ nesplnil dohodu zo dňa 19.7.1994, v ktorej sa zaviazal zaplatiť dlh. S týmto
názorom nemožno súhlasiť. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že povinnosť zaplatiť
dlh z úverovej zmluvy bola uložená citovaným právoplatným a vykonateľným rozsudkom žalovaným
1,2, žalobkyni, jej manželovi a synovi a manželovi žalovanej 2/. Trovy exekúcie teda vznikli v príčinnej

súvislosti s porušením povinnosti vyplývajúcej z tohto rozsudku, a to v dôsledku toho, že povinnosť v
ňom určená nebola splnená v stanovenej lehote, preto sa jej bolo potrebné domáhať exekúciou. Súd pri
určovaní povinnosti zaplatiť dlh peňažnému ústavu (v konaní sp.zn. 16Cb 612/96) nezohľadnil písomné
prehlásenie zo dňa 19.07.1994, ktoré je vzhľadom na úverovú zmluvu zo dňa 23.7.1992 a ručiteľskýzáväzok považoval právne bez významu. Týmto právoplatným a vykonateľným rozhodnutím je súd v
zmysle § 135 O.s.p. viazaný.

Vzhľadom k tomu, že v predmetnej veci neboli splnené všetky predpoklady zodpovednosti, súd aj z tohto

dôvodu žalobu zamietol. Medzi prípadným vznikom škody žalobkyne a porušením povinnosti nevidel
totiž vzhľadom na predtým uvedené, príčinnú súvislosť. Škoda, ktorá žalobkyni vznikla zaplatením trov
exekučného konania, vznikla porušením jej povinnosti (nerešpektovaním súdneho rozhodnutia). Ak by
totiž ako ručiteľka dlh uhradila, nebolo by došlo k exekúcii. To čoby z titulu ručiteľského záväzku zaplatila,
mohla potom vymáhať od priameho dlžníka. Trovy exekúcie tam však nebolo možné zahrnúť.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súdúspešnýmžalovaným1/,2/všaknáhradutrovkonaniavzmysleuvedenéhozákonnéhoustanovenia
nepriznal, nakoľko si žiadnu náhradu trov neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov

účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

- účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).