Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. marec 2010

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 1C/66/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5105226121
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margita Kovaľová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2010:5105226121.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou JUDr. Margitou Kovaľovou, v právnej veci navrhovateľa: K. H.,

nar. XX.XX.XXXX,. bytom Ž., U.. B. č. XX,. proti odporcovi: F. "L." - J. H., Ú. č. XX,. T., IČO: XX. XXX.
XXX,. v konaní o náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

I/ Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 388,37 EUR so 6 % úrokom z omeškania
počnúc od 02.10.2005 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II/ Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

III/ O trovách konania súd r o z h o d n e osobitným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 02.11.2005 navrhovateľ podal na Okresný súd Žilina návrh, ktorým žiadal, aby súd uložil odporcovi
povinnosť vyplatiť mu priemernú mzdu za mesiac august 2005, paušálny finančný príspevok na stravné,
náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku za rok 2004 v počte 25 dní a za rok 2005 v počte 16,5 dňa,
mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok v počte 4 kalendárne dní a trovy konania, ktorý upravil dňa
21.05.2005 tak, že žiadal zaplatiť sumu 15 018,- Sk s úrokom z omeškania vo výške 6 % počnúc od
02.10.2005, ktorá suma predstavuje náhradu za nevyčerpanú dovolenku v roku 2004 a 2005 a mzdu za
mesiac august 2005. Súd zmenu návrhu pripustil uznesením č. k. 1C/66/2008-71 zo dňa 28.10.2008.

Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že od 01.05.2002 do 31.08.2005 pracoval u odporcu. Na základe
kontroly vykonanej I. P. v Ž. bolo zistené, že mu nebola vyplatená mzda za mesiac august 2005, nebolo
mu poskytnuté stravovanie za celú dobu výkon práce u odporcu. Odporca mu neumožnil čerpanie
dovolenky a nezaplatil mu náhradu za nevyčerpanú dovolenku. Neposkytol mu ani mzdové zvýhodnenie
za prácu vykonávanú vo sviatok. Úpravou návrhu žiadal len zaplatiť mzdu za mesiac august 2005 v
sume 5 575.-Sk, t.j. po odpočítaní starobného poistenia v sume 276.-Sk, nemocenského poistenia
v sume 97.- Sk, invalidného poistenia v sume 207.-Sk, poistenia v nezamestnanosti v sume 69.-Sk,

zdravotného poistenia v sume 276.-Sk zo sumy 6500.- Sk a náhradu dovolenky za rok 2005 a 2004,
ktorú vypočítal tak, že priemer mzdy za druhý štvrťrok 2005 v sume 19500.-Sk podelil počtom hodín
552.5, na základe čoho priemerná hrubá mzda na 1 hodinu predstavuje 35.29 Sk a za jeden deň 300.-
Sk. Za 41,5 dni žiadal priznať náhradu mzdy v sume 12.500 .-Sk v hrubom a po odpočítaní odvodov na
starobné poistenie, nemocenské poistenie, invalidné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a zdravotné
poistenie v sume 1670.-Sk, dane zo mzdy v sume 534.- Sk žiadal priznal sumu 10 246.-Sk. Ostatných
nárokov zistených inšpektorátom práce sa vzdal.

Okresný súd Žilina vec postúpil Okresnému súdu v Dolnom Kubíne ako miestne príslušnému súdu
a prijatím zákona č. 511/2007 Z. z. výkon súdnictva v uvedenej veci dňom 01.01.2008 prešiel na
novozriadený Okresný súd Námestovo.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov M. K., J. Ž., M. P. a oboznámil
sa s listinami, ktoré sú obsahom spisu. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný

skutkový a právny stav.

Navrhovateľ dňa 30.04.2002 uzavrel pracovnú zmluvu, podľa ktorej nastúpil u odporcu dňom 01.05.2002
doprácenavýkonprácestavebnéhorobotníkasmiestomvýkonupráceK..Pracovnýpomerboluzavretý
na dobu určitú, t. j. do ukončenia dohodnutých prác a podľa mzdového dojednania mal základ mzdy 5

000,- Sk + ubytovanie + stravné. Pracovný pomer bol skončený oznámením odporcu zo dňa 26.08.2005
o ukončení prác dohodnutých v pracovnej zmluve z 01.05.2002 dňom 31.08.2005 podľa § 71 ods. 1
Zákonníka práce.

Navrhovateľ tvrdil, že odporca mu v mesiaci august neprideľoval žiadne práce, ktoré bol povinný podľa
pracovnej zmluvy prideľovať. Ide o prekážku na strane odporcu (zamestnávateľa) a preto je odporca

povinný vyplatiť mu mzdu za uvedený mesiac.

Odporca odmietal existenciu prekážky na jeho strane. Tvrdil, že navrhovateľ nereagoval na jeho výzvy a
do práce v mesiaci august nenastúpil, preto nemá dôvod mu vyplatiť mzdu. Konanie navrhovateľa bolo
hodnotené ako porušenie pracovnej disciplíny a toto bolo dôvodom na skončenie pracovného pomeru.

V oznámení o skončení pracovného pomeru bol napísaný iný spôsob skončenia a to len preto, aby
navrhovateľ v budúcnosti nemal problém so zamestnaním.

Navrhovateľ tvrdil, že pracoval na turnusy a vždy pred nástupom do práce v každom turnuse ho
telefonicky vyzval parťák K. na nástup. Takáto bola dlhodobo zaužívaná prax, pretože na vykonanie

určitej práce bol potrebný len určitý počet ľudí a zamestnávateľ ten počet korigoval telefonickými
výzvami. Keďže mu zamestnávateľ neoznámil termín nástupu, pokúšal sa telefonicky spojiť s parťákom
ako aj s firmou. Výsledkom bolo skončenie pracovného pomeru. Za celú dobu práce u odporcu sa
nestalo, aby v niektorom mesiaci neodpracoval ani hodinu. Každý mesiac mal odpracované minimálne
10 až 12 dní prípadne i viac.

Spôsob nástupu do práce popísaný navrhovateľom nepotvrdil svedok K. ani svedok Ž., bývalí
zamestnanci odporcu. Svedok K. potvrdil, že vykonával funkciu parťáka u odporcu tým, že riadil určitú
partiu ľudí. Zamestnanci pracovali na turnusy. Niektorí aj v trvaní celého mesiaca. Vždy pri odchode z
pracoviska sa dohodol so zamestnancom, kedy opätovne nastúpi na pracovisko. Na základe dohody

zamestnanci sa vracali späť na pracovisko po čerpaní voľna. Telefonicky sa vyzývali zamestnanci na
nástup do práce len vtedy, ak sa medzi tým zmenilo miesto výkonu práce, prípadne ak zamestnanec
nenastúpil do práce v dohodnutý deň. Navrhovateľa vyzval na nástup do práce, ten mu však oznámil,
že do práce nemôže nastúpiť, pretože má nejakú brigádu.

Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú
prácu mzdu.

Podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na
strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy

v sume jeho priemerného zárobku.

Súd nezistil na strane odporcu žiadne prekážky, pre ktoré by nemohol prideliť prácu navrhovateľovi
v mesiaci august 2005. Vypočutí svedkovia nepotvrdili spôsob nastupovania do práce popísaný
navrhovateľom a navrhovateľ iný dôkaz na podporu svojich tvrdení súdu nepredložil. Keďže navrhovateľ

pre odporcu v mesiaci august nevykonal žiadne práce ani nebolo preukázané, že mu vo výkone práce
bránili prekážky na strane odporcu, súd návrh v tejto časti zamietol.

Navrhovateľ žiadal, aby odporca mu vyplatil náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku v roku 2004 a
pomernú časť dovolenky v roku 2005.

Súd vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľ u odporcu pracoval od 01.05.2002. I. P. v Ž.
vykonanou kontrolou dňa 11.10.2005 zameranou na nelegálne práce a nelegálne zamestnávanie,
dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov upravujúcich najmä vznik, zmenu a skončenie pracovnýchvzťahov, pracovných podmienok zamestnancov, na dodržiavanie mzdových predpisov podľa zákona č.
311/2001 Z. z. a dodržiavanie ustanovení zákona č. 283/2003 Z. z. zistil v súvislosti s nevyplatenou
náhradou za nevyčerpanú dovolenku navrhovateľa, že odporca ako zamestnávateľ nemal vypracovaný

plán dovoleniek za rok 2004 a 2005, neumožnil čerpanie dovolenky navrhovateľovi za rok 2004 tak, aby
ju mohol vyčerpať do konca kalendárneho roku. Tieto skutočnosti zistil z predložených mzdových listov a
evidencie dochádzky za rok 2005, podľa ktorých navrhovateľ za rok 2004 nečerpal dovolenku vôbec a za
rok 2005 nečerpal ani pomernú časť dovolenky. Odporca ako zamestnávateľ neposkytol navrhovateľovi
náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku za nevyčerpanú dovolenku, ktorú navrhovateľ nemohol

vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru. Za porušenie týchto a iných zákonných predpisov
bola odporcovi uložená pokuta rozhodnutím č. 304/2005-IZA-2.3/pok/R zo dňa 21.12.2005.

Odporca predložil súdu mzdový list navrhovateľa za rok 2004 a 2005. Zo mzdového listu vyhotoveného
za rok 2004 súd zistil, že v mesiaci december je vyznačené v stĺpci základná mzda suma 6 500,-
Sk a v stĺpci dni/hodiny je dopísané slovo dovolenka. V stĺpci náhrada mzdy nie je uvedená žiadna

suma. V mzdovom liste vyhotovenom za rok 2005 v mesiaci august je poznačené odpracovaných
7 dní so základnou mzdou 2 826,- Sk s poznámkou dovolenka, ostatné absencia bez vyznačenia
vyplatenianáhradnejmzdy.Odporcapotvrdil,žeodovolenkuzamestnancinežiadalivypísanímžiadanky,
ale len telefonicky. Na základe ústnej dohody čerpali dovolenku alebo náhradné voľno v zimných
mesiacoch, kedy nebolo možné vykonávať prácu na stavbách. Zamestnancom bola vyplácaná omnoho

vyššia suma v každom mesiaci ako minimálna mzda uvedená v pracovnej zmluve a v tejto sume boli
zahrnuté všetky náhrady týkajúce sa diét a dovolenky. Svedkyňa M. P. uviedla, že mzdy účtovala na
základe predložených smenoviek, v ktorých nebolo vykázané čerpanie dovoleniek. Čerpanie dovolenky
vyznačovala len v mzdovom liste na základe hlásení parťáka ako i do svojich pomocných listín. Ani
na výplatných listinách nikdy nevyznačovala čerpanú dovolenku, ale len základnú mzdu, odpracované

hodiny, teda mzdu bez rozdelenia na náhradu za dovolenku a mzdu za vykonanú prácu. Svedok Ž.
uviedol, že za celú dobu práce u odporcu nepožiadal ani raz o poskytnutie dovolenky. V mesiaci pracoval
14 až 15 dní, zbytok mal voľno, ktoré chápal ako čerpanie dovolenky.

Z protokolu inšpektorátu práce vyplýva, že navrhovateľ podľa mzdových listov nečerpal dovolenku v

rokoch 2004 a 2005 t. j. dovolenku ktorá mu prislúchala za kalendárny rok 2004 a pomernú časť
dovolenkyzarok2005,nakoľkotútonemoholvyčerpať,pretožeskončilpracovnýpomeratiežmunebola
poskytnutá náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku. Odporca odstránil vytknuté nedostatky len tým, že
opravil mzdové listy o čerpaní dovolenky bez toho, aby hodnoverným spôsobom preukázal jej čerpanie
a vyplatenie náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku, ktorú navrhovateľ nemohol čerpať z dôvodu

skončenia pracovného pomeru.

Odporca na výzvu súdu predložiť dochádzku navrhovateľa, doručil len odpoveď, v ktorej túto dochádzku
popísal. Bez predloženia prvotných dokladov (smenovky) je takýto dôkaz pre súd irelevantný. Z listiny,
ktorá bola predložená inšpektorátom práce v súvislosti s vykonávanou kontrolou a to zo zúčtovacej a

výplatnej listiny č. 02/08/2005 súd zistil, že navrhovateľ v uvedený mesiac má vykázané odpracovanie
10 dní (80 hodín), za ktoré mu bola vypočítaná základná mzda vo výške 2 826,- Sk a po odpočítaní
zákonných zrážok, na výplatu mala byť navrhovateľovi vyplatená suma 2 473,- Sk. V listine nie sú
uvedené žiadne náhrady mzdy ani čerpanie dovolenky. Súd je toho názoru, že táto listina nie je
hodnoverným dôkazom vzhľadom k súhlasným vyhláseniam navrhovateľa a odporcu, že v mesiaci

august 2005 navrhovateľ pre odporcu nevykonával žiadne práce. Ani z výplatných a zúčtovacích listín
vyhotovených odporcom č. 02/01/2005, č. 02/02/2005, č. 02/03/2005, č. 02/04/2005, č. 02/05/2005, č.
02/06/2005, č. 02/07/2005 nevyplýva, že navrhovateľ čerpal dovolenku respektíve, že mu bola vyplatená
náhrada mzdy. Odporca nepreukázal súdu hodnoverným spôsobom čerpanie dovolenky navrhovateľom
v roku 2004 ani pomernej časti za rok 2005. V tejto časti návrh navrhovateľa je preto dôvodný.

Podľa § 103 ods. 1 Zákonníka práce základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne.

Podľa§103ods.2Zákonníkaprácedovolenkavovýmerenajmenejpiatichtýždňovpatrízamestnancovi,
ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši aspoň 15 rokov pracovného pomeru po 18. roku veku.

Podľa § 113 ods. 2 Zákonníka práce ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku v kalendárnom
roku preto, že zamestnávateľ neurčí jej čerpanie, alebo pre prekážky v práci na strane zamestnanca,
zamestnávateľ je povinný poskytnúť ju zamestnancovi tak, aby sa skončila najneskôr do koncanasledujúceho kalendárneho roka. Ak si zamestnankyňa (zamestnanec) nemôže vyčerpať dovolenku
pre čerpanie materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky ani do konca nasledujúceho
kalendárneho roka, nevyčerpanú dovolenku jej (mu) zamestnávateľ poskytne po skončení materskej

dovolenky alebo rodičovskej dovolenky.

Podľa § 116 ods. 1 Zákonníka práce zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume
jeho priemerného zárobku.

Podľa § 116 ods. 2 Zákonníka práce za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery
dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí
zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Podľa § 116 ods. 3 Zákonníka práce za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže
byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z

dôvodu skončenia pracovného pomeru.

Je teda zrejme, že odporca ako zamestnávateľ neurčil navrhovateľovi nástup dovolenky v roku 2004 a že
navrhovateľ nemohol vyčerpať dovolenku za rok 2004 do konca roku 2005 ani pomernú časť dovolenky
za rok 2005 z dôvodu skončenia pracovného pomeru k 31.08.2005. Z informácie o stave individuálneho

účtu poistenca - navrhovateľa k 31.12.2003 súd zistil, že navrhovateľ mal odpravované 24 rokov a 42
dní. V roku 2004 mu vznikol nárok na čerpanie dovolenky v trvaní 25 pracovných dní a za rok 2005
pomerná časť dovolenky za 7 odpracovaných mesiacov predstavuje 14 pracovných dní.

Podľa § 134 ods. 2 Zákonníka práce rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci

štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka,
ak tento zákon neustanovuje inak.

Rozhodujúcim obdobím pre zistenie priemerného zárobku je druhý štvrťrok roku 2005, za ktorý

navrhovateľ dosiahol dennú priemernú mzdu v sume 300,- Sk (19 500 štvrťročná mzda podelená
počtom pracovných dní 65). Za 39 dní predstavuje náhrada v sume 11 700,- Sk, ktorá po prepočítaní
konverzným kurzom 30,1260 predstavuje odmenu vo výške 388,37 EUR, ktorú je povinný odporca
zaplatiť navrhovateľovi v lehote 3 dní. Nakoľko navrhovateľ nie je zamestnancom odporcu, nie je povinný
vykonať zákonnú zrážku z vyplatenej sumy podľa § 131 Zákonníka práce. Súd priznal navrhovateľovi

nárok na sumu bez vykonania zákonných zrážok (t. j. hrubá náhrada mzdy).

Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Odporca bol povinný vyplatiť navrhovateľovi mzdu a náhrady mzdy najneskôr do 31.09.2005 t. j. do
konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca po skončení pracovného pomeru. Navrhovateľ žiadal
priznať úrok z omeškania dňom 02.10.2005, súd návrhu vyhovel a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
úrok z omeškania vo výške 6 % z dlžnej sumy počnúc od 02.10.2005 do zaplatenia a to vo

výške vypočítanej podľa ustanovení Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia občianskeho zákonníka. Podľa § 3 citovaného nariadenia je úrok z omeškania vo
výške dvojnásobku diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska, ktorá bola k prvému dňu
omeškania s splnením peňažného dlhu stanovená na výšku 3 %.

O trovách konania bude rozhodnuté osobitným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Žiline.Podľa § 205 OSP ods. 1, 2 v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,

ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(3) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z.).