Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, June 19, 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 19C/21/2006
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3105219608

Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tóthová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobcu P. B., štátneho občana
SR, bytom T., Ž. X,. zastúpeného JUDr. A. J., advokátom so sídlom v T., H. Š. XX. proti žalovanému M.
Š., štátnemu občanovi SR, posledne bytom T., P. XX,. toho času na neznámom mieste, zastúpeného

opatrovníkom JUDr. S. J., vyššou súdnou úradníčkou tunajšieho súdu o zaplatenie 200.000,- Sk s prísl.
takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 200.000,- Sk s 13 % úrokom z omeškania od 1.1.2003 do
zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 24.309,- Sk, všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca uviedol, že na základe zmluvy o pôžičke poskytol žalovanému sumu 200.000,- Sk, ktoré mu
mal vrátiť do 31.12.2002. Svoj dlh voči nemu písomne uznal a zaviazal sa ho zaplatiť v uvedenej dobe.
To sa však nestalo, preto sa vrátenia požičaných peňazí domáhal touto žalobou. Zároveň žiadal aj úrok
z omeškania a náhradu trov konania.

Žalovaného pobyt nebol súdu známy, preto mu ustanovil v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p 1 opatrovníka.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením listiny o uznaní dlhu zo dňa 10.6.2002 a
zistil tento skutkový stav :

Z výsluchu žalobcu mal súd za preukázané, že žalovanému požičal sumu 200.000,- Sk, ktoré mu mal
do roka vrátiť. O tejto skutočnosti bolo spísané uznávacie prehlásenie. Podľa tvrdenia žalovaného k

vráteniu tejto čiastky nedošlo.

Z dôkazu predloženého žalobcom - písomného uznania dlhu súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným

bola uzatvorená ústna dohoda o pôžičke na základe ktorej žalovaný prevzal dňa 12.5.2001 od žalobcu
200.000,- Sk, ktoré sa zaviazal zaplatiť najneskôr do 31.12.2002. Žalovaný v tomto prehlásení výslovne
uznal svoj dlh čo do základu aj výšky.Pri posudzovaní právneho vzťahu vyplývajúceho zo zmluvy o pôžičke, treba vychádzať jednak z
procesných predpisov (§ 90 O.s.p., ktorý určuje, kto môže byť účastníkom konania) a jednak z
hmotnoprávnych predpisov, ktoré určujú kto môže byť v takomto prípade subjektom práv a povinností.

Takýmto hmotnoprávnym ustanovením je znenie § 657 Obč. zák. Účastníkom konania v danej veci je i
žalobca, ktorý peniaze požičal a žalovaný, ktorý peniaze prevzal a mal vrátiť v dohodnutej dobe.

Podľa § 657 Obč. zák. zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Právny vzťah zo zmluvy o pôžičke v zmysle predtým citovaných zákonných ustanovení teda vzniká
dohodou zmluvných strán o tom, že jedna strana prenecháva druhej strane veci určené podľa druhu a

druhá strana po určitom čase tieto veci vráti. Zákon pre zmluvu o pôžičke nepredpisuje nijakú formu.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný uzavrel so žalobcom ústnu zmluvu o
pôžičke, v zmysle ktorej si žalovaný požičal 200.000,- Sk. V konaní nebolo preukázané, žeby žalovaný
tieto peniaze vrátil v dohodnutej dobe.

Podľa § 5l7 ods. l,2 Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide

o omeškanie s peňažným dlhom, má veriteľ právo požadovať od dlžníka okrem plnenia aj úrok
z omeškania, ak nie je podľa zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úroku stanovuje
vykonávací predpis.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení a na základe zisteného skutkového stavu mal súd za
preukázané, že žalovaný nevrátil v dohodnutej dobe pôžičku, ktorú mu žalobca poskytol. Žaloba bola

teda dôvodná, preto jej súd v časti týkajúcej sa istiny a úrokov vyhovel v plnom rozsahu. Výška úroku
predstavuje podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/l995 Z.z. dvojnásobok diskontnej sadzby určenej NBS
platnej ku dňu omeškania, teda v konkrétnom prípade 13 % (6,5 x 2).

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola priznaná náhrada trov
konania, je ten, komu bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým konanie končí. Ak ide o prisúdenie trov konania podľa § 149 ods. 1 O.s.p. advokát je
povinný trovy právneho zastúpenia vyčísliť najneskôr do 3 pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí. Ak advokát v tejto lehote trovy právneho zastúpenia nevyčísli, súd mu náhradu
týchto trov neprizná.

Vzhľadom k tomu, že žalobca bol v konaní úspešný, prislúcha mu v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. náhrada
tých trov konania, ktoré boli účelne vynaložené. Tieto trovy predstavujú trovy právneho zastúpenia. Boli
vyčíslené v zákonom určenej lehote a vypočítané z hodnoty 200 000,- Sk, teda 6.650,- Sk za jeden úkon.

Vo veci boli vykonané 3 úkony, príprava, prevzatie, spísanie žaloby, a účasť na pojednávaní.

Trovy právneho zastúpenia teda predstavujú 2 úkony á 6.650,- Sk + 150,- Sk a jeden úkon 6.650,- Sk
+ 178,- Sk režijný paušál. Spolu 24.309,- Sk s 19 % DPH.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho

doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.