Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. november 2008

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 8Cb/18/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6707202083
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Banský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2008:6707202083.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdvoZvolenevkonanípredsamosudcomJUDr.PetromBanskýmvprávnejvecinavrhovateľa

U. P., a. s., so sídlom v B., B. XX/A,. IČO: XX. XXX. XXX,. proti odporcovi M. O., nar. XX.. X.. XXXX,.
trvale bytom D., K. XXX,. IČO: XX. XXX XXX,. zastúpený J.. J. K., advokátom so sídlom vo Z., N. S. XX/
XX,. za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu A. - S. P., a. s., so sídlom v B., D. R. X,. IČO:
XX. XXX. XXX,. o zaplatenie sumy 719.807,- Sk s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 123.861,- Sk spolu so 14,75
%-tným úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 28. 2. 2007 do zaplatenia a to do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd r o z h o d n e v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom došlým Okresnému súdu vo Zvolene dňa 1. 3. 2007 domáhal, aby súd
zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 719.807,- Sk spolu so 14,75 %-tným úrokom z omeškania ročne
z dlžnej sumy od 28. 2. 2007 do zaplatenia a trov konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že odporca prepravoval ako dopravca z územia Slovenskej republiky na
územie Dánska tovar, podliehajúci colných dovozným dávkam na základe tranzitného vyhlásenia T1 č.
XXXXXXXXXXXX, vystaveného spoločnosťou T. T., s. r. o. ako hraničným špeditérom (ďalej len hraničný

špeditér)atotak,žetovarboldňa27.2.2004colnýmúradomprepustenýdorežimuspoločnýtranzitT1v
zmysle Dohovoru o spoločnom tranzitnom režime, publikovaný v Zbierke zákonov pod číslom 187/1996
Z.z. a colným úradom určenia bol úrad B., Dánsko s lehotou dodania do 3. 3. 2004. Prepustením
tovaru do colného režimu spoločný tranzit mal odporca ako dopravca povinnosť predložiť tento tovar na
preclenie colnému úradu určenia v nezmenenom stave a v stanovenej lehote, t.j. do 3. 3. 2004. Toto mu
vyplýva z článku 11 bod 2 Dohovoru o spoločnom tranzitom režime.
Odporca ako dopravca a hraničný špeditér uzatvorili dňa 7. 2. 2003 Zmluvu o poskytnutí celkovej záruky

pre spoločný tranzitný režim č. XXXX/XX, pričom podľa tejto zmluvy sa hraničný špeditér zaviazal
poskytnúť pre odporcu záručné doklady T.C.31 a zabezpečiť colný dlh pre odporcu v prospech colných
úradov. Odporca v článku I. bod 3 písm. ab) zmluvy, sa zaviazal zabezpečiť predloženie tovaru spolu s
tranzitným dokladom colnému úradu určenia v stanovenej lehote. V článku I. bod 3 písm. ac) sa odporca
zaviazal dodržať podmienky spoločného tranzitného režimu stanovené colným úradom odoslania. Po
ukončení prepravy bol odporca povinný dodať hraničnému špeditérovi originál dokladu „potvrdenie o
dodaní“, riadne potvrdený colným úradom určenia do piatich dní po ukončení tejto prepravy. Odporca

nedodaltovarcolnémuúraduurčenia,čímporušilcolnépredpisy.Nakoľkoneboltranzitriadneukončený,
C. Ú. v D. vymeral na predmetný tovar výmerom č. V. zo dňa 9. 8. 2005 colný dlh v celkovej výške
22.963,21 EUR. Hraničný špeditér v zmysle Zmluvy o poskytnutí celkovej záruky zabezpečoval colný
dlh a zaplatil za odporcu tento colný dlh, čo v prepočte na Sk predstavovalo sumu 799.786,- Sk a todňa 14. 6. 2006. Navrhovateľ s hraničným špeditérom mal uzatvorenú poistnú zmluvu č. XXXXXX o
poistení zodpovednosti pri zabezpečení colného dlhu poisteným v postavení hlavného zodpovedného
ako organizáciou, ktorá vydáva tranzitné vyhlásenia T1 a T2 a ktorá preberá zodpovednosť za splnenie

povinnosti vyplývajúcej z tranzitného vyhlásenia v režime spoločný tranzit. Na základe tejto poistnej
zmluvy zaplatil navrhovateľ poistenému, t.j. hraničnému špeditérovi sumu ako náhradu za ním zaplatený
colný dlh vo výške 319.914,- Sk dňa 17. 1. 2007 a dňa 14. 2. 2007 sumu 399.893,- Sk. Uvedená
suma predstavovala sumu colného dlhu zaplateného hraničným špeditérom po odpočítaní zmluvne
dohodnutej spoluúčasti 10 %.

V zmysle § 827 Občianskeho zákonníka, pokiaľ poistiteľ nahradil za poisteného (hraničného špeditéra)
škodu, prechádza na neho právo poisteného na náhradu škody alebo iné obdobné právo, ktoré mu
v súvislosti s jeho zodpovednosťou za škodu vzniklo proti inému (odporcovi). Na základe tohto je
navrhovateľ aktívne legitimovaný. Zodpovednosť odporcu je objektívna, daná ustanovením článku 11
bod 2 Prílohy č. 1 k Dohovoru o spoločnom tranzitnom režime. Jeho zodpovednosť je tiež daná
ustanoveniami Zmluvy o poskytnutí celkovej záruky pre spoločný tranzitný režim č. XXXX/XX, konkrétne

článok I. bod 3 písm. ad) zmluvy, podľa ktorého je odporca povinný zaplatiť hraničnému špeditérovi clo a
iné platby, ktoré vzniknú z titulu porušenia predpisov v priebehu spoločného tranzitu alebo v súvislosti s
ním. Navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu jednak listom zo dňa 18. 1. 2007 a listom zo dňa 16. 2. 2007,
pričom dal odporcovi lehotu na plnenie do 27. 2. 2007. Týmto sa odporca, keďže pohľadávku nezaplatil,
dostal do omeškania. Na základe tohto je povinný zaplatiť navrhovateľovi aj úrok z omeškania.

Nakoľko v priebehu konania navrhovateľ zobral späť návrh v časti o zaplatenie sumy 295.946,- Sk so
14,75 %-tným úrokom z omeškania ročne, súd v tejto časti konanie zastavil.

Súd odporcu spolu s doplňujúcim rozsudkom k tomuto rozsudku zaviazal na zaplatenie sumy vo výške

423.861,- Sk so 14,75 %-tným úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 28. 2. 2007 do zaplatenia
a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz pod sp.zn. 8Cb 18/2007-38 dňa 25. 5. 2007, ktorým odporcu zaviazal
na zaplatenie sumy 719.807,- Sk s príslušenstvom.

V zákonom stanovenej lehote podal odporca proti tomuto platobnému rozkazu odpor prostredníctvom
svojho právneho zástupcu v ktorom uvádza, že: Tvrdenia navrhovateľa ako poisťovateľa, týkajúce
sa žalovaného prípadu, nezodpovedajú skutkovému stavu a na vec vzťahujúcej sa právnej úprave a
judikatúre. M. O. nebol ani C. Ú. D., ani spoločnosťou T. oslovený k úhrade colného dlhu, ani iných úhrad

týkajúcich sa posudzovanej veci. V danom prípade postupoval v súlade s pokynmi spoločnosti T., ktorej
aj predložil požadované dokumenty a podľa poznatkov žalovaného autodopravcu tovar napokon opustil
územie Európskej únie a bol dodaný na miesto konečného určenia, čo do značnej miery spochybňuje
vznik a existenciu samotného colného dlhu a tiež vznik a prechod regresného postihu na navrhovateľa.
Vzhľadom na toto žiadame návrh po vykonanom dokazovaní zamietnuť.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:

Na základe tranzitného vyhlásenia T1 č. XXXXXXXXXXXX. (č.l. 9 spisu) bolo zistené, že krajina
odoslania v položke 15. je Slovensko, a krajina určenia v položke 17. je Dánsko. Evidenčné číslo

dopravného prostriedku je D. XXX. A., D. XXX. Y.. Tovar podľa ložného listu č. XXXXX/X. Dopravca M.
O., D., K. XXX,. IČO: XX. XXX. XXX.. Hlavný zodpovedný T. T., s. r. o., N. Z., G. XX.. Vodič V. K.. C.
Ú. U. B. - DK. Miesto a dátum: T. 27. 2. 2004.
Z potvrdenia T.C.31 - potvrdenie o celkovej záruke bolo zistené, že bolo platné do 3. 2. 2005, č. záruky A
hlavný zodpovedný T. T., ručiteľ U. P., a. s., úrad prijímania záruk C. Ú. Š., referenčná suma 31.500.000,-

Sk.

Na základe medzinárodného nákladného listu č. S. XXXXXXX (č.l. 12 spisu), ďalej len CMR, súd zistil,
že odosielateľom bola spoločnosť S. D., so sídlom K. ul., P. B.. Miestom vykladania tovaru, kolonka 3:
B., DK. Označenie tovaru: prevodovky 13 ks, hydraulické systémy. Dopravca M. O. so sídlom K. XXX,.

D.. ŠPZ vozidla D. XXX. A. a prívesu D. XXX. Y.. V kolonke 24: tovar prevzal E., B., nečitateľný podpis.

Na základe Zmluvy o poskytnutí celkovej záruky pre spoločný tranzitný režim č. XXXX/XX,. uzatvorenej
medzi hraničným špeditérom, t.j. spoločnosťou T. T., s. r. o. ako hlavným zodpovedným a odporcomM. O. ako klientom bolo zistené, že uvedená zmluva bola uzatvorená dňa 7. 2. 2003 a predmetom
tejto zmluvy bolo oprávnenie hlavného zodpovedného vystavovať tranzitné doklady s celkovou zárukou
a vystupovať ako hlavný zodpovedný v spoločnom tranzitnom režime podľa Dohovoru o spoločnom

tranzitnom režime, uvedený pod č. 187/1996 Z.z. a v zmysle článku I. bod 1, hlavný zodpovedný sa
zaväzuje poskytovať pre klienta záručné doklady T.C.31 v spoločnom tranzitnom režime a zabezpečovať
colný dlh svojou celkovou zárukou. Klient sa zaväzuje zaplatiť hlavnému zodpovednému dohodnutú
odmenu za poskytnutie záručných dokladov. Podľa článku I. bod 3 písm. aa), klient sa zaväzuje dodržať
platné ustanovenia colného zákona, dohody o spoločnom tranzitnom režime, vykonávacie predpisy k

nim a ustanovenia tejto zmluvy, podľa tohto istého článku ab), zabezpečiť predloženie tovaru spolu
s tranzitným dokladom colnému úradu určenia v stanovenej lehote v nezmenenom stave, dodržiavať
podmienky a zabezpečenie totožnosti tovaru určené colným úradom odoslania, podľa ac) dodržať
podmienky spoločného tranzitného režimu stanovené colným úradom odoslania, podľa ad) zaplatiť
hlavnému zodpovednému clo a iné platby, ktoré vzniknú z titulu porušenia predpisov alebo protiprávneho
konania klienta alebo ním poverenej osoby v priebehu režimu spoločného tranzitu alebo v súvislosti s

ním, podľa ah) oznámiť hlavnému zodpovednému bez zbytočného odkladu písomnou formou stratu,
krádež alebo zničenie záručných dokladov, či o akejkoľvek udalosti vzniknutej vo vzťahoch k colných
orgánom v súvislosti s používaním celkovej záruky, podľa písm. ak) dodať hlavnému zodpovednému
do 5 dní po ukončení prepravy originál dokladu „potvrdenie o dodaní“ riadne potvrdený colným úradom
určenia, kópiu nákladného listu CMR, kópiu obchodno-tovarovej faktúry a kópiu tranzitného dokladu

T1 resp. T2. Podľa článku 3 bod 3, za účelom plynulého zabezpečenia priebehu tranzitu je vodič
povinný a) započať tranzitný režim predložením tranzitných dokladov s poskytnutou zárukou colnému
úradu odoslania, ktorý určí podmienky spoločného tranzitného režimu a termín dodania colnému úradu
určenia, b) dôsledne rešpektovať všetky podmienky spoločného tranzitného režimu určené colným
úradom odoslania, najmä odovzdať na každom hraničnom colnom úrade potvrdenia o prestupe hraníc

T.C.10, zabezpečiť potvrdenie colným úradom určenia o ukončení tranzitu na tlačive „potvrdenie o
dodaní T.C.11“. Podľa písm. c), po ukončení prepravy predložiť svojmu zamestnávateľovi nasledovné
doklady: potvrdenie o dodaní - alternatívny dôkaz, náklady list CMR, kópiu obchodno-tovarovej faktúry
a kópiu jedného listu tranzitného vyhlásenia. Podľa článku 6 bod 1, v prípade že klient nepreukáže
dodanie tovaru a ukončenie spoločného tranzitného režimu potvrdením colnému úradu určenia a

hlavnému zodpovednému, je z tohto dôvodu vymeraný colný dlh, zaväzuje sa klient zaplatiť hlavnému
zodpovednému sumu rovnajúcu sa colnému dlhu a zmluvnú pokutu vo výške 10 % z vymeraného
colného dlhu za každý prípad neukončeného tranzitu. Podľa článku 6 bod 2, v prípade že klient predloží
dodatočne tlačivo „potvrdenie o dodaní“, potom keď už hlavný zodpovedný uhradil sumu vymeraného
colného dlhu spolu so zmluvnou pokutou, požiada hlavný zodpovedný o vrátenie colného dlhu na

základe predloženého potvrdenia o dodaní a vráti sumu colného dlhu klientovi avšak bez zmluvnej
pokuty.

Súd z výmeru dovozných poplatkov C. Ú. D., registračná značka V. (č.l. 17) zistil, že C. Ú. D. vymeral
týmto výmerom colný dlh vo výške spolu 22.963,21 EUR k colnému dokladu č. T1 XXXXXXXXXXXX.

z 27. 2. 2004, C. T./SK. Colné predpisy sa primerane vzťahujú na dovoznú daň z pridanej hodnoty.
Účtovne evidovaná suma poplatkov pri prvom stanovení alebo dodatočnom výbere dátum 9. 8. 2005.
Suma je splatná s uvedením registračnej značky do 10 dní od doručenia. „V D. dňa 9. augusta 2005.“

Na základe poistnej zmluvy č. XXXXXX,. poistenie colného dlhu zo dňa 12. 6. 2001, uzatvorenou medzi

spoločnosťou U. P., a. s. (ďalej len poisťovateľ) a T. T., s. r. o. (ďalej len poistený), na základe ktorej
v zmysle dodatku došlo k zmene poisteného na T. T., s. r. o., bolo predmetom tejto zmluvy Zmluva o
poistení zodpovednosti pri zabezpečení colného dlhu poistením v postavení hlavného zodpovedného
ako organizáciou, ktorá vydáva tranzitné vyhlásenia T1 alebo T2 a ktorá preberá zodpovednosť za
splnenie povinnosti vyplývajúcej z tranzitného vyhlásenia v režime tranzit podľa dohovoru o spoločnom

tranzitnom režime. V zmysle článku 1, poisťovateľ uhradí colný dlh ktorý je preukázateľný platobným
výmerom colného úradu a to colný dlh vymeraný z dôvodu porušenia povinností, ktoré hlavnému
zodpovednému ukladá článok 11, príloha 1 dohovoru. Podľa článku 4 bod 1 tejto zmluvy, poistený sa
podieľa na každej poistnej udalosti desiatimi percentami z poistného plnenia, najmenej však 1.000,-
Sk. Poistený je povinný uhradiť sumu zodpovedajúcu výške spoluúčasti poisťovateľovi do 10 dní od

doručenia písomného oznámenia o výške spoluúčasti. V zmysle článku 6 bod 2a, ak poistný nie je v
poistnej tranzitnej operácii súčasne aj dopravcom, je povinný predložiť poisťovateľovi znenie zmluvy o
určení, ktorou sa dopravca zaväzuje splniť povinnosti ktoré mu uložil poistený v súvislosti s vystavením
tranzitného vyhlásenia, hlavne doručiť tovar colnému úradu určenia a zabezpečiť potvrdenie o dodanív príslušnom tlačive v úplnom rozsahu. Podľa článku 8 bod 1, ak poistený má voči inej osobe právo na
vrátenie colného dlhu, prechádza toto právo na poisťovateľa, pokiaľ za poisteného túto sumu zaplatil.

Na základe výpisu z U., a. s., č. XXXXXX. bolo zistené, že navrhovateľ poukázal dňa 17. 1. 2007
spoločnosti T. T. sumu 319.914,- Sk a dňa 14. 2. 2007 sumu 399.893,- Sk.

Súd na základe výzvy zo dňa 16. 2. 2007 adresovanej navrhovateľom odporcovi (č.l. 33 spisu) zistil,
že: C. Ú. D. vyzval v súlade so záručnou listinou právnickú osobu T. T., N. Z., na zaplatenie colného

dlhu 22.963,21 EUR, čo po prepočítaní kurzom ku dňu likvidácie dňa 16. 1. 2007 predstavuje sumu
799.785,64 Sk za Vás ako dlžníka. Daný dlh sa týka nesplnenia povinnosti v režime spoločný tranzit T1
č. XXXXXXXXXXXX. zo dňa 27. 2. 2004 na základe poistnej zmluvy s uvedenou spoločnosťou. Colný
dlh vo výške 22.963,21 EUR bol nášmu poistenému vyplatený nasledovne: suma 319.914,- Sk dňa 17.
1. 2007 a suma 399.893,- Sk dňa 14. 2. 2007. Suma 79.979,- Sk predstavuje 10 % ako spoluúčasť v
zmysle vyššie uvedenej zmluvy. Tovar prepravovaný tranzitným vyhlásením ste nedodali colnému úradu

určenia v stanovenej lehote a v nezmennom stave, ako Vás k tomu zaväzovala zmluva o poskytovaní
celkovej záruky pre spoločný tranzitný režim č. XXXX/XX. Na základe Vášho listu zo dňa 9. 2. 2007 Vám
zasielame v prílohe kópie nasledovných dokladov: poistnú zmluvu č. XXXXXX, rozhodnutie C. Ú. v D. č.
V., tranzitné vyhlásenie T1 č. XXXXXXXXXXXX. a výpisy z účtu o realizácii platieb nášmu poistenému.
Podľa § 827 Občianskeho zákonníka si naďalej uplatňujeme právo regresu vyplatenej sumy. Žiadame

Vás preto o úhradu sumy 719.807,- Sk a to do 27. 2. 2007. Upozorňujeme Vás, že v prípade, že do
uvedeného termínu nebudeme evidovať prípad ako vybavený, budeme okamžite postupovať súdnou
cestou, čím Vám vzniknú aj náklady spojené so súdnym konaním.

Súd z vyjadrenia navrhovateľa k odporu odporcu (č.l. 50 spisu) zistil, že odporca nebol vyzvaný na

zaplatenie colného dlhu a to ani špeditérom T. T., s. r. o., ani C. Ú. D.. Táto skutočnosť je pochopiteľná,
nakoľko v zmysle článku 11 ods. 1 prílohy č. 1 Dohovoru o spoločnom tranzitnom režime (ďalej len
Dohovor), je osobou zodpovednou za zaplatenie colného dlhu hlavný zodpovedný, ktorý bol špeditér a
zároveň náš poistený. Napriek tomu, že povinnosť dodať tovar má v zmysle článku 11 ods. 2 prílohy č.
1 Dohodu i dopravca tovaru (t.j. odporca), dlh vzniknutý v zmysle ustanovenia článku 203 Nariadenia

rady 2913/92, ktorým sa uskutočňuje Colný kódex spoločenstva odňatím colného dohľadu, je povinný
uhradiť hlavný zodpovedný (T.). Za vznik tohto colného dlhu však zodpovedajú obaja, nakoľko hlavnému
zodpovednému ukladá povinnosť doručiť tovar colnému úradu určenia, článok 11 ods. 1 prílohy č.
1 Dohovoru a dopravcovi, článok 11 ods. 2 prílohy č. 1 Dohovoru. Odňatie colného dohľadu, t.j.
nepredloženie tovaru colnému úradu určenia v lehote stanovenej colným úradom odoslania, však hlavný

zodpovedný v našom prípade nemohol ovplyvniť, nakoľko fyzicky nemohol disponovať zásielkou, ktorá
bola predmetom tranzitu. Preto si zmluvou č. XXXX/XX s odporcom zabezpečil plnenie takejto povinnosti
priamo dopravcom pod sankciou vrátenia súm, ktoré v dôsledku nedodania colnému úradu určenia bol
povinný zaplatiť za to, že dopravca nedodal tovar colnici určenia v lehote stanovenej colným úradom
odoslania v tranzitnom vyhlásení T1. Je irelevantné, či tovar opustil územie spoločenstva, nakoľko colný

dlh v zmysle článku 203 ods. 2 Colného kódexu spoločenstva vzniká okamihom odňatia tovaru spod
colného dohľadu. Okamih, kedy colný dlh vznikol, je tak prvý deň po uplynutí lehoty na dodanie tovaru
colnici určenia. V tomto momente colný dlh vznikol zo zákona (platného v tom čase na území Nemecka
- Colný kódex EÚ) a na jeho existenciu nemá vplyv doručenie tovaru príjemcovi v zmysle nákladného
listu CMR, ani ďalšie colné operácie. Jediným dokladom, ktorý môže preukázať dodanie tovaru colnici

určenia, je potvrdenie o dodaní TC 31, potvrdené colnicou určenia. V opačnom prípade platí, že tovar
dodaný colnici určenia nebol, colný dlh vznikol a odporca ako dopravca zaň zodpovedá v zmysle článku
203 ods. 3 Colného kódexu.

Na základe hlásenia škodovej udalosti bolo zistené, že odporca nahlásil škodovú udalosť vedľajšiemu

účastníkovi - A. - S. P., a. s. dňa 21. 2. 2000, v ktorej sa uvádza ako popis poistnej udalosti: Tovar sme
vyložili vo firme E. B. Dánsko. Prevzatie potvrdili na CMR. Neskôr sa tovar stratil. V dôsledku toho žiada
odo mňa P. U., ktorá vyplatila poistné plnenie na colnom dlhu C. Ú. D. za klienta T. T., s. r. o. vyplatenie
vzniknutej škody. Výška požadovanej náhrady je uvedená 719.807,- Sk.

Súd z písomného vyjadrenia navrhovateľa (č.l. 105 spisu) zistil, že vo veci námietky premlčania urobenej
právnym zástupcom odporcu na pojednávaní dňa 18. 1. 2008 zistil, že názor právneho zástupcu odporcu
ohľadom premlčania nároku je mylný. Vzhľadom na to, že colný dlh vzniká zo zákona okamihom odňatia
tovaru colnému dohľadu (čl. 203 Nariadenia rady č. 2913/1992) ako povinnosť hlavného zodpovednéhozaplatiť colný dlh aj dopravca, t.j. odporca a príjemca tovaru uvedený na doklade T1, pokiaľ tovar
prevzalcolnýmorgánomkrajinynaúzemíktorejsanaposledypreukázateľnenachádzal.Idetedaonárok
štátu voči dlžníkovi, pričom v zmysle ručiteľskej listiny, ktorá je súčasťou poistnej zmluvy č. XXXXXX,

bol odporca ručiteľ za colný dlh, ktorý by mohol vzniknúť z T1 vystaveného hlavným zodpovedným -
poisteným (T.). Zákon č. 238/2001 Z.z. upravoval v § 422 ods. 1 premlčaciu lehotu takéhoto nároku
nasledovne: právo vyberať a vymáhať nedoplatok sumy dovoznej platby alebo vývoznej platby sa
premlčuje uplynutím 10 rokov od konca roka v ktorom sa stal nedoplatok splatný. Rovnakú úpravu
obsahuje aj Colný zákon č. 199/2004 v § 60. Aj keby sme uvažovali o zodpovednosti za škodu, je

potrebné si uvedomiť, že colný dlh nie je škodou, ale peňažným nárokom štátu určeným zákonom.
Ak by niekomu vznikla škoda, bol by to poistený T. a v súvislosti s tým by premlčacia doba začala
plynúť 14. 6. 2006 (deň úhrady dolného dlhu T.) a uplynula by 14. 6. 2008. Preto je žaloba podaná
včas aj pri takejto úvahe. Dohovor CMR síce hovorí o premlčacej dobe 1 rok, avšak tá sa viaže na
škoduzostratyalebopoškodeniazásielkypodľaDohovoruCMR.Tátoškodaneboladodnespreukázaná
a i keby bola, je to irelevantné, nakoľko podľa vyjadrení svedkov bol tovar odovzdaný príjemcovi

na ďalšiu prepravu. Preto nemožno uplatniť jednoročnú premlčaciu dobu ani odhliadnuc od faktu, že
žalovaný colný dlh má inú povahu, hlavne iný právny dôvod vzniku, než nárok na náhradu škody podľa
Dohovoru CMR. Čo sa týka vyjadrenia, pokiaľ ide o spoločnú zodpovednosť hlavného zodpovedného
(T.), dopravcu (odporcu) a príjemcu ktorý tovar prevzal, predloží tovar colnici určenia v zmysle článku
11 ods. 2 prílohy č. 1 k Dohovoru, je treba uviesť, že dohovor nepozná ustanovenie, podľa ktorého by

sa dopravca odovzdaním tovaru pod colným dohľadom príjemcovi zbavil zodpovednosti dodať tovar
colnici určenia. Je potrebné si tiež uvedomiť, že hoci je zodpovednosť týchto troch subjektov solidárna,
prakticky vždy bude hradiť colný dlh hlavný zodpovedný, pretože mu to ukladá Dohovor. Toto však
neznamená, že nemôže zmluvou s dopravcom tohto zaviazať na vrátenie celej sumy colného dlhu. Vo
vzťahu k poistiteľovi firma T. túto povinnosť mala dokonca zakotvenú v poistnej zmluve. Vzťah medzi

odporcom a zasielateľom, teda objednávateľom prepravy, je vzťahom na základe zasielateľskej zmluvy,
ktorou sa dopravca zasielateľovi zaviaže, že prepraví tovar z miesta odoslania (P. B.) do miesta určenia
(B.). Tento záväzok bol záväzkom medzi zasielateľom a dopravcom. Podľa pokynov zasielateľa sa
odporca zbavil zodpovednosti za škodu na tovare. Vzťah medzi hlavným zodpovedným (T.), odporcom
a príjemcom E. na jednej strane a colnými orgánmi na druhej strane, založený na základe T1 v zmysle

Dohovoru, kde hlavný zodpovedný zabezpečuje colný dlh a spolu s dopravcom a príjemcom po tom,
čo tovar prevzal, sú povinní voči colným úradom splniť podmienky režimu spoločný tranzit, t.j. dodať
tovar colnici určenia. Vzťah medzi poistiteľom - navrhovateľom (ručiteľom), potencionálnym dlžníkom
(poistený - T.) a veriteľom (colné orgány), vzniká na základe dohovoru o spoločnom tranzitnom režime
vyhlásením, ktoré predkladá ručiteľ. Vzťah medzi odporcom a hlavným zodpovedným založený zmluvou

o poskytnutí celkovej záruky pre spoločný tranzitný režim, v zmysle ktorej je odporca v prípade, že
nepreukáže dodanie tovaru a ukončenie spoločného tranzitného režimu potvrdením colného úradu
určenia a hlavnému zodpovednému (T.), je z toho dôvodu vymeraný colný dlh, zaväzuje sa odporca
zaplatiť hlavnému zodpovednému sumu rovnajúcu sa uhradenému colnému dlhu a zmluvnú pokutu
vo výške 10 % z vymeraného colného dlhu za každý prípad neukončeného tranzitu. Práve toto právo

prešlo v zmysle § 827 na navrhovateľa ako iné obdobné právo (priložené rozhodnutie najvyššieho súdu).
Jediným dokladom, ktorý môže preukázať dodanie tovaru colnici určenia, je potvrdenie o dodaní TC 31
potvrdené colnicou určenia. V opačnom prípade platí, že tovar dodaný colnici nebol, colný dlh vznikol a
odporca ako dopravca je dlžníkom v zmysle článku 203 ods. 3 Colného kódexu spoločenstva.

Súd z vyjadrenia navrhovateľa (č.l. 123 spisu) zistil, že hlavný C. Ú. D. oznámil na žiadosť nášho
poisteného o vrátenie dovozných dávok, že doklady predložené odporcom o preclení tovaru v Brazílii
boli uznané ako alternatívny dôkaz o ukončení tranzitného colného režimu č. XXXXXXXXXXXX pre
tovar a že z tohto dôvodu vráti nášmu poistenému časť dovozných dávok vo výške 9.352,35 EUR.
Po tom, ako bude táto suma vrátená, zoberieme v tejto časti žalobu späť. Zároveň hlavný C. Ú. D.

oznámil, že neuznáva listinné doklady predložené odporcom o dodaní tovaru do S., pretože tieto nie
sú dokladmi preukazujúcimi ukončenie tranzitného režimu. O tomto stanovisku hlavného C. Ú. D. bol
odporca oboznámený.

Súd z listu spísaného hlavným C. Ú. D., adresovaného spoločnosti T. T., s. r. o. zistil, že tranzitný režim č.

XXXXXXXXXXXX bol otvorený dňa 27. 2. 2004 na C. T./SK, lehota pre opätovný vývoz tovaru v mieste
určenia B./DK bola stanovená na 3. 3. 2004. Výmerom z 9. 8. 2005 som Vás ako hlavnú povinnú osobu
vyzval na úhradu dovozných poplatkov. Colný dlh Vám vznikol preto, že ste boli povinný splniť záväzok,
ktorý vyplynul z uplatnenia tranzitného režimu (čl. 203 ods. 1 v spojení s ods. 3, štvrtá odrážka Colnéhokódexu). Predložený alternatívny doklad Brazília sa uznáva. Suma ktorú je potrebné zaplatiť, je dovozná
daň vo výške 1.319,85 EUR a 8.032,50 EUR.

Súd z vyjadrenia navrhovateľa na pojednávaniach zistil, že:
V zmysle článku 1 bod 3, písm. b), sa klient zaväzuje zabezpečiť predloženie tovaru spolu s tranzitným
dokladom colnému úradu určenia v stanovenej lehote a v nezmenenom stave. Taktiež článok 6 ods.
1 tejto zmluvy hovorí, že v prípade že klient nepreukáže dodanie tovaru a ukončenie spoločného
tranzitného režimu potvrdením colného úradu určenia a hlavnému zodpovednému, je z tohto dôvodu

vymeraný colný dlh, zaväzuje sa klient zaplatiť hlavnému zodpovednému sumu rovnajúcu sa colnému
dlhu a zmluvnú pokutu vo výške 10 % z vymeraného colného dlhu za každý prípad neukončeného
tranzitu. V zmysle tejto zmluvy bol žalovaný povinný plniť spoločnosti T. T., s. r. o. a na základe § 827
Občianskeho zákonníka, nakoľko my sme túto sumu zaplatili spoločnosti T. T., s. r. o., tak podľa tohto
§-u zaplatením tohto prechádza právo poistného na náhradu škody proti inému, teda proti tomu, kto
túto škodu spôsobil. V tomto konaní nejde o náhradu škody, ale ide o colný dlh. Colný dlh je nárok

krajiny, ktorej colné predpisy sa porušili na zaplatenie takéhoto colného dlhu. Čo sa týka premlčania, tak
zrejme Vy si to odvodzujete od dátumu 4. 3. 2004, avšak ja chcem povedať, že vlastne colný dlh má
premlčaciu lehotu 10 rokov, teda tento dlh nemohol byť v žiadnom prípade premlčaný. Keby sme však
hovorili o náhrade škody, tak poškodeným by mohla byť spoločnosť T. T. s tým, že ona platila tento colný
dlh niekedy v júni 2006 a teda v žiadnom prípade tu nemohla uplynúť 2-ročná subjektívna premlčacia

lehote. V zmysle Občianskeho zákonníka rozoznávame 4 druhy poistenia, pričom je to tu vyjadrené tým
spôsobom, že je tu slovo „najmä“ a teda nie je tu úplný výpočet, čo je možné vôbec poistiť. Zákon o
poisťovníctve však ustanovuje, že je možné aj poistenie záruky a teda v zmysle § 853 ide o najbližší
predpis k tomuto a na toto by sa potom mal vzťahovať Občiansky zákonník. Teda by sa mal Občiansky
zákonník vzťahovať aj na toto a to v zmysle § 827. O tomto súdu predložíme aj judikát najvyššieho súdu,

ktorý o tomto pojednával. Ja chcem povedať, že ide tu o vzťah medzi vykonávateľom dopravy, teda
žalovaným v tomto spore a spoločnosťou T. T.. Títo zároveň mali medzi sebou uzatvorenú aj zmluvu o
poskytnutí celkovej záruky pre spoločný tranzitný režim. Ja chcem však povedať, že akékoľvek dohovory
alebo dohody medzi žalovaným v tomto spore a spoločnosťou T. T., nemôžu mať väčšiu právnu silu,
ako ten colný doklad, vrámci ktorého sa žalovaný zaviazal podľa tohto dokladu doručiť na určité miesto

tovar a oni vlastne svojimi dohovormi nemôžu vylúčiť colné zákony alebo iné predpisy. Zo žiadneho
ustanovenia dohovoru o spoločnom tranzite nevyplýva, že dopravca odovzdaním tovaru inej osobe sa
zbavuje zodpovednosti dodať tento tovar na miesto určenia, ktorý je v tom prepravnom doklade T1.
Odporca pred začatím tohto konania, ani v priebehu tohto konania nepreukázal, že by dodal tovar
colnému úradu určenia. Nepredložil tak nášmu poistenému spoločnosti T. T., ani nám, ani súdu tlačivo

- Potvrdenie o dodaní, ani tlačivo z ústrižku colného dokladu, teda zapríčinil to, že bol vymeraný a
vznikol colný dlh. Taktiež odporca nepredložil relevantný doklad v originály o tom, že tovar by opustil
colné územie EÚ. V tomto prípade ide o alternatívny dôkaz o doručení tovaru colnému úradu určenia
a v prípade ak by odporca tieto doklady predložil v originály, mohol by byť žiadaný colný úrad, ktorý
vymeral colný dlh, o vrátenie colného dlhu. Máme teda za to, že je tu daná zodpovedať odporcu za vznik

colného dlhu. Táto mu okrem iného vyplýva aj z článku 6 bod 1 Zmluvy o poskytnutí celkovej záruky.
Pasívna legitimácia odporcu je daná tým, že vykonával prepravu tovaru zo Slovenska do Dánska, pri
ktorej mal okrem iného aj povinnosť vyplývajúcu mu z colných predpisov a to konkrétne dodať tovar na
colný úrad určenia v Dánsku. Táto povinnosť mu vyplýva jednak z Dohovoru o spoločnom tranzitnom
režime a tiež zo Zmluvy o poskytnutí celkovej záruky. V zmysle tejto zmluvy mal odporca za každých

podmienok predložiť tovar spolu s tranzitným dokladom colnému úradu určenia a dať si potvrdiť toto
dodanie tovaru príslušným colným úradom. Táto povinnosť mu vyplýva z článku 1 bod 3 písm. a), b)
Zmluvy.Zároveňbolodporcapovinnýtakétopotvrdeniedodaťdo5dnípoukončeníprepravyspoločnosti
T. T.. V zmysle článku 3 bod 3 písm. b), d), bol odporca povinný upovedomiť svojho vodiča o tom, že
má zabezpečiť potvrdenie colného úradu určenia o ukončení tranzitu na tlačive potvrdenie o dodaní

tovaru. Odporca si tieto svoje povinnosti nesplnil. Vzhľadom na to C. Ú. v D. vymeral nášmu poistenému
- spoločnosti T. colný dlh. Tento zaplatila naša spoločnosť na základe poistnej zmluvy. Zároveň v zmysle
zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou T. a odporcom, v prípade ak dôjde k takémuto vymeraniu colného
dlhu a tento colný dlh zaplatí spoločnosť T. T., je odporca povinný nahradiť tejto spoločnosti, teda nášmu
právnemu predchodcovi colný dlh. Odporca v priebehu konania predložil alternatívne dôkazy o tom, že

tovar opustil colné územie európskeho spoločenstva, ktoré sme zaslali C. Ú. D. so žiadosťou o vrátenie
colného dlhu. C. Ú. D. akceptoval len doklady o tom, že tovar bol preclený v Brazílii vzhľadom na to,
že odporca predložil úradne overené kópie colných dokladov, ktorým bol tovar prepustený do režimu
voľný obeh v Brazílii. Čo sa týka dokladov o dodaní tovaru do S., tieto C. Ú. D. neakceptoval a to ztoho dôvodu, že neboli relevantné a nepreukazovali to, že by tovar bol prepustený do režimu voľný obeh
v S.. Povinnosť predložiť tieto alternatívne doklady vo vzťahu k spoločnosti T. ako nášmu právnemu
predchodcovi mal odporca a to v zmysle článku 1 bod 3 písm. a), i), podľa ktorého mal vykonať všetky

potrebné kroky a splniť pokyny hlavného zodpovedného s cieľom vykonať colné dohliadávanie. Naša
aktívna legitimácie je daná ustanovením § 827 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého tým, že my sme
zaplatili za nášho poisteného - spoločnosť T. T. colný dlh, prešlo na nás tzv. obdobné právo, právo na
vráteniezaplatenéhocolnéhodlhu.Vzhľadomnauvedenéavzhľadomnačiastočnéspäťvzatiežalobyzo
dňa 30. 10. 2008 žiadame, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť sumu 423.861,- Sk spolu s príslušenstvom

atrovykonania,ktorésiuplatnímepísomne.Čosatýkanávrhuprávnehozástupcuodporcunadoplnenie
dokazovania, ma máme za to, že toto dokazovanie nie je účelné a to z toho dôvodu, že v zmysle Colného
kódexu európskeho spoločenstva, podľa ktorého sa riadi C. Ú. D., je možné vrátiť colný dlh do 3 rokov
od oznámenia sumy colného dlhu dlžníkovi. C. Ú. D. oznámil výšku colného dlhu spoločnosti T. T. dňa 9.
8. 2005, teda v auguste 2005 bola oznámená výška colného dlhu a v auguste 2008 uplynula lehota na
to, aby sa mohlo žiadať o vrátenie colného dlhu. Máme za to, že aj v prípade ak by boli dodané doklady

o preclení tovaru v S. dodatočne, už colný dlh by nemohol byť vrátený.

Súd z vyjadrenia právneho zástupcu odporcu zistil, že:
My sme podali odpor z dôvodu, že odporca nekonal svojvoľne, že by nedoručil tento tovar tak, ako to
vyplýva z uvedených listín, ale toto robil na základe samotného pokynu hraničného špeditéra spoločnosti

T. T.. O tomto súdu predkladáme list zo dňa 17. 1. 2008. Podstatou tejto správy je to, že vlastne samotná
spoločnosť T. T., s. r. o. komunikovala so šoférmi odporcu, ktorí vykonávali túto dopravu s tým, že oni
vlastne nemajú ísť urobiť tie úkony, ktoré sa vedú za vinu, že by porušili tie colné predpisy, ale že tovar
a všetky veci majú odovzdať spoločnosti E./D., a. s. a vlastne že táto spoločnosť už vykoná všetky
úkony potrebné na doručenie dokladov a vecí na danú colnicu. Šoféri odporcu teda konali iba na základe

inštrukcií spoločnosti T. T. a považovali uvedenú vec za vybavenú. Uvedené skutočnosti sa overovali
aj na základe rozhovorov odporcu M. O. a pána K. H.. Na základe tohto tvrdíme, že nevznikol škodový
zodpovednostný vzťah medzi odporcom a spoločnosťou T. T.. Z dôvodu že odporca nekonal v rozpore
s inštrukciami spoločnosti T. T., nikdy nebol touto spoločnosťou vyzvaný na zaplatenie nejakej škody.
Keďžetedaneexistujezodpovednostnývzťahmedziodporcoma T.T.,následnetunemôžebyťanivzťah

regresu medzi odporcom a navrhovateľom. V prípade že by bol aj iný názor, tak je tu zodpovednostný
vzťah, kde sa jedná o tri zodpovedné subjekty a to dopravcu, teda odporcu, ďalej príjemcu, ktorým mal
byť podľa dodacieho listu spoločnosť E. a spoločnosť T. T.. Len potom v zmysle § 827 prvá veta nie je
podľa mňa možné, že nakoľko škodcom by mal byť odporca M. O. a poškodeným by mal byť subjekt T.
T. a potom by sa nemohol zo škodcu stať poškodený. Muselo by sa uvažovať o zodpovednosti každého

jedného subjektu o vzťahu medzi týmito zodpovednými subjektami. Preto by v prípade nerozlučného
spoločenstva mali byť žalované všetky zodpovedné subjekty. Zároveň chceme poukázať z opatrnosti a
kedy napríklad súd nezobral tieto naše argumentácie, že ak by aj odporca bol zodpovedný, tak podľa nás
v zmysle článku 32 Dohovoru CMR je premlčacia lehota jednoročná a táto podľa nás, nakoľko uvedené
skutočnosti nastali v roku 2004, uplynula v roku 2005. Ak by sme nevzali do pozornosti pre tento prípad

Dohovor CMR, potom by sme mohli považovať za smerodajnú premlčaciu dobu v rámci Občianskeho
zákonníka, ktorá pri náhrade škody tvorí 2-ročnú premlčaciu lehotu a aj podľa tohto by teda v súčasnosti
toto právo žalobcu voči žalovanému bolo premlčané. Zároveň poukazujeme aj na § 450 Občianskeho
zákonníka, ktorý upravuje moderačné právo súdu náhradu škodu primerane znížiť. Súdu predkladáme
originál písomní, o ktorých bol vypočutý aj svedok I.. M. o dodávke tovaru, ktorá smerovala do S..

Z jeho výpovedi vyplýva, že táto spoločnosť existuje, teda tú časť agendy vybavuje osoba menom R.
L.. Navrhujeme tiež preložiť do slovenského jazyka predložené písomnosti. Žiadame to z toho dôvodu,
aby súd vrámci medzinárodného dohovoru oslovil túto spoločnosť a aby bola požiadaná o dodanie
písomností a o vyjadrenie. Všetko nasvedčuje tomu, že sa tak stalo. Stalo sa tak rovnakým spôsobom,
ako sa to stalo pri Brazílii. Zároveň poukazujeme na to, že odporca postupoval v súlade s tým, čo

mu upravovali zmluvy, čo mu upravovali predpisy, ako aj pokyny spoločnosti T.. Ich zmluvný vzťah
okrem iného hovorí o tom, že sa má spravovať pokynmi spoločnosti T.. Táto spoločnosť im dala taký
pokyn. Vyplýva to jednak z písomnosti, ktorá je datovaná 17. 1. 2008, pričom vyplýva to aj zo svedeckej
výpovede pána O. ml. a tiež nepriamo aj z výpovedí už dnes vypočutých svedkov. Na tú konkrétnu
dopravu dostali pokyn, že si to teda zabezpečí spoločnosť T. s odberateľom v Dánku. Ďalej chceme

poukázať na to, že spoločnosť T. ako špedičná firma, ktorá celú túto prepravu riadila a ona dávala pokyn,
tak potom táto spoločnosť musí niesť aj zodpovednosť vrámci colného konania, ako aj zodpovednosť
za prípadný následok, za škodu. Ďalej poukazujeme ešte raz na splnenie moderačných podmienok,
ktoré sú na strane pána odporcu, to znamená že je živnostník, ktorý zamestnáva aj syna, zamestnávalmanželku.Idevlastneorodinnúfirmu,ktorúbytakýtopostihvýraznezasiahol.Nazákladetohtožiadame,
aby súd návrh v celom rozsahu zamietol. V prípade úspechu si uplatňujeme trovy právneho zastúpenia.

Súd z vyjadrenia vedľajšieho účastníka, spoločnosti A. - S. P., a. s., zistil, že:
Odporca si u nás dňa 21. 2. 2007 uplatnil zaplatenie sumy 719.807,- Sk. Na základe týchto skutočností
sme my vstúpili do konania. My sme pánovi O. zatiaľ neposkytli nijaké poistné krytie z poistky a to z
toho dôvodu, že podľa nás išlo o prepravu nie na základe dohovoru CMR, ale na základe dohovoru TIR.
V zmysle colných predpisov teda v prípade podľa tejto zmluvy a poistných podmienok, v prípade ak

poistený zaviní svojim konaním porušenie colných predpisov, tak v takomto prípade dochádza k výluke
splnenia poistného a preto sme my z tohto dôvodu mu ešte neplnili. Vzhľadom k tomu, že je aj našim
záujmom, aby odporca v tomto spore nebol súdom zaviazaný na plnenie tejto sumy, prikláňame sa k
tomu, aby súd tento návrh zamietol.

Súd z vyjadrenia odporcu zistil, že:

Spoločnosť T. T. si u nás objednala prepravu, pričom my sme už pre nich robili aj predtým. Čo sa však
týka tejto konkrétnej dodávky, tak ako to hovoril už môj právny zástupcu, že vlastne ja som bol spojený
s pracovníkom T. T., ktorý ma inštruoval, že moji šoféri majú uvedený tovar odovzdať spoločnosti E.
a tak isto aj papiere a potom sa už oni nemajú o iné veci starať. Ja som pre túto firmu vykonával
prepravu približne od roku 1999 a vykonávam ju aj v súčasnosti. To, že moji šoféri vlastne nešli na

colnicu a nevybavovali tieto papiere sa nedialo prvýkrát. Jej papiere sa odovzdali firme a oni už ďalej
spolupracovali s colnicou. To, že uvedený tovar išiel do S. ako aj Brazílie a že tam tento tovar došiel som
ja vedel aj z toho dôvodu, že spoločnosť v P. B. dostala za tento tovar zaplatené. Ja som sa ohľadom
tohto colného dlhu chcel spojiť aj so spoločnosťou E. v Dánsku, avšak na budove už bolo napísané
„napredaj“. Teda už tam táto spoločnosť nesídlila.

Súd z výsluchu svedka V. K., zamestnaného u odporcu ako šoféra, zistil, že:
Na uvedený prípad dopravy si spomínam tak, že my sme naložili tovar v P. B. a išli sme do Dánska,
myslím že do B.. Tam sme v sklade vyložili tovar. Bolo tam viac áut. Neviem komu ten sklad patril. Teraz
si spomínam, že to bola určite firma E., pretože nám oni orazili svojim razítkom listy. Bolo to orazené

na príkaz dispečera T. T.. My sme to vyložili a už sme sa ďalej nestarali. Čo sa týka príkazov, boli nám
dávané prostredníctvom mobilného telefónu, SMS správou. Vybavoval to pán H.. Na otázku kto mal ísť
na colný úrad v Dánsku, svedok odpovedal, že my sme sa v týchto prípadoch už viac nestarali. Taký
bol príkaz vedúceho. Vyložili sme to v tej spoločnosti E.. Na otázku právneho zástupcu navrhovateľa,
že komu odovzdali doklad T1, svedok odpovedal, že podľa mňa ten doklad bol daný tam, kde sa tovar

vyložil. Potom už ten doklad išiel ďalej aj s tými, kto ten doklad prebral. Na otázku, či už potom išli
na Slovensko uvádza, že ja si to už presne nepamätám. Išli sme niekde dačo naložiť a potom domov.
Zrejme to tak bude.

Súd z výsluchu svedka T. O., syna odporcu zistil, že:

Na túto udalosť si pamätám tak, že tovar sa nakladal v P. B., pričom doklad, tzv. T1 bol vystavený v T..
Cieľom určenia bolo mesto B. v Dánsku s tým, že pán H. nám povedal, že tento tovar máme vyložiť vo
firme E. a že teda táto firma si vyclí tento tovar. My sme tovar odovzdali a z firmy E. nám bolo povedané,
že oni si toto vyclia a doklad, teda tú T1 oni nejakým spôsobom, zrejme poštou, pošlú spoločnosti T.
T.. Ja som potom volal pánovi H. s tým, že sme boli takto inštruovaní a že dáni si tento tovar vyclia.

On mi potvrdil, že to takto máme urobiť, nakoľko sú oni na tomto dohodnutí. Ja som ešte potom volala
otcovi domov s tým, že som ho oboznámil, že akým spôsobom sa to má urobiť, teda že papiere sa majú
odovzdať pracovníkom spoločnosti E.. Čakal som asi 15 minút, otec mi zavolal späť a povedal, že je
to v poriadku.

Súd z výsluchu svedka K. H., zamestnaného vo firme T. T. ako špeditér, zistil:
Ja sa s pánom O. poznám. My sme si u neho objednávali prepravu. Čo sa týka colného konania vrámci
tohto prípade, k tomuto sa ja vyjadriť neviem, toto nie je v mojej pracovnej náplni. Podľa mňa vzťah medzi
spoločnosť T. T. N. Z. a spoločnosťou E. v Dánsku nebol žiadny. Bolo to miesto určenia vykládky. Ja ako
špeditér som zadával prepravu pánovi O. a v rámci tejto prepravy čiste s vodičmi ktorí toto uskutočňovali

som bol v telefonickom kontakte. Objednávka na prepravu, pokiaľ viem ja, bola zasielaná faxom z našej
firmy do D.. Čo sa týka nejakého telefonického kontaktu, ja si nepamätám, či sme boli v kontakte. Vo veci
listu, spísaného spoločnosťou T. T. dňa 17. 1. 2008, sa ja neviem vyjadriť. Viem, že boli také prípady,
keď sa dodatočne posielali ústrižky, avšak toto nebolo v mojej náplni.Súd z výslchu svedka E. H., konateľa spoločnosti T. T. zistil, že:
Ja pracujem ako konateľ a zároveň aj špeditér. V súčasnosti už nemáme žiaden vzťah medzi odporcom

a našou spoločnosťou a to približne odvtedy, odkedy sme vstúpili do únie. Na otázku, či odporca mal
povinnosť vykonávať potvrdenia v prípade medzinárodnej prepravy, že bol dodaný tovar colnému úradu,
svedok uviedol, že áno, vyplýva to zo zmluvy. Toto potvrdenie sa zabezpečovalo na ústrižku z dokladu
T1 na 5. strane, ktorá bola potvrdená colným úradom určenia. Potom, ako odporca vykonal dopravu, mal
povinnosť dodať nám potvrdenie o dodaní tovaru colnému úradu. Ja spoločnosť E. v Dánsku, sídliacu v

meste B. nepoznám. Akurát čo som sa oboznámil s ňou zo spisu. My sme v spoločnosti dvaja konatelia,
zároveň my dvaja sme aj majitelia. Čo sa týka rozdelenia úloh, tak ohľadne tlačív CT 31, toto má na
starosti pán D., druhý konateľ. Ja som mal na starosti špedíciu a cestnú kamiónovú dopravu. S týmto
prípadom som sa oboznámil na základe toho, že môj zamestnanec pán H. bol sem predvolaný a o
tomto som sa s ním rozprával, že sa tu má jednať o tom, že on dal pokyn pánovi O., že má odísť bez
potvrdenia. On by na takéto konanie, ktorým by oprávňoval pána O. odísť bez potvrdenia, nemal žiadne

oprávnenie. Ja nechápem, ako tu mohol byť vyrúbený nejaký colný dlh s tým, že podľa mojich vedomostí
uvedený tovar opustil európske spoločenstvo a teda musel byť tovar vyclený. Podľa mojich vedomostí
miestom dodania bol H.. Aj napriek tomu, že spoločnosť E. je v bankrote, podstatné je to, že opustil
priestor európskeho spoločenstva a teda tu nemal vzniknúť nejaký dlh. Pokiaľ mám ja vedomosti, pán
O. vydokladoval tú skutočnosť, že uvedený tovar opustil Európsku úniu. Vo veci listu v spise na č.l. 100

zo dňa 17. 1. 2008, napísaného spoločnosťou T., svedok uviedol, že viem o tom, že sa stávali také
prípady, že niekedy vodiči odišli bez tohto potvrdenia. Stávalo sa to firmách v Dánsku. Konkrétne neviem
povedať, či vo firme E.. Avšak toto išlo na riziko toho dopravcu, kto túto dopravu vykonal. Neviem, či
pán H. v tomto prípade povedal šoférovi, či to má takto urobiť, alebo nemá, ale ak tak aj spravil, tak je
to mimo jeho pracovnej kompetencie. Ja neviem, či on tu vypovedal pred súdom. Na otázku, či pán O.

bol vyzvaný na nejakú náhradu škody, svedok odpovedal, že áno, my sme žiadali od pána O. náhradu
škody, pretože na základe zmluvy, ak sa spôsobí colný dlh a zaviní to niekto iný, tak potom on nám má
tento colný dlh uhradiť. Žiadali sme to písomne, keď nám prišlo, že máme zaplatiť colný dlh a my sme
pátrali po tom, prečo toto vzniklo a oslovili sme pána O.. Nakoľko tento colný dlh za nás platila spoločnosť
U. a my sme zároveň mali vzťah s pánom O., na základe ktorého ak on poruší nejaké povinnosti, tak je

ich povinný zaplatiť. Toto sme my postúpili spoločnosti U.. My sme nemali so spoločnosťou E. žiaden
zmluvný vzťah. S touto spoločnosťou mal mať zmluvný vzťah pán O.. My sme zase mali zmluvný vzťah
s pánom O.. O tom, že tovar bol dodaný do S., som ja vedel len od pána O., ale žiadne doklady nemám.

Súd z výsluchu svedka I.. R. M. zistil, že:

Účastníkov konania nepoznám. Pracujem v našej spoločnosti ako vedúci colnej deklarácie. V januári
2004 sme zasielali tovar do Brazílie a S., pričom nám sa vrátili papiere z hranice, nakoľko v tom čase
sme ešte neboli v Európskej únii. Pokladali sme túto transakciu za uzavretú. Za tento tovar sme dostali
zaplatené. Asi v roku 2005 sa so mnou kontaktoval neviem či pán O. s tým, že mal určité problémy
ohľadom toho, že ohľadom tohto tovaru nebol vydaný tranzitný doklad, tzv. T1 na colnici v Nemecku.

Žiadal od nás určité doklady a myslím, že my sme mu zaslali kópie JCD (jednotné colné doklady) o tom,
že uvedený tovar vystúpil zo Slovenska. Potom asi niekedy v priebehu roku 2006 ma znovu kontaktoval
asi pán O. a ja som mu posielal papiere tých spoločností, ktorým bol tovar dodaný, teda v tom S. a v
Brazílii. Na otázku, čo je to za list ktorý je pripojený na č.l. 152 spisu, svedok uviedol, že ide o náklady
list, ktorý preukazuje, že tovar bol naložený na loď, kde počiatočnou nákladnou stanicou boli A. a miesto

dodania S.. Ďalšie listy pripojené na č.l. 147 a 148 spisu predstavujú predajú faktúru, ktorá išla s tovarom
a bola doručená do miesta v S..

Súd z výsluchu svedka J. B. zistil, že:
V súčasnosti som zamestnaný v A. A. Z.. Poznám pána O., som jeho bývalým zamestnancom. Robili

sme aj prepravu pre spoločnosť T. T., N. Z.. Bola to špedičná firma. Oni nám dávali robotu. Vozili sme
aj veci do Dánska, avšak na spoločnosť E. si ja nejako nespomínam. Je to približne 4 roky čo tam
nejazdím. Na otázku, ako sa ukončieval colný režim v Dánsku, svedok odpovedal, že sa to robilo tak,
že niekedy sme išli my tovar na colnicu vycliť, niekedy sa to robievalo tak, že ho vyclila firma. O tom,
akým spôsobom sa vykoná preclenie tovaru, nám povedala tá firma, ktorej sme tovar dodávali v Dánsku,

alebo nám to telefonicky oznámili zo špedičnej firmy T. N. Z.. Vrámci pokynov, kto má precliť tovar na
colnici, tieto nám väčšinou dávali telefonicky zo spoločnosti T. T.. Ja si už nepamätám na prepravu, ktorá
začala 27. 2. 2004.Súd z výsluchu svedka Š. K. zistil, že:
Ja poznám pána O.. Kedysi sme pracovali spolu v Č.. V súčasnosti pracujem v spoločnosti D. D. ako
vodič. S firmou T. N. Z. spolupracujeme až dodnes. Väčšinou chodíme do Dánska. Mne spoločnosť E.

nič nehovorí. Čo sa týka ukončenia colného režimu, robilo sa to tým spôsobom, že buď sa tovar vyclieval
na hranici, alebo na colnici. V prípade ak bolo potrebné niečo rýchlo urobiť, robilo sa to aj tým spôsobom,
že tento sa dodal spoločnosti ktorej bol určený, ona mi dala list, tzv. CMR. Toto síce nebolo opatrené
pečiatkou colnice. Toto som odovzdal nášmu dispečerovi s dokladmi. Keď bolo treba tento tovar rýchlo
vyložiť, tak my sme väčšinou dostávali SMS-kami správy zo spoločnosti T. T.. O tom, že je potrebné

dodanie tovaru ukončiť na colnici a že je tu treba potvrdenie že tovar bol dodaný, sme vedeli.

Podľa § 827 Občianskeho zákonníka, pokiaľ poistiteľ nahradil za poisteného škodu, prechádza na
neho právo poisteného na náhradu škody alebo iné obdobné právo, ktoré mu v súvislosti s jeho
zodpovednosťou za škodu vzniklo proti inému. Ak prešlo na poistiteľa právo na náhradu škody proti
fyzickej osobe, platí pri jeho uplatňovaní primerane ustanovenie § 450.

Podľa § 450 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody
primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové
pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola
poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

Podľa Colného kódexu spoločenstva Nariadenia Rady č. 2913/92, Článok 203 ods. 1, colný dlh pri
dovoze vzniká nezákonným odňatím tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu spod colného dohľadu.

Podľa Colného kódexu spoločenstva Nariadenia Rady č. 2913/92, Článok 203 ods. 2, colný dlh vzniká

v okamihu, keď je tovar odňatý spod colného dohľadu.

Podľa Colného kódexu spoločenstva Nariadenia Rady č. 2913/92, Článok 203 ods. 3, dlžníkmi sú: a)
osoba, ktorá odňala tovar spod colného dohľadu, b) akékoľvek osoby, ktoré sa tohto odňatia zúčastnili
a ktoré si boli vedomé alebo si mali byť vedomé toho, že tovar je odnímaný spod colného dohľadu, c)

akékoľvek osoby, ktoré tovar odňatý spod colného dohľadu získali alebo prechovávali a ktorí si boli alebo
si mali byť v čase získania alebo prijatia takéhoto tovaru vedomé, že tento bol odňatý spod colného
dohľadu, a d) prípadne taktiež osoba, ktorá má plniť povinnosti vyplývajúce z dočasného uskladnenia
tovaru alebo z použitia colného režimu, do ktorého bol tovar prepustený.

Podľa Colného kódexu spoločenstva Nariadenia Rady č. 2913/92, Článok 236:
1. Dovozné alebo vývozné clo bude vrátené ak sa zistí, že v čase, kedy bolo zaplatené, nebola suma
tohto cla dlžná na základe právnych predpisov, alebo že bola zapísaná do účtovnej evidencie v rozpore
s článkom 220, odsek 2.
Dovozné alebo vývozné clo bude odpustené ak sa zistí, že v čase keď toto bolo zapísané do účtovnej

evidencie, nebolo dlžné na základe právnych predpisov alebo že bolo zapísané do účtovnej evidencie
v rozpore s článkom 220, odsek 2 .
Vrátenie alebo odpustenie nebude povolené, ak skutočnosti, ktoré viedli k zaplateniu alebo zapísaniu
sumy cla do účtovnej evidencie, ktorá nebola dlžná na základe právnych predpisov, vyplývajú z
úmyselného konania dotknutej osoby.

2. Dovozné alebo vývozné clo bude vrátené alebo odpustené na základe žiadosti podanej príslušnému
colnému úradu v lehote 3 rokov odo dňa, kedy bola suma tohto cla oznámená dlžníkovi.

Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa Prílohy I, Časť V, Článku 11 Zákona č. 187/1996 Z.z.:
1. Hlavný zodpovedný je povinný a) predložiť tovar a tranzitný doklad T1 úradu určenia v určenej lehote
a v nezmenenom stave a dodržať podmienky na zabezpečenie totožnosti určené úradom odoslania, b)
dodržať ustanovenia spoločného tranzitného režimu, c) zaplatiť clo a iné platby, ktoré vzniknú za určitých

okolností z titulu porušenia predpisov alebo protiprávneho konania v priebehu režimu spoločného
tranzitu alebo v súvislosti s ním.
2. Bez porušenia povinností hlavného zodpovedného uvedených v odseku 1 je dopravca tovaru alebo
príjemca, ktorý tovar prijal a je mu známe, že podlieha režimu spoločného tranzitu, povinný v určenejlehote a pri dodržaní podmienok na zabezpečenie totožnosti určených úradom odoslania predložiť tovar
v nezmenenom stave úradu určenia.
Podľa § 60 ods. 1 Zákona č. 199/2004 Z.z., právo vyberať a vymáhať nedoplatok colného dlhu sa

premlčuje uplynutím desiatich rokov od konca roka, v ktorom sa stal nedoplatok splatný.

Podľa § 400 ods. 1 Zákona č. 238/2001 Z.z., colný dlh pri vývoze tovaru podliehajúceho vývozným
platbám vznikne vyvezením tovaru z colného územia na základe colného vyhlásenia.

Podľa § 400 ods. 3 Zákona č. 238/2001 Z.z., colný dlh pri vývoze tovaru podliehajúceho vývozným
platbám vznikne aj jeho nezákonným vývozom; za nezákonný vývoz sa považuje vývoz tovaru z colného
územia bez colného vyhlásenia, ak malo byť podané.

Súd v tomto prípade po vyhodnotení všetkých dôkazov samostatne, ako aj v ich súvislosti zistil, že
návrh navrhovateľa je v celom rozsahu opodstatnený a tomuto návrhu aj v celom rozsahu vyhovel.

Predovšetkým súd mal v tomto konaní preukázané, že medzi účastníkmi konania, t.j. navrhovateľom
a odporcom bol vzťah, ktorý vznikol v zmysle § 827 Občianskeho zákonníka a to na základe tej
skutočnosti, že v zmysle tohto §-u prešlo iné právo, ktoré mala spoločnosť T. T., s. r. o. ako hraničný
špeditér voči odporcovi. Predovšetkým sa súd musel zaoberať tou skutočnosťou, či samotný hraničný
špeditér má voči odporcovi nárok na zaplatenie tejto sumy. Práva a povinnosti hraničného špeditéra

voči odporcovi vyplývali zo Zmluvy o poskytnutí celkovej záruky pre spoločný tranzitný režim č. XXXX/
XX,. v zmysle ktorej hraničný špeditér - hlavný zodpovedný spoločnosť T. T., bol oprávnený vystavovať
tranzitné doklady s celkovou zárukou a to v spoločnom tranzitnom režime podľa Dohovoru o spoločnom
tranzitnom režime. V zmysle tejto zmluvy sa klient - odporca zaviazal dodržiavať platné ustanovenia
Colného zákona, Dohody o spoločnom tranzitnom režime, Vykonávacie predpisy k nim a ustanovenia

tejto zmluvy. Zároveň sa klient zaviazal aj zabezpečiť predloženie tovaru spolu s tranzitným dokladom
colnému úradu určenia, stanovené v lehote a v nezmenenom stave. V zmysle Článku I, bod 3, písm. ad)
sa zaviazal zaplatiť hlavnému zodpovednému clo a iné platby ktoré vzniknú z titulu porušenia predpisov
alebo protiprávneho konania klienta alebo ním poverenej osoby v priebehu režimu spoločného tranzitu
alebo v súvislosti s ním.

Prvotnou podmienkou pre určenie povinnosti zaplatiť odporcom navrhovateľovi vymáhanú pohľadávku,
bol vznik tejto pohľadávky, ktorou bolo vydanie výmeru dovozných poplatkov, vydaných C. Ú. v D. na
sumu 222.963,21 EUR, ktorá je splatná uvedením registračnej značky do 10 dní od doručenia. Uvedený
výmer bol vydaný dňa 9. augusta 2005 a to k colnému dokladu č. T1 XXXXXXXXXXXX.. Na základe
tejto skutočnosti bolo zistené, že uvedeným rozhodnutím musel hlavný zodpovedný spoločnosť T. T.

zaplatiť výmer dovozných poplatkov vo vyššie uvedenej sume. Druhým predpokladom náhrady je to, že
výmer nedoplatkov bol vydaný z toho dôvodu, že hlavný zodpovedný ako hraničný špeditér nedodal v
zmysle tranzitného vyhlásenia T1 č. XXXXXXXXXXXX. tovar, ktorý bol prepustený do režimu spoločný
tranzit T1 v zmysle Dohovoru o spoločnom tranzitnom režime na miesto colnice, pod ktorý patrilo miesto
dodania dodávky v Dánsku, v meste B.. Súd mal preukázané, čo odporca vrámci konania ani nepopieral,

že uvedený tovar nedodal colnému úradu určenia, avšak ho vyložil spoločnosti E. v B..
Ďalšou podmienkou podstatnou pre tento spor bola tá, že navrhovateľ, t.j. spoločnosť U. P. plnila
po odpočítaní 10 % z celkového colného dlhu hraničnému špeditérovi, spoločnosti T. T. a to na
základe Zmluvy č. XXXXXX. o poistení zodpovednosti pri zabezpečovaní colného dlhu. Na základe
tejto skutočnosti bolo preukázané, že navrhovateľ zaplatil spoločnosti T. T., s. r. o. celkovú sumu

719.807,- Sk, a tým v zmysle § 827 Občianskeho zákonníka vznikla pohľadávka navrhovateľa voči
odporcovi z uzatvorenej zmluvy medzi spoločnosťou T. T. a odporcom. Tie skutočnosti, ktoré sa
odporca snažil preukazovať v tejto veci, že on uvedený tovar nepredložil colnému úradu na miesto
určenia, v zmysle ktorého bol takto zaviazaný podľa zmluvy uzatvorenej medzi ním a spoločnosťou T.
neobstoja, pretože uvedená skutočnosť je z tohto hľadiska právne bezvýznamná. Súd chce poukázať

na to, že síce v konaní sa preukázala aj tá skutočnosť vrámci spolupráce medzi spoločnosťou T. T.
a odporcom, že sa zvykol tovar dodať nie na colnom úrade určenia, ale priamo nejakej spoločnosti a
táto už mala vybavovať uvedené doklady, t.j. potvrdenie na colnom úrade určenia, je v tomto prípade
právne nepodstatná, pretože z celkovej koncepcie tejto zmluvy je jednoznačne preukázané, že klient -
odporca má povinnosť dodržiavať ustanovenia Colného zákona, ďalej Dohodu o spoločnom tranzitnom

režime, Vykonávacie predpisy, k nim zabezpečiť predloženie tovaru colnému úradu určenia, dodržiavať
podmienkyspoločnéhotranzitnéhorežimu.Súduvrámcitohtokonanianebolpredloženýžiadnypísomný
doklad o tom, že odporca mal konkrétne tento uvedený tovar dodať spoločnosti E. a nie na colný úrad
určenia. Taktiež v samotnej zmluve nie je žiadne ustanovenie o tom, že v prípade ak by spoločnosťT. ústne žiadala odporcu, aby dodal tovar firme a nie na colný úrad určenia, že v takomto prípade
vymerania určitých sankcií, tieto bude znášať spoločnosť T. Na základe týchto skutočností súd teda
uznal pohľadávku navrhovateľa za opodstatnenú.

Čo sa týka námietky premlčania zo strany právneho zástupcu odporcu, súd tu musí jednoznačne
vysloviť, že táto bola naozaj vznesená iba z opatrnosti, pretože žiadnym spôsobom uvedená pohľadávka
nemohla byť premlčaná, pretože zo samotného výmeru o colných poplatkoch, vydaného C. Ú. v D.
je zrejmé, že tento bol vystavený 9. 8. 2005. Pred jeho vystavením sa spoločnosť T. T., s. r. o., ani

navrhovateľ nemohli žiadnym spôsobom dozvedieť o tom, že vznikol určitý colný dlh, a v akej výške.
Samotná žaloba bola podaná dňa 1. 3. 2007 a ak by sa súd aj zaoberal námietkou premlčania v zmysle
§ 106 Občianskeho zákonníka s dvojročnou subjektívnou lehotou, táto by mohla najskôr uplynúť dňa
9. augusta 2007.

Vo veci možnosti zníženia zodpovednosti za škodu v zmysle § 450 Občianskeho zákonníka, z dôvodov

hodných osobitného zreteľa, súd tu musí poukázať na zásady občianskeho súdneho konania a to, že
súd rozhoduje podľa stavu, ktorý sa vytvorí vrámci pojednávania. Právny zástupca odporcu apeloval
na zníženie tejto škody, ktorú by súd mal podľa neho znížiť z toho dôvodu, že by zaplatenie takejto
sumy podstatným spôsobom ohrozilo existenciu odporcu, ako aj existenciu jeho rodinných príslušníkov,
ktorých on vrámci firmy zamestnáva. Zo strany odporcu nebolo žiadnym spôsobom preukázané, akým

spôsobom by bola ohrozená ich existencia, neboli preukázané žiadne majetkové pomery odporcu, ako
aj členov jeho rodiny. Taktiež nebol predložený súpis majetku, ktorý v súčasnosti odporca má a preto
súd takéto zníženie by nemohol žiadnym spôsobom odôvodniť. Taktiež súd poukazovaním na to, ako
ku škode došlo, nemôže prihliadať, pretože spoločnosť T. T. a odporca si spoločne stanovili práva a
povinnosti v zmluve úplne jasným spôsobom, z ktorej jasne a jednoznačne vyplývalo, že v prípade

porušenia svojej povinnosti je odporca povinný zaplatiť colný dlh.

Vovecinávrhuvykonaniaešteďalšíchdôkazov,ktoréžiadalvykonaťprávnyzástupcaodporcu,súdmusí
poukázať na to, že vykonanie týchto dôkazov nesúvisí s predmetom prejednávanej veci, predovšetkým
z toho dôvodu, že ich vykonaním by súd nemohol vo veci iným spôsobom rozhodnúť. Samotné

preukázanie, že či uvedený tovar bol dodaný konečnému odberateľovi v S., resp. nebol a taktiež za
akých podmienok bol dodaný, nebolo vôbec predmetom sporu a aj s poukazom na Článok 236, bod
2 Colného kódexu spoločenstva, súd musí poznamenať, že už ubehla doba viac ako troch rokov odo
dňa, kedy bol spoločnosti T. T., s. r. o. doručený výmer dovozných poplatkov. Na základe toho, že už
ubehla táto doba, aj keby sa preukázalo, že uvedený tovar bol dodaný do S. v zmysle colných predpisov,

uvedená suma by sa už v zmysle vyššie uvedeného článku nevracala. Zároveň ak by aj uvedený tovar
bol dodaný do S. spôsobom ktorý by odôvodňoval vrátenie colného dlhu, v tomto prípade by spoločnosť
T., v prípade že by jej bol zaplatený colný dlh, resp. jeho časť, vrátila túto sumu klientovi, t.j. odporcovi.
V tomto súdnom spore sa však nepojednávalo o tej skutočnosti kde a komu mal byť tovar dodaný ako
konečnému spotrebiteľovi, avšak k porušeniu povinnosti odporcu došlo tým, že tovar nebol dodaný

colným úradom určenia v Dánsku v B., čím došlo k porušeniu týchto colných predpisov.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to
až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník
však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o
10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky uplatňovaná pred prvým
kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého
tohto polroka.

Súd vo veci úrokov z omeškania rozhodol v zmysle § 365 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka,
nakoľko mal preukázané, že navrhovateľ vyzval odporcu na zaplatenie sumy najprv 319.914,- Sk listom

zo dňa 18. 1. 2007, v ktorom odporcu žiadal o úhradu sumy 319.914,- Sk v lehote do 8. 2. 2007 s tým,
že po tomto termíne si budú vymáhať pohľadávku súdnou cestou. Zároveň druhou výzvou zo dňa 16.
2. 2007 vyzval navrhovateľ odporcu na zaplatenie celkovej sumy 719.807,- Sk s tým, že v tejto výzve
bola odporcovi daná lehota na zaplatenie do 27. 2. 2007.Čo sa týka výšky úroku, súd mal preukázané, že v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka bola
úroková sadzba Národnej banky Slovenska vo výške 4,75 %, čo spolu s 10 %-tným úrokom predstavuje

sumu 14,75 %.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta

O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého

druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložit s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251

ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.

1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali
10) bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňaf) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).