Rozsudok Judgement was issued on Friday, January 12, 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/31/2006
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3106204248

Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Manďák

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľa J. Š.,
bytomB.N.B.,S.XXXX/XX.protiodporkyniP.Š.,bytomH.D.XXX.ozaplatenie57.088,-Sksprísl.takto

r o z h o d o l :

Návrh s a z a m i e t a .

Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa od odporkyne domáhal zaplatenia čiastky 57.088,- Sk. Uviedol, že uvedená čiastka
pozostáva z príplatku k dôchodku za službu vo vojenských táboroch nútených prác vo výške 375,- Sk

mesačne, ktorý odporkyňa za neho preberala počas 45 mesiacov v období od 01.11.1992 do 31.08.1996
vrátane doplatku 7.125,- Sk, čo úhrnom predstavuje čiastku 24.000,- Sk, ďalej z výživného, ktoré platil
odporkyni na základe súdneho rozhodnutia a v ktorej čiastke bol zahrnutý i uvedený príplatok od októbra
1996 zvýšený na sumu 469,- Sk mesačne. Keďže odporkyni vyplácal výživné 68 mesiacov, žiada vrátiť
ďalších 31.892,- Sk. Na poštovnom uhradil 1196,- Sk, ktoré taktiež žiada od odporkyne vrátiť.

Odporkyňa žiadala návrh v celom rozsahu zamietnuť s odôvodnením, že dôchodok navrhovateľa
prevzala s jeho súhlasom a peniaze sa vždy použili v prospech celej rodiny.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a odporkyne ako účastníkov konania ako i
oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

Z pripojeného rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 04.10.1999, č. k. 4C 188/99-21
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 11.04.2000, č. k. 4Co 665/99-41 mal súd

preukázané, že navrhovateľ bol zaviazaný prispievať odporkyni výživné na manželku v čiastke 700,-
Sk mesačne.

Z pripojeného rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 08.11.2005 č. k. 21C 64/05-14 mal súd preukázané, že
manželstvo účastníkov bolo právoplatne rozvedené dňa XX.XX.XXXX.

Medzi účastníkmi v konaní nebolo sporné, že do septembra 1996 preberala za navrhovateľa jeho
starobný dôchodok odporkyňa. Taktiež medzi stranami nebolo sporné, že od októbra 1996 si starobný
dôchodok preberal navrhovateľ už sám.Podľa § 145 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať
každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon
neplatný. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia

spoločne a nerozdielne.

Pre posúdenie dôvodnosti návrhu je potrebné zodpovedať si základnú otázku, či príplatok k starobnému
dôchodku za dobu služby vo vojenských táboroch nútených prác je alebo nie je zdrojom bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Súčasná právna náuka v tejto otázke zaujala jednoznačné stanovisko,
že dôchodkové dávky všetkých druhov, vrátane sociálnych dávok sú zdrojom bezpodielového

spoluvlastníctva manželov a po ich vyplatení vstupujú do tohto bezpodielového spoluvlastníctva. Z
uvedeného je potom zrejmé, že i vyplatený sporný príplatok patrí do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov a so všetkým sleduje aj jeho režim. Z konštantnej judikatúry ďalej vyplýva, že ak niektorý
z manželov počas trvania bezpodielového spoluvlastníctva z prostriedkov, ktoré tvoria bezpodielové
spoluvlastníctvo, hradí bežné potreby v prospech celej rodiny, obstaráva tým bežné záležitosti
týkajúce sa spoločných vecí a druhý z manželov nemá voči nemu nárok na pomernú úhradu. Keďže

v prejednávanej veci je nesporné, že k vyplateniu a spotrebovaniu sporného príplatku došlo za
trvania manželstva a vychádzajúc z vyššie uvedeného, že tento príplatok patril do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, čo znamená, že patril obom účastníkom, v tom čas manželom, nemohol súd
inak ako žalobný návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.. Odporkyňa, hoci v konaní plne úspešná, si

náhradu trov konania neuplatnila, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku
účastníci výslovne nevzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.