Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. október 2009

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 15C/31/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6707214920
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2009:6707214920.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdZvolen,vkonanípredsamosudkyňouJUDr.JanouKrnáčovou,vprávnejvecinavrhovateľky

M. Š., nar. X.X.XXXX, trvale bytom B., U.. K. č. XX,. občianky SR, zastúpená J.. R. G., advokátom, A.
K. B., K. XX,. proti odporcovi T. S., s.r.o., so sídlom Z., J.K. č. XXX,. IČO: XXXXXXXX,. o zaplatenie
1.070,47 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 1.033,96 € spolu so 7% ročným úrokom
z omeškania od 1.5.2006 do zaplatenia a uhradiť trovy konania vo výške 911,83 €, do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu vo Zvolene štátom preddavkované trovy vo
výške 228,42 €, do 10-tich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, ktorý došiel na súd dňa 28.12.2007 žiadala navrhovateľka zaviazať odporcu na úhradu dlžnej
istinyvovýške32.249,10Skčoprikonverznomkurzepredstavuječiastku1.070,47€.Svojnárokopierala
o ustanovenia Zákonníka práce s tým, že u odporcu pracovala na základe uzavretej pracovnej zmluvy
zo dňa 20.6.2005 ako dispečerka a od 1.7.2005 vykonávala aj administratívne práce. Následne boli k

pracovnej zmluve uzatvorené dodatky dňa 30.11.2005 a 30.12.2005. Dňom 27.2.2006 podala odporcovi
žiadosť o skončenie pracovného pomeru s tým, že pracovný pomer skončil ku dňu 30.4.2006. Zároveň
požiadala niekoľkokrát odporcu o úhradu nevyčerpanej dovolenky a nadčasových hodín. Po skončení
pracovnéhopomeruodporcanevyplatilnavrhovateľkemzdovénárokypretoholistomvdňoch7.3.2006a
20.12.2006 požiadala o ich vyplatenie. Jednalo sa o náhradu za nadčasy, príplatok za nadčasy, príplatok
za sviatky, nevyčerpané náhradné voľno. Spolu sa jednalo o sumu 39.445,10 Sk s tým, že zo strany
odporcu jej bola vyplatená časť za nadčasy v mesiaci apríl 2006 a po odpočítaní čiastky 6.596,- Sk

zostávalo k úhrade 32.249,10 Sk, ktorú jej odporca ku dňu podania návrhu na tunajší súd neuhradil.

Tunajší súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel a dňa 30.1.2008 vydal vo veci platobný rozkaz, proti
ktorému v zákonom stanovenej lehote podal odporca odpor. V odpore uviedol, že síce navrhovateľka
u nich pracovala v pozícii dispečerka administratívne práce na dobu neurčitú, avšak bola upozornená,
že bude musieť pracovať ak si to situácia vyžiada aj po pracovnej dobe čo bude mať zohľadnené vo
svojej mzde. V spoločnosti odporcu pracovala od 1.7.2005, pričom jej mzdy za mesiace júl, august

až december 2005 a január 2006, v ktorej nemala preplatenú ani hodinu nadčasov nenamietala.
Preplatenie nadčasových hodín žiada až po skončení pracovného pomeru zo dňa 27.2.2006. Podľa
vyjadrenia odporcu v mzde sú už zarátané aj nadčasy o čom svedčia aj tie skutočnosti, že terajšie
zamestnankyne nadčasovú hodinu nemajú ani jednu. Okrem toho poukazovali na výplatu odmeny vovýške 15.000,- Sk, ktorá bola navrhovateľke vyplatená za každý odpracovaný mesiac po 2.500,- Sk
na základe rozhodnutia konateľov firmy a to za mimoriadne nasadenie spoločnosti v mimopracovnom
čase. Odporca nepoprel, že si navrhovateľka plnila svoje pracovné povinnosti aj mimo pracovnej doby

zodpovedne, avšak tieto boli zohľadnené dodatkami k pracovnej zmluve uzavreté v dňoch 30.11.2005 a
30.12.2005, kde sa jej zvyšoval mesačný plat. Navyše namietal odporca prehľady odpracovaných hodín,
ktoré predložila samotná navrhovateľka, pretože tieto neboli nikým zo zamestnávateľov schválené a
majúleninformatívnuhodnotubezprávnejhodnoty.Považujúvšetkynárokynavrhovateľkyzavyplatené.

Navrhovateľka k návrhu pripojila jednak vo fotokópii a následne v originály listiny a to pracovnú zmluvu
spolu s dodatkami k pracovnej zmluve. Z pracovnej zmluvy bolo zistené, že táto bola uzatvorená
dňa 20.6.2005 s dňom nástupu 1.7.2005 ako dispečerka administratívne práce. Pracovný pomer bol
dohodnutý na dobu neurčitú so skúšobnou dobou 3 mesiace, pričom v bode 4 boli dohodnuté mzdové
dojednania a podmienky, ako aj výplatné termíny. Je tu uvedený mesačný plat 22.000,- Sk + 3.000,- Sk
prémia. Ďalej bol stanovený týždenný pracovný čas 40 hodín a dovolenka za kalendárny rok vo výmere

4 týždňov. Následne bol uzatvorený dodatok k pracovnej zmluve zo dňa 30.11.2005, v zmysle ktorého
sa mení mzdové dojednanie, podmienky a výplatné termíny od 1.11.2005 sa stanovuje mesačný plat
na 25.000,- Sk + 3.000,- Sk prémie vyplácané štvrťročne. Zvýšenie mesačného platu bude prvýkrát
vyplatené vo výplatnom termíne za mesiac november spätne. Ďalším dodatkom k pracovnej zmluve
zo dňa 30.12.2005 došlo k zmene pracovnej zmluvy v časti mzdové dojednania, podmienky, výplatné

termíny, kde od 1.1.2006 sa stanovuje mesačný plat na 27.000,- Sk + 3.000,- Sk prémie vyplácané
štvrťročne. Dodatok nadobúda účinnosť 1.1.2006. Pracovná zmluva ako aj dodatky sú riadne účastníkmi
podpísané.

Dňom27.2.2006adresovalanavrhovateľkaodporcovižiadosťoskončeniepracovnéhopomeruvzmysle

§ 67 Zákonníka práce. Pracovný pomer mal skončiť dňom 30.4.2006. Zároveň požiadala do skončenia
pracovného pomeru o vyčerpanie dovolenky a o úhradu nakumulovaných nadčasových hodín.

Listom zo dňa 7.3.2006 vyzvala navrhovateľka odporcu, ktorý prevzal tento list 7.3.2006 o úhradu
nakumulovaných nadčasových hodín, ktoré len v období od novembra 2005 až do februára 2006 tvoria

spolu 379 hodín. Úhradu a vyrovnanie nadčasových hodín žiadala formou čerpania náhradného voľna
od 13.3.2006 do 30.4.2006 a ďalej žiadala o preplatenie nevyčerpaných hodín a dovolenky, na ktorú jej
vznikol nárok podľa zákonníka práce.

Vzhľadom na problémy, ktoré u zamestnávateľa navrhovateľka mala obrátila sa so svojou požiadavkou

aj na N. I. P. B. B. listom zo dňa 22.5.2006. Inšpektorát práce oznámil prostredníctvom e-mailu z akého
dôvodu doteraz podnet neprešetril s tým, že v priebehu 14 dní obratom zašle navrhovateľke oznámenie
o prešetrení podnetu. 21.11.2006 bolo doručené oznámenie o prešetrení podnetu z I. B. B.. Z odpovede
na podnet navrhovateľky bolo zistené, že nedostatky, ktoré avízovala navrhovateľka boli potvrdené s
výnimkou upozornenia nedodržiavania § 93, 94 a 96 Zákonníka práce. Zamestnávateľovi bolo nariadené

v stanovených lehotách tieto nedostatky odstrániť. Pri kontrole zároveň boli zistené aj ďalšie nedostatky,
ktorých odstránenie bolo zamestnávateľovi taktiež nariadené. Zároveň bola navrhovateľka odkázaná
so svojimi nárokmi obrátiť sa na príslušný súd vzhľadom k tomu, že spory medzi zamestnancom a
zamestnávateľom o nároky z pracovno-právnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy. Podpísaný je
hlavný inšpektor práce M.. J. R..

Zároveň súčasťou spisu je aj protokol I. P. B. B. zo dňa 16.10.2006 č. I. Inšpekciu podľa protokolu
vykonala I.. M. K. a M.. D. P.. Inšpekcie sa zúčastnili za zamestnávateľa I.. D. D. - konateľ, I.. A.
B. - mzdárka, I.. H. Z. - ekonómka a členka zamestnaneckej rady. Následne bol vyhotovený dodatok
k protokolu zo dňa 20.11.2006, ktorým boli uložené nedostatky odstrániť bezodkladne. Dodatok k

protokolu bol vyhotovený po námietkach zamestnávateľa s tým, že I. P. trvá na svojich záveroch
zistených pri kontrole. Súčasťou protokolu sú aj jednak vyjadrenia žalovaného ako aj všetky listiny
týkajúce sa prešetrovaného obdobia týkajúce sa navrhovateľky.

Navrhovateľka k návrhu pripojila korešpondenciu medzi ňou a spoločnosťou odporcu s tým, že 8.1.2007

jej odpovedal na list zamestnávateľ bývalý zo dňa 20.12.2006. V liste jej oznámil, že nároky, ktoré si
uplatňovala považuje za uspokojené. 20.12.2006 zaslala navrhovateľka list, kde si žiadala o vyplatenie
nadčasových hodín vrátane stravných lístkov ako aj zvýhodnenie práce za sviatky, nočnú prácu,
nadčasové hodiny, na ktoré jej vznikol u odporcu nárok. Následne na odpoveď, ktorú dostala odzamestnávateľa zaslala stanovisko zo dňa 19.2.2007, v ktorom opätovne trvala na vyplatení svojich
mzdových nárokov. Odpoveď od odporcu jej bola doručená listom 5.3.2007 s tým, že ich stanovisko
zostáva nezmenené a navrhujú osobné stretnutie.

Súčasťou spisu sú aj mzdové listy za žalované obdobie ako aj evidencia dochádzky. Rovnako sa
uvedené listiny nachádzajú aj u správy a protokolu a dodatku k protokolu I. P. B. B..

Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru ekonómia - manažment, odvetvie

účtovníctvo a daňovníctvo, personalistika. Znalkyňa vo veci podala znalecký posudok dňa 1.6.2009.
Zo záverov znaleckého posudku bolo zistené, že odporca dlhuje navrhovateľke z dôvodu mzdy za
odpracované hodiny bez nadčasov, mzdy za nadčasy, príplatok za sviatok, príplatok za nadčas sumu
31.149,- Sk, ktorá v prepočte konverzným kurzom predstavuje 1.033,96 €. Ďalej sa znalkyňa vyjadrovala
k otázkam, ktoré jej zo strany súdu položené neboli a to z akých dôvodov si uplatňuje navrhovateľka
nárok len za obdobie od novembra 2005, keď u odporcu pracovala od júla 2005 a taktiež k pracovnej

zmluve, ktorú mala navrhovateľka u odporcu uzatvorenú s tým, že podľa nej urobil odporca chybu, že
v pracovnej zmluve neuviedol výšku mzdy vrátane nadčasovej práce. Zároveň doporučila odporcovi
dávať nižšiu základnú mzdu a preplácať hodiny nadčasovej práce alebo prijať dvoch zamestnancov
na smeny s nižšou základnou mzdou. Toto boli skutočnosti, ku ktorým sa znalkyňa nemala vyjadrovať
a s predmetom sporu nesúviseli. V závere uviedla, že po oboznámení sa s pracovnou zmluvou a

porovnaním s ustanoveniami zákonníka práce skutočne zamestnávateľ - odporca dlhuje uvedenú sumu
navrhovateľke a je zrejmé, že počet nadčasových hodín prekračuje aj hranicu, ktorú je možné so
zamestnancom dohodnúť a to 250 hodín v roku.

Po podaní znaleckého posudku tak navrhovateľka, ako odporca nemali k znaleckému posudku výhrady.

Odporca poukazoval na závery znaleckého posudku s tým, že aj znalkyňa pripúšťa, že formulácia v
pracovnej zmluve je uvedená nesprávne a že výška mzdy sa robí aj vrátane nadčasových hodín čo
však v prípade navrhovateľky uvedené nebolo. Taktiež poukazuje na vyjadrenia znalkyne ohľadom
uplatňovania si nárokov len od novembra 2005, hoci už v predchádzajúcom období u odporcu pracovala.

Podľa ustanovenia § 97 ods. 1 Zákonníka práce práca nadčas je práca vykonávaná zamestnancom na
príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred
určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien.

Podľa ods. 9 tohto zákonného ustanovenia rozsah a podmienky práce nadčas určí zamestnávateľ po

dohode so zástupcami zamestnancov.

Podľa ustanovenia § 121 ods. 1 Zákonníka práce za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá
mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 25% jeho priemerného zárobku. Zamestnancovi, ktorý vykonáva
rizikové práce, patrí za prácu nadčas dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 35% jeho

priemerného zárobku. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne na čerpaní náhradného voľna
za prácu nadčas, patrí zamestnancovi za hodinu práce nadčas hodina náhradného voľna; v tom
prípademumzdovézvýhodnenienepatrí.Akzamestnávateľneposkytnezamestnancovináhradnévoľno
počas troch kalendárnych mesiacov alebo v inak dohodnutom období po výkone práce nadčas, patrí
zamestnancovi mzdové zvýhodnenie podľa prvej vety.

Podľa ustanovenia § 122 ods. 1 Zákonníka práce za prácu vo sviatok zamestnancovi patrí dosiahnutá
mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 50% jeho priemerného zárobku. Mzdové zvýhodnenie patrí aj
za prácu vykonávanú vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni.

Podľa ustanovenia § 118 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi
za vykonanú prácu mzdu.

Podľa ustanovenia § 129 ods. 3 Zákonníka práce pri skončení zamestnania vyplatí zamestnávateľ
zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa

nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia
pracovného pomeru.Podľa ustanovenia § 1 ods. 4 Zákonníka práce ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahuje
sa na tieto právne vzťahy občiansky zákonník.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1, veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané a medzi účastníkmi to nebolo sporné, že navrhovateľka
pracovala u odporcu na základe pracovnej zmluvy s dňom nástupu 1.7.2005. Pracovná zmluva
bola uzatvorená 20.6.2005 so zaradením navrhovateľky na pozíciu dispečerky a administratívnych
prác. K pracovnej zmluve boli uzatvorené dodatky dňa 30.11.2005 a 30.12.2005 s tým, že oba sa
dotýkali mzdových dojednaní. Podľa dodatku zo dňa 30.11.2005 sa zmenilo mzdové dojednanie od
1.11.2005, kde mala stanovený mesačný plat 25.000,- Sk + 3.000,- Sk prémie vyplácané štvrťročne.

Následne dodatkom z 30.12.2005 bola upravená výška mesačného platu od 1.1.2006 na 27.000,- Sk
a 3.000,- Sk prémie. Z pracovných zmlúv nevyplývalo, že by v mzde boli zahrnuté aj práce nadčas.
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka požiadala o skončenie pracovného pomeru a pracovný pomer
končil 30.4.2006 čo tiež medzi účastníkmi sporné nebolo požiadala niekoľkokrát zamestnávateľa -
odporcu o preplatenie nakumulovaných nadčasových hodín ako aj práce za sviatok, nevyčerpaného

náhradného voľna a dovolenky. Spolu žiadala priznať sumu 32.849,10 Sk po odpočítaní rozdielu,
ktorý jej bol v apríli 2006 z dôvodu práce nadčas vyplatený v sume 6.596,- Sk. Sporné medzi
účastníkmi ostávalo vyriešenie otázky vyplatenia mzdových nárokov, ktoré požadovala navrhovateľka.
Navrhovateľka sa so svojimi oprávnenými nárokmi pred podaním na súd obrátila aj na I. P. v
B. B., ktorý jej dal v celom rozsahu za pravdu s tým, že odkázal ju na riešenie vzťahov medzi

zamestnancom a zamestnávateľom prostredníctvom súdu, nakoľko inšpektorát práce takéto oprávnenie
nemá. Z tohto dôvodu si navrhovateľka uplatnila svoje nároky súdnou cestou. V priebehu konania
odporca spochybňoval nároky uplatňované v návrhu s tým, že popieral akékoľvek nedoplatky z dôvodu
nemožnosti vyčerpania nadčasových hodín. Uviedol, že tieto nadčasové hodiny boli zohľadnené v mzde
a preto došlo niekoľkokrát k zmene pracovnej zmluvy hlavne v časti mzdových nárokov. Vzhľadom k

tomu, že predmetom sporu bolo posúdenie mzdových nárokov súd vo veci ustanovil znalkyňu, ktorá po
preštudovaní potrebných listinných dôkazov doložených tak navrhovateľkou ako aj odporcom v rámci
kontroly I. P. v B. B. jednoznačne dospela k záveru, že navrhovateľke boli vyplatené len dovolenka, kde
je preplatok 556,- Sk a odmena za nadčasy podľa konštatovania znalkyni vo výške 15.000,- Sk. Na
rozdiel od tvrdení odporcu je vykazovaný nedoplatok na mzde za odpracované hodiny bez nadčasov

vo výške 2.372,- Sk, mzde za nadčasy vo výške 35.073,- Sk, príplatku za sviatok 895,- Sk, príplatok
za nadčasy vo výške 8.365,- Sk. Spolu je dlh odporcu voči navrhovateľke na mzdových nárokoch
vo výške 31.149,- Sk čo pri konverznom kurze predstavuje sumu 1.033,96 €. V tejto časti súd návrh
navrhovateľky považoval za dôvodný a zaviazal odporcu na úhradu dlžnej sumy. Jednoznačne bolo
preukázané, že v pracovnej zmluve neboli zohľadnené práce nadčas, nakoľko zo mzdových dojednaní

tak ako sú upravené jednak pracovnou zmluvou ako aj obidvomi dodatkami uzatovrenými k pracovnej
zmluve nevyplýva, že by v rámci mzdy mala dojednané aj práce nadčas. Súd vychádza zo striktného
znenia pracovnej zmluvy a porovnaním toho čo je uvedené v pracovnej zmluve sú zistené rozdiely v
nedoplatkoch tak ako je to konštatované aj v závere znaleckého posudku. Je potrebné poukázať aj na
tú skutočnosť, že u navrhovateľky bol celkový počet nadčasových hodín vyšší než je zákonom prípustná

výška hodín v roku v zmysle ustanovenia § 97 ods. 10 Zákonníka práce. Pokiaľ znalkyňa v závere išla
nad rámec uložených otázok zo strany súdu je potrebné konštatovať, že pre tento spor je irelevantné, či
si navrhovateľka uplatňuje mzdové nároky od začiatku trvania pracovného pomeru alebo až od uzavretia
dodatku k pracovnej zmluve, t.j. od novembra 2005. Súd je návrhom navrhovateľky viazaný a aj keby
bolo zistené, že aj predchádzajúce obdobie boli nedoplatky zo strany odporcu nie je možné tieto priznať.

Je to výsostné právo navrhovateľky uplatňovať si svoje nároky od doby, od ktorej chce a nie je možné
konštatovať, že práve tým, že si tieto nároky neuplatňovala od začiatku trvania pracovného pomeru,
t.j. od 1.7.2005, ale len od 1.11.2005 znamená, že o tom, že nadčasy sú zahrnuté v mzde vedela.
Práve naopak z ničoho táto skutočnosť nevyplýva a nie je možné vyvodiť ani zo samotného postoja
navrhovateľky. Pokiaľ navrhovateľka žiadala priznať sumu 32.849,10 Sk hoci podľa znaleckého posudku

je odporca dlžný navrhovateľke 31.149,- Sk v rozdiele tejto sumy 1.700,10 Sk (56,43 €) bol návrh ako
nedôvodný zamietnutý.Okrem istiny žiadala navrhovateľka priznať aj úrok z omeškania z dlžnej sumy za obdobie od 1.5.2006 do
zaplatenia vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby stanovenej Národnou bankou Slovenska k prvému
dňu omeškania. Samotné ustanovenie zákonníka práce neobsahuje úpravu, podľa ktorej sa postupuje

pri uplatňovaní úrokov z omeškania. To, že je odporca v omeškaní so zaplatením mzdy a náhrady mzdy
bolo v konaní preukázané. Podľa ustanovenia § 129 ods. 3 Zákonníka práce bol povinný túto mzdu a
náhradu mzdy vyplatiť najneskôr pri skončení pracovného pomeru pokiaľ sa účastníci nedohodli inak.
Pracovný pomer skončil 30.4.2006, to znamená od 1.5.2006 sa dostal do omeškania, nakoľko dohoda
ohľadom vyplatenia týchto mzdových nárokov preukázaná v konaní nebola. V konečnom dôsledku

nemohla byť takáto dohoda uzatvorená, keďže odporca spochybňoval nároky uplatňované v konaní
zo strany samotnej navrhovateľky. Zákonník práce v zmysle ustanovenia § 1 ods. 4 má odkaz na
ustanovenia občianskeho zákonníka v prípade ak nie je úprava v zákonníku práce. V zmysle ustanovení
§ 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ak je dlžník v omeškaní, nakoľko svoj dlh riadne a včas nesplnil,
máveriteľnároknavýplatuúrokuzomeškania.Výškuúrokuzomeškaniaustanovujevykonávacípredpis
a to § 3 Vládneho nariadenia č. 87/95 Z.z. K 1.5.2006 bola diskontná sadzba stanovená Národnou

bankou Slovenska 3,5%, teda dvojnásobok predstavuje 7% tak ako boli súdom priznané. Jedná sa o
ročný úrok z omeškania z dlžnej sumy, na ktorý vznikol navrhovateľke zo zákona nárok.

Podľa ustanovenia § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo
na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych

poplatkov. Vzhľadom k tomu, že v konaní vznikli štátom preddavkované trovy vo výške 228,42 €, ktoré
boli priznané a vyplatené znalkyni súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie
o povinnosti odporcu uhradiť na účet tunajšieho súdu štátom preddavkované trovy a to do 10-tich dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V konaní bola navrhovateľka úspešná v časti uplatňovaného nároku vo výške 31.149,- Sk a neúspech
bol v časti uplatňovaného nároku 1.700,10 Sk. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal zo
znenia ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p. v spojení s ustanovením § 151 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľke
priznal plnú náhradu trov konania, nakoľko neúspech bol v pomerne nepatrnej časti a najmä je potrebné
zdôrazniť, že nárok, ktorý si v konaní navrhovateľka uplatňovala závisel od znaleckého dokazovania.

Až potom čo znalkyňa z príslušného odboru po preštudovaní potrebných listinných dôkazov prepočítala
mzdové nároky uplatňované v konaní bolo zrejmé na akú čiastku z dôvodu nevyplatenia a neumožnenia
čerpania náhradného voľna za práce nadčas, sviatok a podobne vznikol navrhovateľke nárok. Vzhľadom
k tomu súd priznal navrhovateľke plnú náhradu trov konania. Právny zástupca navrhovateľky žiadal
priznať trovy konania za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia za osem úkonov právnej

pomoci, hodnota úkonu 61,41 €, 8 x režijný paušál 6,95 €, ďalej náhrada straty času na tri pojednávania
a cestovné. Nakoľko je platcom DPH zvýšil si odmenu o 19% DPH. Spolu žiadal priznať titulom trov
právneho zastúpenia čiastku 1.070,44 €. Tunajší súd v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z.v
platnom znení priznal právnemu zástupcovi náhradu trov konania za sedem úkonov právnej pomoci v
súlade s ustanovením § 10 ods. 1 a § 14 ods. 1, písm. a/, c/ a d/ vyhlášky a to za prípravu a prevzatie

zastúpenia, podanie návrhu na súd, vyjadrenie k odporu, tri krát účasť na pojednávaniach v dňoch 24.6.
a18.9.2008,akoaj8.10.2009avyjadreniakznaleckémuposudku.Pokiaľžiadalprávnyzástupcapriznať
odmenu aj za vyjadrenie doručené súdu dňa 28.1.2008 tento úkon súd nepovažoval za písomné podanie
v súlade s ustanovením § 14 ods. 1, písm. c/ vyššie citovanej vyhlášky, nakoľko sa jednalo o odpoveď
na výzvu súdu, či žiada priznať mzdu v hrubom alebo v čistom vzhľadom na neúplnosť a nepresnosť

návrhu podaného právnym zástupcom navrhovateľky. Za tento úkon teda odmena priznaná nebola.
Hodnota úkonu 61,41 € x 7 = 429,87 €, nakoľko je právny zástupca navrhovateľky platcom DPH s
poukazom na ustanovenie § 18 ods. 3 ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty zvyšuje sa
tarifná odmena o daň z pridanej hodnoty. Súd teda zvýšil tarifnú odmenu o 19% DPH, t.j. o čiastku 81,68
€. Spolu tarifná odmena po zvýšení o DPH bola priznaná vo výške 511,55 €. Ďalej žiadal priznať právny

zástupca náhradu režijných výdavkov v súlade s ustanovením § 16 ods. 3 vyhlášky a to osem krát v
hodnote 6,95 €. Ani tu súd nepriznal a nevyhovel žiadosti právneho zástupcu navrhovateľky vzhľadom
k tomu, že jednotlivé úkony boli robené v rokoch 2007, 2008 a 2009. 1/100-ina výpočtového základu , z
ktorého sa vychádza v súlade s ustanovením § 16 ods. 3 vyhlášky v roku 2007 bola 178,- Sk, kde boli
priznané dva režijné paušály, v roku 2008 190,- Sk x 3 a v roku 2009 2 x 6,95 €, spolu titulom náhrady

režijných výdavkov bolo priznaných 44,64 €, keď slovenské koruny boli prepočítané za rok 2007 a 2008
konverzným kurzom 30,126. Ďalej súd priznal náhradu straty času v súlade s ustanovením § 15 , písm.
b/ a § 17 ods. 1 vyššie citovanej vyhlášky za rok 2008 1/60-ina výpočtového základu predstavovala 317,-
Sk, bola priznaná za dva úkony pri ceste z B. do Zvolena tri polhodiny, spätne tri polhodiny, spolu zajedno pojednávanie za šesť polhodín x 2 = 126,27 € a v roku 2009 cesta na jedno pojednávanie 69,54 €.
Spolu náhrada straty času bola priznaná vo výške 195,81 €. Cestovné na pojednávanie z B. do Zvolena
a späť na tri pojednávania bolo priznané vo výške 95,70 €. Spolu trovy právneho zastúpenia, ktoré

súd právnemu zástupcovi navrhovateľky priznal predstavujú čiastku 847,70 € a po priznaní zaplateného
súdneho poplatku vo výške 1.932,- Sk v prepočte na konverzný kurz 64,13 €, spolu trovy konania, ktoré
je odporca povinný navrhovateľke uhradiť predstavujú sumu 911,83 €, ktoré je povinný zaplatiť do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších

predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedotastočne zistil skutkový stav
9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
10) bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.

1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).