Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, February 26, 2008

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 25C/9/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3107201360
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Denisom Vékonym v právnej veci navrhovateľky M. F., štátnej

občianky S. R., bytom N. D., T. XXX/XX-XX. proti odporcovi J. F., štátnemu občanovi S. R., bytom N. D.,
T. XXX/XX-XX. o zrušenie práva spoločného nájmu bytu takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e s a spoločný nájom účastníkov družstevného bytu č. XX. pozostávajúceho z troch
izieb, kuchyne a príslušenstva, ktorý byt sa nachádza na X.poschodí. bytového domu na T. ulici č. XXX/
XX. v N. D..

Za ďalšiu nájomníčku a členku družstva s a u r č u j e navrhovateľka.

Odporca j e p o v i n n ý byt vypratať do 15. dní od zabezpečenia náhradného bytu navrhovateľkou.

Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zrušenia práva spoločného nájmu družstevného bytu č.
XX nachádzajúceho sa na trvalej adrese jej a odporcu. Uviedla, že odporca je jej bývalý manžel a počas

trvania manželstva nadobudli do spoločného nájmu predmetný byt a stali sa členmi bytového družstva.
Po rozvode manželstva sa s odporcom na ďalšom nájme bytu nedohodli a preto žiada, aby súd zrušil
právo spoločného nájmu tohto bytu a určil za ďalšiu nájomníčku a členku družstva ju.

Odporca súhlasil so zrušením práva spoločného nájmu predmetného bytu a aj s tým, aby súd za ďalšiu
nájomníčku a členku družstva určil navrhovateľku. Bytovú náhradu nežiadal. Chcel však, aby sa s ním
navrhovateľka za byt vyrovnala a zaplatila mu 600.000,- Sk.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámení súdneho spisu o rozvode
manželstva účastníkov, rozhodnutia o pridelení bytu, zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu,
výpisov z účtu navrhovateľky v banke, stanoviska bytového družstva zo dňa 11.09.2007 a zistil tento

skutkový stav:

Zo zhodných výpovedí účastníkov a z rozhodnutia o pridelení bytu a zápisnice o dohode o odovzdaní
a prevzatí bytu mal súd preukázané, že účastníci ako manželia získali na základe rozhodnutia O. S. B.D. P. B. zo dňa 6.9.1989 do užívania družstevný byt, ktorý im bol následne aj zápisnične odovzdaný.
Jedná sa o byt č. XX pozostávajúci z troch izieb, kuchyne a príslušenstva, ktorý byt sa nachádza na
X.. poschodí bytového domu na T. ulici č. XXX/XX. v N. D.. Právo spoločného užívania bytu manželmi

- účastníkmi sa dňom 01.01.1992 podľa § 871 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka zmenilo na
spoločný nájom bytu manželmi.

Ako vyplynulo zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9C/118/02 manželstvo účastníkov bolo rozvedené
rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 9C/118/02-40 zo dňa 29. mája 2003, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 03.07.2003. Za príčinu rozvratu manželstva účastníkov súd v rozhodnutí označil správanie sa
odporcu, ktorý porušil manželskú povinnosť byť verný. O vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva

manželov sa účastníci po rozvode manželstva nedohodli, čo súdu zhodne uviedli a rovnako potvrdili, že
sa nedojednali ani na zrušení spoločného nájmu predmetného družstevného bytu.

Z výpovede navrhovateľky vyplynulo, že odporca sa z predmetného bytu odsťahoval v januári 2001 a
od tej doby byt užíva navrhovateľka spolu s dvomi plnoletými synmi pochádzajúcimi z manželstva s
odporcom. Za byt platí nájom i úhrady za služby, o čom predložila súdu výpisy zo svojho bankového účtu.

O. S. B. D. P. B. vo svojom stanovisku zo dňa 11.09.2007 ponechalo rozhodnutie o tom, kto bude
výlučným nájomcom bytu na rozhodnutie súdu.

Podľa § 705 ods. 2 veta druhá Občianskeho zákonníka, ak sa rozvedení manželia nedohodnú na
spoločnom nájme družstevného bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne o zrušení tohto práva ako
aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu, tým zanikne aj spoločné členstvo

rozvedených manželov v družstve. Podľa § 705 ods. 3

Občianskeho zákonníka, pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy
maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že účastníci sú bývalí manželia, ktorí sa za trvania manželstva
stali spoločnými nájomcami družstevného bytu. Keďže sa po rozvode manželstva nedohodli na tom,

kto bude naďalej ako člen družstva a nájomca byt ďalej užívať, mohol sa ktorýkoľvek z nich v zmysle
citovaného § 705 Občianskeho zákonníka obrátiť na súd, aby tento o zrušení práva spoločného nájmu
rozhodol. Toto právo využila navrhovateľka a súd preto v súlade s jej návrhom podľa § 705 ods. 2
Občianskeho zákonníka zrušil právo spoločného nájmu družstevného bytu účastníkov.

Pokiaľ ide o ďalšieho nájomcu, ktorý bude ako člen družstva byt užívať, súd nemohol aplikovať citované

ustanovenie § 705 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nakoľko deti pochádzajúce z manželstva účastníkov
sú už plnoleté a bytové družstvo ako prenajímateľ ponechalo rozhodnutie v tejto otázke na súd. Súd
preto vychádzal z návrhu navrhovateľky, ktorá žiadala, aby ona bola určená za ďalšieho člena a nájomcu
predmetného bytu a zo skutočnosti, že odporca s týmto súhlasil. Toto určenie je v súlade aj s ďalšími
okolnosťami, ktoré sú podľa ustálenej súdnej judikatúry významné pre určenie ďalšieho člena družstva

a nájomcu bytu a ktoré s vykonaného dokazovania vyplynuli. Bolo totiž preukázané, že k rozvodu
manželstva došlo z viny odporcu, ktorý porušil svoje manželské povinnosti a rovnako bolo preukázané,
že navrhovateľka v predmetnom byte žije spolu so synmi bez odporcu od roku 2001, pričom sama
platí nájomné a úhrady za služby spojené s užívaním bytu. Na základe uvedeného súd určil, že ďalšou
členkou družstva a nájomníčkou bytu bude navrhovateľka. Čo sa týka finančného vyrovnania, ktoré

požadoval odporca, túto otázku musia účastníci vyriešiť po právoplatnom skončení tohto konania, a to
buď po vzájomnej dohode alebo ak sa nedohodnú môže odporca svoje nároky uplatňovať v súdnom
konaní.V zmysle § 712a ods. 8 Občianskeho zákonníka ak ide o prípady podľa § 705 ods. 1 a 2 druhej vety
môže súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo
len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo

po rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne
v byte, dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová
náhrada mu nepatrí.

V zmysle citovaného § 712a ods. 8 Občianskeho zákonníka rozhodol súd aj o bytovej náhrade pre
odporcu. Hoci navrhovateľka o tejto otázke nežiadala rozhodnúť a odporca sám bytovú náhradu
nepožadoval, povinnosť poskytnúť bytovú náhradu pri tomto spôsobe skončenia spoločného nájmu bytu

manželmivyplývazObčianskehozákonníkaavzmysle§153ods.2Občianskehosúdnehoporiadkusúd
môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú ak z právneho predpisu vyplýva
určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. Preto súd rozhodol o bytovej náhrade odporcu aj
bez návrhu navrhovateľky i žiadosti odporcu. Keďže z vykonaného dokazovania nevyplynuli skutočnosti,
ktoré by podľa citovaného zákonného ustanovenia odôvodňovali priznať odporcovi len právo

na náhradné ubytovanie, či prístrešie, prípadne mu vôbec bytovú náhradu nepriznať, rozhodol súd tak,
žeodporcajepovinnýsazbytuvysťahovaťdo15dníodzabezpečenianáhradnéhobytunavrhovateľkou.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý
stanovuje, že ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Súd vyhovel návrhu navrhovateľky na

zrušenie spoločného nájmu bytu i jej návrhu, aby bola určená za ďalšiu nájomníčku a členku družstva.
Na druhej strane zase súd odporcovi priznal bytovú náhradu, ktorú navrhovateľka nenavrhovala určiť.
Za tohto stavu možno pokladať každého z účastníkov za čiastočne úspešného a preto súd v zmysle §
142 ods. 2 O.s.p. rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte ... rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov

účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).