Rozsudok Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trenčín

Judgement was issued by JUDr. Ing. Miroslav Manďák

Judgement form – Rozsudok

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/171/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3106227405
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Manďák

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľky E.

B., bytom K. XX,. zast. JUDr. S. Z., advokátom so sídlom D. N. V., O. M. XXX/X. proti odporcovi M. B.,
bytom K. XX,. t. č. V. V. T. O. S. N. P. O. A. O. A. Ú. T., S. XX,. o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok tunajšieho súdu č. k. 14Nc 386/97-7 zo dňa 02.03.1998, ktorým bola naposledy stanovená
vyživovaciapovinnosťodporcuknavrhovateľkevovýške1.500-Skmesačnesamenítak,žetotovýživné
sa zvyšuje na čiastku 1.800,- Sk mesačne, ktoré je odporca p o v i n n ý platiť vždy do 15-teho dňa
každého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky s účinnosťou od 15.11.2006.

Nedoplatok na výživnom takto vzniknutý za dobu od 15.11.2006 do 31.01.2006 vo výške 750,- Sk je
odporca p o v i n n ý zaplatiť v mesačných splátkach po čiastkach 50,- Sk, vždy spolu s bežným

výživným k rukám navrhovateľky, pod stratou výhody splátok, počínajúc mesiacom nasledujúcim po
právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 02.03.1998, č. k. 14Nc 386/97-7, bola naposledy stanovená
vyživovacia povinnosť odporcu k navrhovateľke vo výške 1.500,- Sk mesačne.

Podaným návrhom navrhovateľka požiadala o zvýšenie takto stanoveného výživného na čiastku 2.500,-
Sk mesačne počnúc dňom 15.11.2006 s odôvodnením, že sa výrazne, v dôsledku toho, že je v 2.
nadstavbovom ročníku, zvýšili jej potreby.

Odporca hoci riadne predvolaný sa na termín pojednávania neustanovil, svoju neúčasť neospravedlnil,

o odročenie pojednávania nepožiadal, preto súd za použitia § 101 ods. 2 O. s. p. vec prejednal
a rozhodol v jeho neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky ako i oboznámením sa s obsahom spisu a zistil
tento skutkový stav:Z pripojeného spisu tun. súdu, sp. zn. 14Nc 386/97-7 súd zistil, že vyživovacia povinnosť odporcu k
navrhovateľke bola naposledy upravená rozsudkom zo dňa 02.03.1998 na sumu 1.500,- Sk mesačne.
Vtedy, v čase rozhodovania súd vychádzal zo zistenia, že navrhovateľka navštevovala Z. Š., bola vo

veku XX. rokov. Ďalej súd v čase rozhodovania zohľadnil i výšku príjmov oboch rodičov, a to otcov čistý
priemerný mesačný príjem vo výške 7.562,- Sk a matkin vo výške 4.244,- Sk mesačne, ako i ďalšiu
vyživovaciu povinnosť rodičov k ich maloletému synovi M., nar. XX.XX.XXXX.

Z výpovede navrhovateľky, ako i z potvrdenia školy súd zistil, že navrhovateľka je v školskom roku
2006/2007 žiačkou X.. nadstavbového ročníka Z. S. Š. P. v P., s čím súvisí nákup potrebných učebníc,

ako i iných školských potrieb. Mimo školy sa venuje divadelnej činnosti, je členkou divadelného súboru
D. N. S.. Jej matka je zamestnaná v obchodnej spoločnosti V. O., s. r. o. I., kde podľa potvrdenia
zamestnávateľa dosahuje príjem 8.700,- Sk mesačne netto.

Z potvrdenia zamestnávateľa odporcu súd zistil, že za obdobie od 15.05.2006 do 15.09.2006, kedy
bol zamestnaný v H. firma, A. P., B. dosahoval odporca mesačne čistý príjem v priemere 5.600,- Sk.
Pracovný pomer bol ukončený na žiadosť odporcu ako zamestnanca.

Po takto vykonanom dokazovaní mal súd preukázané, že na strane rodičov došlo k určitej zmene
pomerov, keď matkin príjem sa zvýšil z pôvodných 4.244,- Sk na súčasných 8.700,- Sk a naopak príjem
otca za znížil z pôvodných 7.562,- Sk na súčasných 5.600,- Sk. Taktiež u navrhovateľky došlo k zmene
pomerov, a to vo výraznej miere.

Pokiaľ sa jedná o situáciu navrhovateľky, jej náklady na uspokojenie základných životných potrieb sa

zvýšili nielen v súvislosti s ekonomickým vývojom na Slovensku, keď sa zvýšili životné náklady, ale
najmä v dôsledku prechodu zo základnej školy na školu stredného typu a následne v pokračovaní
nadstavbového štúdia.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len

na návrh. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5, § 75 ods. 1 a 2 plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k
deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo

výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie

je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to

neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Vzhľadom na vyššie popísané zmeny pomerov, a to najmä na strane navrhovateľky, súd dôvodil, že
zvýšenie výživného zo sumy 1.500,- Sk mesačne na čiastku 1.800,- Sk mesačne sa javí ako primerané,
vsúladesozákonnýmikritériamivyššieuvedenými.Súdprirozhodovaníonávrhunazvýšenievýživného
vychádzal taktiež zo súdnej praxe, ktorá pre prípad, že povinný si vykonáva trest odňatia slobody za

prečin zanedbania povinnej výživy ustálila, že by výživné stanovené súdom malo byť i po dobu výkonu
trestu v plnej výške zachované, ak nedošlo k inej zmene pomerov, resp. by sa malo pri stanovení
výživného vychádzať z príjmov povinného, ktoré dosahoval pred nástupom na výkon trestu odňatia
slobody. Preto súd samotnú skutočnosť, že povinný je v súčasnej dobe vo výkone trestu odňatia slobodyvyhodnotil vo vzťahu k zvýšeniu výživného ako právne irelevantnú. Pokiaľ sa navrhovateľka domáhala
zvýšenia výživného vo väčšom rozsahu, nezostávalo súdu, ako jej návrh v tejto časti zamietnuť.

S tým súvisí i otázka nedoplatku na výživnom. Pokiaľ bolo výživné zvýšené o čiastku 300,- Sk mesačne,

činí za dobu 2,5 mesiaca nedoplatok na výživnom čiastku 750,- Sk. Súd umožnil odporcovi úhradu
tohto nedoplatku v mesačných splátkach po čiastkach 50,- Sk, pretože táto výška splátok sa javí ako
zodpovedajúca jak potrebám navrhovateľky, tak i celkovej situácii odporcu.

Výrok o trovách konania vychádza z ust. § 142 ods. 2 O.s.p. Nakoľko navrhovateľka mala vo veci úspech
len čiastočný, vyslovil súd, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.