Rozsudok Judgement was issued on Friday, February 22, 2008

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 12C/89/2006
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7106212788

Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Greguš

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred samosudcom Mgr. Milošom Gregušom v občianskoprávnej veci
navrhovateľa v 1. rade: B. A., nar. X.X.XXXX, navrhovateľky v 2. rade: T. A., nar. XX.X.XXXX, obaja
bytom A. námestie č. XXX/X, E., obaja zast. JUDr. R. N., advokátom, N. XX, E. proti odporcovi v 1.

rade: N. Z., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. č. XX, E., zast. JUDr. Z. E., advokátom, D. XX, K. H. N.,
odporcovi v 2. rade: U. S., a.s., N. XXX/B, C., IČO: XX XXX XXX, zast. JUDr. A. O., advokátom, P.O.C.
X, S. XX, C. o zaplatenie 350.000,- Sk s prísl. takto

r o z h o d o l :

Konanie proti odporcovi v 2. rade z a s t a v u j e .

Odporca v 1. rade je povinný do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť navrhovateľovi v 1. rade
175.000,- Sk a navrhovateľke v 2. rade 175.000,- Sk.

O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia 1. a 2. rade sa podaným návrhom zo dňa 15.5.2006 domáhali rozhodnutia, ktorým by
súd zaviazal odporcov zaplatiť navrhovateľom spoločne a nerozdielne každému po 175.000,- Sk.

Navrhovatelia na pojednávaní dňa 22.2.2008 zobrali žalobu proti odporcovi v 2. rade späť a žiadali voči
nemu konanie zastaviť.

Odporca v 2. rade so späťvzatím súhlasil.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatia a to sčasti alebo
celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie
v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov

nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Vzhľadom na dispozitívny úkon navrhovateľov súd konanie proti odporcovi v 2.rade zastavil.Navrhovateliasvojnávrhodôvodnilitým,žebolirodičmiK.A.,ktorýzomrelnásledkomdopravnejnehody.
Za zavinenie tejto dopravnej nehody bol trestným rozkazom Okresného súdu Košice I sp.zn. 3T 90/05
zo dňa 17.10.2005 odsúdený odporca v 1. rade. Bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu podľa

§ 224 ods. 1, 2 Tr. zák., čo znamená, že porušil dôležitú povinnosť.

Navrhovatelia uviedli, že odporca v 1. rade tým, že zavinil smrť ich syna, je preto zodpovedný za
vznik nemateriálnej ujmy, ktorá je vo všeobecnosti nesporná. Považujú za neprijateľnú predstavu, že na
strane škodcu sa vec vyrieši symbolickým trestom. Ony syna pochovali za svoje peniaze aj za peniaze
poisťovne a tragická strata a jej dopad na ich duševné útrapy nenájde odozvu mimo ich rodiny ani v

tej symbolickej podobe.

Svoj nárok odôvodňujú predovšetkým právom na rešpektovanie súkromného a rodinného života
chráneným článkom 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv, právom na ochranu pred
neoprávneným zasahovaním do súkromného rodinného života chráneným článkom 19 ods. 2 Ústavy
SR ako aj právom na ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Napriek tomu, že v konaniach podľa čl. 8 Dohovoru je zodpovedným subjektom štát a nie jednotlivec,

je dôležité konštatovať, že aj keď sa dosiaľ nevytvorila jednotná definícia pojmu „rodinný život“, sú jeho
obsahomblízkevzťahymedzipríbuznými,pričomEurópskysúdprikladávosvojichrozhodnutiachväčšiu
váhu tzv. „vertikálnym“ rodinným vzťahom - teda medzi rodičmi a deťmi - čo je zvažovanou okolnosťou
aj v tomto prípade. Súčasne sa touto inak logickou definíciou môžu určiť limity prijateľne extenzívneho
výkladu tohto pojmu použitého v čl. 19 ods. 2 Ústavy SR, najmä však v § 11 Obč. zák.

Navrhovateľom protiprávnym zásahom, za ktorý odporca v 1. rade zodpovedá, bolo toto právo zjavne
porušené, pričom ide o zásah veľkej intenzity a dosahu, keď obaja navrhovatelia pritom stratili syna.

Hĺbka vzniknutej traumy v ich citovom živote je prakticky neodstrániteľná. Za tohto stavu je samozrejmé,
že sa pri reparácii nemožno obmedziť na možnosti dané § 13 ods. 1 Obč. zák.

Ďalej uviedli, že zodpovednosť za neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby je

zodpovednosťou objektívnou, zodpovednosťou za následok. Miera, forma, či druh zavinenia prichádzajú
do úvahy pri zvažovaní, za akých okolností k porušeniu práva došlo. Má to vplyv na určenie výšky
náhrady podľa § 13 ods. 3 Obč. zákonníka. Vzniknutá nemajetková ujma je pre postihnutého rovnako
závažná bez ohľadu na to, či pôvodca koná zavinene alebo z nedbanlivosti.

Nebohý syn nebol ich jediným synom. S druhým synom bývali s navrhovateľmi. Mali spoločnú izbu. Bol

to však práve K., o ktorom sa dalo povedať, že bol synom, akého si želá každý rodič. Pracoval od svojich
17-tich rokoch v odbore, v ktorom sa vyučil. Nevyužíval neprimerane, že býval s rodičmi. Naopak, bol
spoľahlivý, ochotný vždy pomôcť, či v domácnosti alebo v otcovej dielni. Pritom bol zručný, prispôsobivý
a mal množstvo priateľov. Vyhýbal sa výstrelkom dosť obvyklým u chlapcov v jeho veku. Bol naozajstným
vzorom a príkladom pre mladšieho brata.

K. bol vyučený kuchár. Pracoval najskôr v M. pri D., potom pracoval v E. na H. osloboditeľov v reštaurácii.
Následne, keď táto reštaurácia skrachovala, mal pracovať v reštaurácii na Lokomotíve. Medzitým mal
však jeden alebo dva mesiace voľno, tak sa zamestnal v reštaurácii na Z.. Aj v osudný deň 12.5.2005 sa
vracal z práce domov, keď sa stala dopravná nehody, pri ktorej zomrel. Ako čašník zarábal okolo 12.000,-
Sk mesačne. Na domácnosť prispieval okolo 2.500,- Sk mesačne. Doma celá rodina žila usporiadaným

životom. Ako uviedol navrhovateľ, často spolu chodievali na Q., na C., hrávali spolu golf, obaja spolu
radi chodievali do lesa na huby. Syn im veľmi chýba. Navrhovateľka v 2. rade je sama v domácnosti,
každý deň na neho myslí. Stále ho má pred očami. Nie je víkendu, aby nešli na cintorín a nezapálili
synovi sviečku.Ďalej uviedli, že v súčasnej dobe sú pre nich najhoršie sviatky a Vianoce. Sedia pri stole, nemajú vôbec
radosť z darčekov, stále myslia na syna. Keď sa stala dopravná nehoda, navrhovateľ v 1. rade utekal
rýchlo domov, pretože navrhovateľka v 2. rade je chorá na srdce. Museli k nej domov volať záchranku.

Čo sa týka výšky stanovenia finančnej náhrady vo výške 175.000,- Sk pre každého z navrhovateľov,
uviedli, že sa nedá vychádzať z nejakých pevných bodov. Ich právny zástupca prezrel viaceré prípady
podobného druhu. Keď ich porovnal, snažil sa ísť strednou cestou. Myslia si, že 175.000,- Sk je
primeraná suma na zadosťučinenie za citovú stratu, ktorú navrhovatelia utrpeli.

Odporca v 1. rade žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že síce riadil motorové vozidlo, ktoré spôsobilo
dopravnú nehodu. Prevádzkovateľom tohto motorového vozidla bol však v čase nehody Inšpektorát

práce, Z. XX, E., preto podľa § 427 a nasl. Obč. zák. zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou
tohto motorového vozidla. Prevádzkovateľ mal motorové vozidlo poistené u odporcu v 2. rade, ktorý
navrhovateľom zaplatil náhradu škody v rozsahu podľa § 442 a nasl. Obč. zák.

Spôsob a rozsah náhrady škody upravujú § 442 až 449 Obč. zák. V zmysle týchto zákonných ustanovení
sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Nemajetková ujma sa podľa § 442

ods. 2 OZ uhrádza len pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie. Náš právny poriadok
teda škodu, ktorej sa navrhovatelia domáhajú - nemajetkovú ujmu, ktorá mala vzniknúť smrťou ich syna,
narušenie rodinných vzťahov, nepozná. Takúto škodu nie je možné tak, ako to uvádzajú navrhovatelia
v žalobe, špecifikovať ako náklady pri usmrtení.

Navrhovatelia sa taktiež mylne domáhajú náhrady nemajetkovej ujmy spočívajúcej v protiprávnom

narušení rodinných vzťahov, nesporným zásahom do rodinného a súkromného života, ako to uvádzajú
v žalobe. Takýto návrh upravujú ustanovenia § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Takýto zásah však
nespočíva v škode, ktorá vznikla pri prevádzke motorového vozidla. Náš právny poriadok skutočne
nepozná náhradu škody - nemajetkovú ujmu podľa § 427 a nasl. OZ. Z uvedených dôvodov teda žiadali
žalobu zamietnuť.

Vo veci bol vypočutý svedok Z. U., ktorý je susedom navrhovateľov. Z ich synom K. odmalička vyrastali.
Ako uviedol, už ho nebral ani ako kamaráta, ale skôr ako brata. Poznal ho ako človeka, ktorý vždy
bol ochotný pomôcť. Do školy spolu síce nechodili, pretože on bol o ročník vyššie. Vie však, že K. bol
vyučený kuchár-čašník. V čase, keď došlo k dopravnej nehode, pracoval v E. na Z.. Spolu chodievali
hrávaťfutbal.Taktiežspoluchodievalinachaty.K.bolchlapec,ktorýsarádzabával.Chodilinaopekačky,

na diskotéky.

Ďalej uviedol, že pokiaľ mu je známe, tak K. mal s navrhovateľmi veľmi dobrý vzťah. Nevidel medzi nimi
žiadne problémy. Taktiež mal veľmi dobrý vzťah k svojmu mladšiemu bratovi. Aj toho brali do partie.

Ďalej svedok uviedol, že zomr. K. A. mal k rodičom veľmi dobrý vzťah. Taktiež ony ho mali rady. Nikdy
sa nestalo, že by ho vyhadzovali z domu, že by musel prespávať niekde inde. Nikdy nebol ani svedkom

hádky medzi K. a rodičmi. Keď bol u nich na návšteve, vždy medzi nimi panovala normálna rodinná
atmosféra.

Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že Okresný súd Košice I vydal dňa 17.10.2005
trestný rozkaz vo veci 3T/90/2005, ktorým bol odporca v 1. rade uznaný vinným zo spáchania trestného
činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1,2 Tr. zák. V trestnom rozkaze bolo konštatované, že

odporca v 1. rade porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu z § 19 ods. 1 zák. č. 315/96 Zb. o premávke
na pozemných komunikáciách a K. A. spôsobil zranenia, ktorým na mieste podľahol. Trestný rozkaz
nadobudol právoplatnosť dňom 9.11.2005.Navrhovatelia ďalej predložili aj stanovisko odporcu v 1. rade na list právneho zástupcu navrhovateľov zo
dňa 24.2.2006, v ktorom uvádza, že povinným plniť nároky vyplývajúce z škôd spôsobených prevádzkou
motorového vozidla je odporca v 2. rade.

Navrhovatelia predložili aj stanovisko odporcu v 2. rade adresované odporcovi v 1. rade dňa 15.3.2006,
v ktorom sa uvádza, že z titulu poistenia zodpovednosti za škodu všetky uplatnené a preukázané
nároky na náhradu škody poškodeným za odporcu v 1. rade plnili a keďže tzv. druhý nárok rodičov
poškodeného (nemateriálna ujma) nie je predmetom poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, nemôžu žiadosti odporcu v 1. rade vyhovieť.

Podľa čl. 1 ods. 2 Ústavy SR, Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá

medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.

Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách,
medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo
zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a
vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.

Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy SR každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života.

Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na
rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

Podľa § 11 Obč. zák. fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,

občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Obč. zák. fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Obč. zák. pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä

preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má
fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Obč. zák. výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť
vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

O úpravách ochrany súkromia vrátane rodinného súkromia vychádza zo zásady, že do súkromného

života osoby sa nesmie neoprávnene zasahovať a nesmie sa jej súkromnému životu spôsobiť žiadna
ujma. Funkciou práva na súkromie je totiž zabezpečiť pre fyzickú osobu nerušenosť súkromnej sféry,
v ktorej by mohla všestranne rozvíjať svoju osobnosť. Ústava zároveň rodinný život priraďuje k
súkromnému životu, pričom toto priradenie treba interpretovať tak, že rodinný život a právo na jeho
ochranu sú súčasťou súkromia. Ústava chráni aj súkromie fyzickej osoby v jej rodinných vzťahoch

voči iným fyzickým osobám, čo v sebe zahŕňa vzťahy sociálne, kultúrne ale aj morálne, či materiálne.
Zásahy do týchto vzťahov, ktoré sú neoprávnené, možno kvalifikovať ako zásahy do rodinného života
- do rodinného súkromia. V prípade, že i medziľudské väzby tvoria základ a rámec súkromného života
jednotlivca, dosahujú určitú intenzitu a vykazujú určité ďalšie charakteristiky, môže takouto deštrukciou
vzťahov dôjsť k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu súkromia ako čiastkového práva na

ochranu osobnosti za podmienky, že konanie pôvodcu zásahu je protiprávne, je objektívne spôsobilé
do práva na ochranu osobnosti zasiahnuť a existuje príčinná súvislosti medzi protiprávnym zásahomdo osobnosti fyzickej osoby objektívne spôsobilým vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu v porušení
alebo v ohrození osobnosti fyzickej osoby a vznikom tejto nemajetkovej ujmy. Treba tiež uviesť, že
právnym prostriedkom ochrany proti takémuto zásahu je práve návrh, ktorým sa fyzická osoba domáha

podľa ustanovení o ochrane osobnosti primeraného zadosťučinenia, ktoré môže mať i podobu náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch.

V tomto prípade mal súd preukázané, že odporca v 1. rade porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu z §
19 ods. 1 zák. č. 315/1996 Zb. o premávke na pozemných komunikáciách a K. A., synovi navrhovateľov
v 1. a 2. rade, spôsobil zranenia, ktorým na mieste podľahol. Dopravná nehoda sa stala dňa 12.5.2005.

Aj v súčasnej dobe ešte navrhovatelia veľmi ťažko znášajú stratu svojho syna. Stále na neho myslia,
veľmi im chýba. Každý víkend chodia na cintorín, aby mu zapálili sviečku.

To, že A. žili usporiadaným rodinným životom, potvrdil aj svedok Z. U., ktorý je ich susedom.

Odporca v 1. rade tým, že pri dopravnej nehode, ktorú spôsobil, usmrtil syna navrhovateľov, zasiahol
do ich rodinného života - do rodinného súkromia. Konanie odporcu v 1. rade bolo v trestnom konaní
uznané ako protiprávne konanie a tým, že v jeho dôsledku došlo k usmrteniu syna navrhovateľov, možno

ho charakterizovať ako objektívne spôsobilé zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti navrhovateľov
a zároveň tiež možno konštatovať príčinnú súvislosť medzi protiprávnym zásahom odporcu v 1. rade
do osobnosti fyzickej osoby (navrhovateľov v 1. a 2. rade) objektívne spôsobilým vyvolať nemajetkovú
ujmu spočívajúcu v porušení alebo v ohrození ich osobnosti a vznikom tejto nemajetkovej ujmy.

Na základe vyššie uvedeného mal teda súd za to, že odporca v 1. rade porušil právo na ochranu

súkromného a rodinného života navrhovateľov, že zasiahol do ich rodinného súkromia.

Každý právny štát poskytuje ochranu základným ľudským právam a teda aj právo na ochranu
na súkromie a rodinný život. Možnosť priznať náhradu nemajetkovej ujmy možno teda vyvodiť zo
všeobecných zásad platných v demokratických právnych štátoch, pričom princíp, že obete činov
porušujúcich ľudské práva by mali dostať účinnú nápravu, vyplýva aj z medzinárodných dokumentov,

ktorých signatárom sa stala aj Slovenská republika.

Podľa názoru súdu aj na poskytovanie zadosťučinenia za tento typ zásahu sa vzťahujú ustanovenia
Občianskeho zákonníka upravujúce ochranu osobnosti a aj tento typ zásahu je zásahom do
osobnostných práv fyzickej osoby.

Výšku peňažného zadosťučinenia súd určuje na základe voľnej úvahy, ktorá však nemôže byť svojvôľou.

Zákon ustanovuje súdu povinnosť prihliadnuť pritom na dve hľadiská a to tak na závažnosť vzniknutej
ujmy ako aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo. Určenie výšky peňažnej satisfakcie má byť s
ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu v súlade s požiadavkou spravodlivosti.

V tomto prípade závažnosť vzniknutej ujmy sa len veľmi ťažko vyčísľuje, pretože nikde nie je
uvedené akú hodnotu má život syna rodičov, ktorí žijú riadnym usporiadaným životom, cena života

staršieho syna, ktorý bol príkladom pre mladšieho syna, cena života syna, ktorý sa začal podieľať na
hospodárení domácnosti, skrátka cena milovanej osoby. Súd pritom bral v úvahu aj to, že odporca v
1. rade nezapríčinil smrť syna navrhovateľov úmyselne, skutok odporcu v 1. rade bol posúdený ako
nedbanlivostný trestný čin. Pri šetrení dopravnej nehody riadne spolupracoval.

Pri stanovení výšky peňažného zadosťučinenia vychádzal aj z rozhodovacej praxe súdov pri náhrade

škody na zdraví a sťažení spoločenského uplatnenia, keď za spôsobenie škody na zdraví súdy
priznávajú poškodeným niekoľko stotisícové až miliónové náhrady, pričom strata života je maximálnym
stupňom poškodenia zdravia človeka a takáto škoda nie je ani reparovateľná.Podľa názoru súdu sumy 175.000,- Sk pre každého z navrhovateľov nie sú neprimerane vysoké k
tragickým následkom vzniknutým v dôsledku zanedbania povinnosti odporcu z jeho nedbanlivosti.
Preto súd zaviazal odporcu v 1. rade zaplatiť navrhovateľom, každému po 175.000,- Sk do 3 dní od

právoplatnosti tohto rozsudku.

Čo sa týka trov konania, právny zástupca navrhovateľov ako aj právny zástupca odporcu v 2. rade
uviedli, že v prípade úspechu si náhradu trov konania uplatnia v zákonom stanovenej lehote. Odporca
v 1. rade uviedol, že si náhradu trov konania neuplatňuje. Na základe uvedeného súd o náhrade trov
konania rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať

do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie

podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove

maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. (§ 251 ods. 1)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,

možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. ( § 205 ods. 2 O.s.p.)