Rozsudok Judgement was issued on Monday, December 14, 2009

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7C/153/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6107218293
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2009:6107218293.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica pred sudkyňou JUDr. Amou Odalošovou v právnej veci navrhovateľa R.

F., nar. XX.. XX.. XXXX,. bytom P. B. XX,. proti odporcovi Mgr. V. D., nar. XX.. XX.. XXXX,. bytom S.
XX,. B., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu A. - S. P., a.s., so sídlom D. R. X,. B., IČO:
XXXXXXXX,. o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4375,70 Eur s 8,5 % úrokom z omeškania od
03. 10. 2007 do zaplatenia.

V prevyšujúcej časti úroku z omeškania súd návrh z a m i e t a .

Vo zvyšku súd konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou došlou tunajšiemu súdu dňa 12. 09. 2007 žiadal žalobca, aby mu žalovaný uhradil sumu 308
161,20 Sk (10 229,08 Eur) titulom bolestného a ušlej mzdy. Nárok voči žalovanému mu vznikol tým,
že žalovaný ako vodič motorového vozidla, evidenčné číslo B.-F. po predchádzajúcom požití alkoholu
dňa 02. 07. 2005 spôsobil dopravnú nehodu následkom čoho žalobcovi bola spôsobená ťažká ujma

na zdraví, za čo bol žalovaný uznaný vinným rozhodnutím Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k.
4T/22/2006 zo dňa 15. 05. 2006. Žalobca žiadal uhradiť bolestné vo výške 8486,20 Eur (255 655,20 Sk
- 740 bodov) s úrokom z omeškania vo výške 20,4 % od 15. 05. 2007 do zaplatenia, žiadal nahradiť ušlú
mzdu vo výške 174,88 Eur (52 506,-- Sk) s úrokom z omeškania od 15. 05. 2007.

Žalobca v priebehu konania zobral svoj návrh v časti späť a žiadal, aby mu žalovaný uhradil bolestné
vo výške 188 317,50 Sk, t.j. 6251,-- Eur s úrokom z omeškania od 03. 10. 2007 do zaplatenia. Bolestné

žiadal uhradiť v súlade s lekárskym posudkom, ktorým bolo stanovené bolestné v hodnote 595 bodov,
za jeden bod žiadal uhradiť sumu 10,51 Eur (316,50 Sk).

Žalovaný žiadal návrh zamietnuť. Poukázal na to, že v čase poistnej udalosti bol riadne poistený a teda
náhrada škody by mala byť krytá plnením z povinného zmluvného poistenia. Poukázal na to, že nie je
jasné kto je zodpovedný za vznik dopravnej nehody, pričom podľa jeho názoru práve žalobca porušil

pravidlá cestnej premávky. Poukázal na to, že dopravnú situáciu sa snažil riešiť najlepšie ako vedel,
žalobca sa však pohyboval po vozovke takým spôsobom, že tancoval, nereagoval na trúbenie a on
nedokázal predvídať, na ktorú stranu sa žalobca pohne. Poukázal na to, že žalobca sa pohyboval nacestnej komunikácii mimo obce, mimo vyznačený priechod, v stave pod vplyvom alkoholu. Žalovaný šiel
po predmetnej ceste povolenou rýchlosťou.

Žalovaný navrhol pribrať do konania ako vedľajšieho účastníka Allianz - Slovenskú poisťovňu, a.s..

Vedľajší účastník poukázal na to, že predovšetkým žalobca porušil povinnosti vyplývajúce mu zo
zákona č. 315/96 Zb. o premávke na pozemných komunikáciách, keď začal prechádzať cez cestu mal
sa pozrieť, či je táto voľná, či môže bezpečne prejsť. Poukázal na to, že v znaleckých posudkoch

vykonaných v trestnom konaní sa konštatuje, že spôsob prechodu chodca - žalobcu tým, že bol pod
vplyvom alkoholu viedol k stretu vozidla so žalobcom. Znalec uviedol, že spôsob akým prechádzal
komunikáciu žalobca nezodpovedal vzniknutej situácii, znalec uviedol, že negatívne možno hodnotiť
aj chaoticky nekontrolovateľný pohyb žalobcu po vozovke, ktorý bol pravdepodobne bezprostrednou
príčinoudopravnejnehody,nakoľkoprivyhýbacommanévriosobnéhomotorovéhovozidlanáhlytackavý
pohyb navrhovateľa doprava spôsobil kolíznu situáciu. Vedľajší účastník tiež poukázal na znalecký

posudok vykonaný v trestnom konaní, kedy znalec hodnotil stav opilosti žalobcu ako ťažký stupeň
opilosti a došiel k záveru, že za žiadnych okolností nie je schopný bezpečného pohybu po komunikácii.
Znalec hodnotil stupeň opilosti žalovaného takým spôsobom, že toto nemôže významne ovplyvniť jeho
schopnosti viesť motorové vozidlo, respektíve vôbec. Vedľajší účastník tiež poukázal na skutočnosť, že
žalovaný neporušil dopravné predpisy, na komunikácii bola povolená rýchlosť 90 km/h, pričom žalovaný

šiel rýchlosťou 66 - 72 km/h. Vina žalovaného bola teda minimálna ak vôbec nejaká bola, nakoľko
žalobca vytvoril nepredvídateľnú náhlu prekážku na ceste.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, lekárskym posudkom o bolestnom a sťažení
spoločenského uplatnenia, pripojeným spisom Okresného súdu Banská Bystrica spis. zn. 4T/22/2006

ako aj ďalšími dôkazmi vykonanými v priebehu konania.

Z rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4T/22/2006 zo dňa 15. 05. 2006 súd zistil, že
žalovaný bol uznaný vinným, že dňa 2. júla 2005 asi o 18.50 h po predchádzajúcom požití alkoholických
nápojochviedolosobnémotorovévozidloznačkyFordFocus,EČV:B.-F.pocesteI/66smeromzBanskej

Bystrice do Brezna a v kilometri 99,30 pri obci Slovenská Ľupča oneskorene reagoval na chodca -
žalobcu, ktorý prechádzal cestu šikmo zo smeru od Slovenskej Ľupče v blízkosti priechodu pre chodcov,
zachytil ho ľavou prednou časťou vozidla a spôsobil mu otras mozgu s prechodnou poruchou vedomia,
úrazový šokový stav so stratou krvi mimo cievne riečište stredne ťažkého stupňa, sériové zlomeniny
rebier vpravo s poškodením pľúc a ich spľasnutím, vniknutie vzduchu do pravej pohrudničnej dutiny s

hromadením krvi v nej, zakrvácaním podbrušnicovej dutiny s trhlinami púzdra a tkaniva pečene, trieštivú
zlomeninu kosti pravého predkolenia s posunom úlomkov v strednej tretine, trieštivú zlomeninu tela
pravej ramennej kosti s posunom úlomkov, tržnozmliaždenú ranu kože čela, reznú ranu na chrbátovej
ploche pravej ruky, hlbokú odreninu pravého predkolenia a odreninu ľavého kolena, teda z nedbanlivosti
spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, čím spáchal trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 Trestného

zákona za čo bol odsúdený na peňažný trest vo výmere 8000,-- Sk. Predmetné rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňom 30. mája 2006.

Z lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia súd zistil, že žalobca sa liečil od
02. 07. 2005 do 01. 04. 2006 a bolestné bolo ohodnotené vo výške 595 bodov (v lekárskom posudku bola

uvedená sčítacia chyba, kde bolo uvedených 655 bodov, avšak spočítaním bodov súd zistil, že bolestné
bolo ohodnotené v celkovej výške 595 bodov v súlade s takýmto prepočtom si aj žalobca uplatnil svoj
nárok). Predmetný posudok bol vypracovaný dňa 20. 10. 2009. Bol spracovaný posudzujúcim lekárom
MUDr. M. T., úrazovým chirurgom, vydaný zdravotníckym zariadením.

Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v
hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok
predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhľuje
na celé desiatky korún smerom nahor. Nárok navrhovateľa vznikol dňa 02. 07. 2005. Súd zistil, že v

predchádzajúcom kalendárnom roku, t.j. v roku 2005 bol finančný ekvivalent za jeden bod v sume 316,50
Sk (v roku 2004 bola priemerná mzda v hospodárstve 150 825,-- Sk).V zmysle § 135 Občianskeho súdneho poriadku je súd viazaný výrokom odsudzujúceho trestného
rozsudku a to celým výrokom o vine, to je jeho skutkovou aj právnou časťou. Otázku spoluzavinenia
poškodeného, rozsah a výšku škody rieši súd v občiansko-právnom konaní sám.

Žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 24. 09. 2008 uviedol, že viedol motorové vozidlo, ktoré
bolo účastníkom dopravnej nehody, žalobcu zbadal v momente, keď tento bol v strede vozovky, pričom
to vyzeralo tak, že by žalobca mal v pohode prejsť cez cestu. Žalovaný uviedol, že nevedel presne,
na ktorú stranu vozovky žalobca ide (t. j. či prechádza vozovku sprava doľava alebo zľava doprava.

Zároveň uviedol, že žalobca sa nepohyboval po priechode pre chodcov, upozorňoval ho trúbením
vozidla, avšak žalobca nereagoval. Žalobca sa pohyboval po vozovke takým spôsobom, že tancoval,
žalovaný nedokázal predvídať, na ktorú stranu sa pohne, pretože raz išiel na jednu stranu, raz na
druhú. Keď ho zbadal snažil sa ho obísť, keďže tam bol ešte ďalší jazdný pruh vymedzený pre zástavku
autobusu na okraji cesty, chcel ho obísť z tej strany, avšak zrejme zvolil zlú stranu. Žalovaný uviedol,
že z jeho pohľadu to bolo jediné možné riešenie, avšak žalobca sa neočakávane pohol smerom k jeho

vozidlu, čím došlo k stretu s vozidlom a k dopravnej nehode.

Zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX. znalca dipl. Ing. I. H., vykonaného v rámci trestného konania,
ktorého účelom bolo objasnenie príčin vzniku dopravnej nehody súd zistil, že u žalovaného - vodiča
bolo zistenie požitia alkoholu 0,12 mg/l. Pokiaľ ide o komunikáciu na ktorej došlo k dopravnej nehode

išlo o prehľadný priamy úsek s nivelitou vozovky 0 °, na ktorej bol vyznačený priechod pre chodcov, v
čase dopravnej nehody bolo denné svetlo, bez zníženej viditeľnosti. V bode 3.6 znaleckého posudku -
Posúdenie rozhľadových pomeroch - znalec uvádza, že kolízna situácia osobného motorového vozidla
žalobcu sa stala za priechodom pre chodcov, rozhľadové pomery, vo vzťahu k charakteru dopravnej
nehody možno hodnotiť ako primerané, to je rozhľadové pomery umožňovali tak vodičovi osobného

motorového vozidla ako i chodcovi primerane reagovať na vznikajúcu situáciu. Znalec v znaleckom
posudku v časti posúdenia správania sa oboch účastníkov dopravnej nehody uviedol, že „k zrážke
došlo za priechodom pre chodcov čo nasvedčuje tomu, že žalobca prechádzal cez komunikáciu šikmo,
pričom len časť úseku komunikácie prechádzal cez priechod pre chodcov, preto je potrebné hodnotiť
spôsob, akým prechádzal komunikáciu za spôsob, ktorý nezodpovedal vzniknutej situácii a viedol ku

vzniku kritickej nehodovej situácii. Dôvodom je skutočnosť, že ak by zastal na hranici jazdného pruhu
smer Banská Bystrica - Brezno, to je na stredovej deliacej čiare, napriek tomu, že sa nachádzal mimo
priechodu pre chodcov a súčasne skontroloval dopravnú situáciu zo smeru od Banskej Bystrice, ku
kolíznej situácii medzi osobným motorovým vozidlom by nedošlo. Negatívne je možné hodnotiť aj
chaoticky nekontrolovaný pohyb chodca po vozovke, ktorý bol pravdepodobne bezprostrednou príčinou

dopravnej nehody, nakoľko pri vyhýbacom manévri osobného motorového vozidla, náhly tackavý pohyb
chodca doprava spôsobil kolíznu situáciu.“ Znalec sa tiež vyjadril k technike jazdy vodiča - žalovaného.
Poukázal na to, že „predmetná dopravná nehoda sa stala v úseku s priechodom pre chodcov, pričom na
túto skutočnosť upozorňuje dopravné značenie. Ak by sa posudzovala technika jazdy vodiča vo vzťahu
k primeranosti reakcie na vznikajúcu situáciu, potom techniku jazdy je možné hodnotiť ako techniku,

ktorá nezodpovedala vznikajúcej situácii. Dôvodom je skutočnosť, že ak by sa chodec pohyboval šikmo
zľava doprava, potom musel vodič reagovať v čase, keď sa chodec už nachádzal v jazdnom pruhu
vodiča, to je vodič reagoval oneskorene. Ak by sa technika jazdy posudzovala k dopravnému značeniu a
charakteru priestoru (križovatka a miesto autobusových zástavok), v ktorom sa daný úsek komunikácie
nachádzal je možné považovať techniku jazdy za techniku, ktorá nezodpovedala vzniknutej situácii.“

Znalec zároveň uviedol, že „ak by sa technika jazdy posudzovala vo vzťahu k rýchlosti povolenej v
danom úseku, je možné techniku jazdy posudzovať ako techniku zodpovedajúcu vzniknutej situácii,
nakoľko rýchlosť vozidla v kritickom úseku nebola vyššia ako rýchlosť povolená (90,00 km/h). Pokiaľ
ide o spôsob, akým chcel zabrániť vodič zrážke, potom je možné techniku jazdy hodnotiť ako techniku
zodpovedajúcu vzniknutej situácii.“ Znalec ďalej uviedol, že ku kolíznej situácii vzhľadom na simulačné

analýzy medzi motorovým vozidlom a chodcom by nedošlo keby sa v okamihu reakcie vodiča na situáciu
pohybovalo motorové vozidlo rýchlosťou nižšou ako 70 km/h.

Zo znaleckého dokazovania vykonaného v rámci trestného konania znalcom MUDr. K. D. (č.l. 54)
súd zistil, že vodičovi bola namerané 0,12 mg/l alkoholu. Pri opakovanom vyšetrení o 19.47 h zistené

0,07 mg/l alkoholu. V znaleckom posudku (strana 14 bod 10) znalec uviedol, že hladina alkoholu v
krvi žalovaného v čase dopravnej nehody by sa pohybovala vo výške 0,29 do 0,32 promile (g.kg-l).
Prepočtomzapoužitiahodnotyfaktoruvylučovaniavovýškeakobolazistenáprivyšetreniach,byhladina
alkoholu v krvi vodiča nachádzala vo výške 0,35 promile /g.kg-l/.Znalec uvádza, že z odborných štúdii a experimentálnych prác vyplýva, že za málo významné
ovplyvnenie vodiča motorového vozidla alkoholom je možno pokladať len hladiny alkoholu vo výške 0,2

- 0,3 promile (g.kg-l). So stúpajúcou hladinou sa už výraznejšie začínajú prejavovať negatívne účinky
alkoholu na schopnosť vodiča bezpečne viesť motorové vozidlo.

Zo znaleckého posudku znalca MUDr. K. D. súd zistil, že žalobcovi pri vyšetrení vzorky krvi odobratej
pri prijatí na ambulancii urgentného úrazového príjmu bola zistená hodnota 3,32 promile (g-kg-l)

alkoholu, pričom takáto hodnota alkoholu spadá podľa pomocného orientačného rozdelenie hladín
alkoholu v krvi hlboko do oblasti označenej ako ťažký stupeň opilosti. Znalec zároveň uviedol, že
„vnímanie a rozpoznávanie podnetov z okolia je pod vplyvom v prípade takejto hodnoty alkoholu
krvi povrchné, spomalené, nepresné, reakčná odpoveď je opozdená, často úplne neadekvátna danej
konkrétnej situácii, dochádza ku zjavnému preceňovaniu vlastných schopností a podceňovaniu reálneho
nebezpečenstva vlastného konania, čím celé konanie je odbrzdené, ľahkovážne a nezodpovedné. Aj

peší chodec v takomto stupni alkoholického ovplyvnenia, pohybujúci sa po komunikácii spoločnej aj pre
motorové vozidlá, už za žiadnych okolností nie je schopný bezpečného pohybu po komunikácii.“

Súd zistil z tvrdenia vedľajšieho účastníka ako aj žalovaného, že žalovaný nie je prevádzkovateľom
predmetného motorového vozidla, toto použil so súhlasom prevádzkovateľa.

Podľa § 420, § 427, § 428, § 438, § 439, § 441, § 444 a § 517 Občianskeho zákonníka,

každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou
tejto prevádzky.

Svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú
pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani
pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.

Kto zodpovedá za škodu spoločne a nerozdielne s inými, vyporiada sa s nimi podľa účasti na spôsobení
vzniknutej škody.

Ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená

výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského
uplatnenia.

Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovení ... § 3 ods. 1, 2 písm. a, b, § 4 ods. 2 písm. c, ods. 3 písm. b, § 15 ods. 1, 315/1996
Zb. (účinného v čase dopravnej nehody),

účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone

a vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom na jeho vykonanie (§ 130 ods. 2).

Účastník cestnej premávky je ďalej povinný,správať sa disciplinovane a ohľaduplne, aby neohrozil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky; pritom
je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému a dopravno-technickému stavu cesty, situácii
v cestnej premávke a svojim schopnostiam.

Dbať na dopravné značky a dopravné zariadenia.

Vodič je povinný,

venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.

Vodič nesmie,

viesť vozidlo bezprostredne po požití alkoholického nápoja alebo po užití inej návykovej látky, alebo v
čase, keď by ešte mohol byť pod ich vplyvom.

Vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu,
poveternostným podmienkam a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len takou
rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.

Podľa § 53 zák. č. 315/1996 Zb. (účinného v čase dopravnej nehody),

ak je v blízkosti križovatky s riadenou premávkou priechod pre chodcov, nadchod alebo podchod, chodec
smie prechádzať len na týchto miestach. Dopravnou značkou sa môže chodcom aj v iných prípadoch
prikázať, aby použili priechod, nadchod alebo podchod. Chodec nesmie prekonávať zábradlie ani iné

zábrany.

Na priechode pre chodcov sa chodí vpravo. Mimo priechodu sa smie cez vozovku prechádzať len kolmo
na jej os. Pred vstupom na vozovku chodec sa musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva.
Len čo vstúpi na vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať. Chodec nesmie

vstupovať na vozovku, ak prichádzajú vozidlá s právom prednostnej jazdy; ak sa chodec nachádza na
vozovke, musí vozidlám bez meškania uvoľniť priestor na prejazd.

Chodci,ktoríprechádzajúcezpriechodurčenýprechodcov,musiabraťohľadnavodičovprichádzajúcich
vozidiel najmä tým, že neprechádzajú jednotlivo, ale v skupinách. To platí aj voči vodičom odbočujúcim

na cestu, cez ktorú chodci prechádzajú. V iných prípadoch chodci smú prechádzať cez vozovku, len
ak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel nedonútia ich vodičov na zmenu
smeru alebo rýchlosti jazdy.

Na základe vykonaného dokazovania a príslušných ustanovení zákona súd rozhodol tak ako je uvedené

vo výroku tohto rozhodnutia. Žalovaný porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona č. 315/96 Zb.,
najmä § 15 ods.1, § 4 ods. 3 písm. b, ods. 2 písm. c, - povinnosť vodiča rýchlosť jazdy prispôsobiť
najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať, jazdiť
len takou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad, neviesť
vozidlo v čase, keď by ešte mohol byť pod ich vplyvom alkoholického nápoja, venovať sa plne vedeniu

vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke, správať sa disciplinovane a ohľaduplne, aby neohrozil
bezpečnosť cestnej premávky; pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie situácii v cestnej premávke
a svojim schopnostiam. Žalovaný neprispôsobil jazdu motorového vozidla svojim schopnostiam a danej
situácii, nevenoval sa riadne riadeniu motorového vozidla v dôsledku čoho oneskorene reagoval na
pohyb chodca - žalobcu po predmetnej komunikácii, pričom išlo o prehľadný úsek cesty priamy, na

ktorej bol vyznačený na ceste priechod pre chodcov niekoľko metrov pred stretom vozidla s chodcom,
k dopravnej nehode došlo za denného svetla bez zníženia viditeľnosti, na predmetnom prehľadnom
úseku je vyznačený priechod pre chodcov dopravnou značkou. Ako uviedol žalovaný keď žalobcu
zbadal prvýkrát bol žalobca v strede vozovky, teda žalobca už bol prekážkou na ceste, nešlo o jeho
náhly vstup na komunikáciu v bezprostrednej blízkosti motorového vozidla. Žalovaný reagoval na pohyb

žalobcu po komunikácii, keď sa tento nachádzal v strede vozovky. Zároveň zo znaleckého posudku
vyplýva, že keby sa chodec pohyboval v jazdnom pruhu smerom na Brezno t. j. súbežne so smerom
pohybu osobného motorového vozidla je technicky prijateľné, že mal žalovaný predpoklady na to,
aby chodca videl z väčšej vzdialenosti a reagoval na neho skôr. Vzhľadom na príslušné ustanoveniazákona o premávke na pozemných komunikáciách, aj keď na ceste bola povolená maximálna rýchlosť
90 km/h, ktorú žalovaný neprekročil, svoju techniku jazdy mal prispôsobiť k dopravnému značeniu
a charakteru priestoru (križovatka, miesto autobusových zástavok, označený priechod pre chodcov).

Ďalej súd poukazuje na to, že pokiaľ išlo o dopravnú značku vyznačujúcu rýchlosť išlo o značku, ktorá
obmedzovala najvyššiu rýchlosť a ktorú je možné vysvetliť len v kontexte s ustanoveniami zákona č.
315/96Zb..Vzhľadomnatentocharakterpriestorumalriadiťmotorovévozidlosozvýšenouopatrnosťou.
Žalovaný nepreukázal, že by škodu nezavinil.

Zo zisteného skutkového stav súd zistil, že žalobca tiež porušil svoje povinnosti (§ 3, § 53 zákona č.
315/96 Zb. a škoda bola spôsobená aj jeho zavinením a to tým, že porušil svoje povinnosti, napriek tomu,
že cez predmetnú komunikáciu bol vyznačený priechod pre chodcov, nepohyboval sa po priechode pre
chodcov, neprechádzal vozovku kolmo na os. Jeho povinnosťou tiež bolo pred vstupom na vozovku
presvedčiť sa, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva. Ako vyplýva zo znaleckého posudku hladina
alkoholu v krvi žalobcu v čase dopravnej nehody spadala hlboko do oblasti označovanej ako ťažký

stupeň opilosti, pričom ako vyplýva zo znaleckého posudku znalca Ing. H. je možno hodnotiť spôsob
akým prechádzal komunikáciou za spôsob, ktorý nezodpovedal vzniknutej situácii, negatívne je možné
hodnotiť aj jeho chaotický nekontrolovaný pohyb, ktorý bol pravdepodobne bezprostrednou príčinou
dopravnej nehody, nakoľko pri vyhýbacom manévri osobného motorového vozidla, náhly tackavý pohyb
chodcadopravaspôsobilkolíznusituáciu.Vzhľadomnazavineniepoškodenéhoakoajškodcu,okolnosti

dopravnej nehody súd určil mieru zavinenia žalobcu vo výške 30 %. Pričom súd pokiaľ išlo o samotný
spôsob riadenia motorového vozidla žalovaným zohľadnil skutočnosť, že išlo o prehľadný priamy úsek
cestnej komunikácie, kde bol vyznačený priechod pre chodcov nie vo veľkej vzdialenosti, od miesta,
kde došlo k dopravnej nehode, zároveň priechod pre chodcov bol označený dopravnou značkou, nebola
znížená viditeľnosť, žalovaný zbadal žalobcu na komunikácii v čase, keď bol v strede vozovky. Súd

má za to, že žalovaný neprispôsobil techniku a rýchlosť motorového vozidla tak, aby mu toto umožnilo
bezpečne zastaviť na vzdialenosť, na ktorú vidí, pritom musí vodič vziať do úvahy vedľa brzdnej dráhy
aj reakčnú dobu a dráhu technickej účinnosti bŕzd. Vodič mal jazdiť s väčšou opatrnosťou aj vzhľadom
k tomu, že na predmetnej komunikácii bolo dopravné značenie vyznačujúce priechod pre chodcov,
išlo tiež o miesto - križovatku a autobusovú zástavku, a teda bolo možné predvídať chodcov. Súd tiež

poukazuje na to, že zákon kladie na vodiča motorového vozidla povinnosti vo väčšej miere, tento je
povinný sledovať cestnú premávku a prispôsobovať tomu jazdu, nakoľko jazda motorovým vozidlom
prináša väčšie nebezpečenstvo ohrozenia a vzniku následkov. Ako vyplýva zo znaleckých posudkov
chodec sa pohyboval šikmo po vozovke, nie proti jazde motorového vozidla, ale s odklonom smerom v
jazde motorového vozidla, z tohto vyplýva, že žalovaný nejazdil takou rýchlosťou, aby mohol bezpečne

zastaviť na vzdialenosť, na ktorú vidí, respektíve ak aj videl vodič ďalej ako bol chodec nevenoval sa
dostatočne riadeniu motorového vozidla, ako vyplýva zo znaleckých posudkov reagoval oneskorene.

Súd má za to, že jednou z príčin dopravnej nehody bolo oneskorené reagovanie žalovaného na pohyb
žalobcu po komunikácii, pričom tento mohol nehode a škode zabrániť tým, že by v súlade s príslušnými

predpismi riadil motorové vozidlo takým spôsobom, že by riadenie motorového vozidla prispôsobil
svojim možnostiam, schopnostiam, aj situácii na ceste dopravnému značeniu, predvídal možné kolízie,
ktoré vzhľadom na charakter priestoru, križovatka, miesto autobusových zástaviek, vyznačený priechod
pre chodcov, dopravná značka, ktorá upozorňovala na priechod pre chodcov by náležite vyhodnotil
riziká, ktoré môžu nastať a tomuto prispôsobil svoju jazdu, nakoľko by k dopravnej nehode nedošlo,

pričom motorové vozidlo viedol po požití alkoholických nápojov, jeho vina bola zistená aj rozhodnutím
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4T/22/2006.

Súd sa bližšie nezaoberal, či jednou z príčin dopravnej nehody boli aj okolnosti, ktoré majú pôvod
v prevádzke motorového vozidla - neskoré spozorovanie chodca vodičom motorového vozidla je

okolnosťou, ktorá môže mať pôvod v prevádzke motorového vozidla. V súlade s § 438 Občianskeho
zákonníka v prípade zodpovednosti podľa § 420, § 427 a § 428 Občianskeho zákonníka by zodpovedal
vodič a prevádzkovateľ motorového vozidla spoločne a nerozdielne, pri solidárnej zodpovednosti sa
môže poškodený domáhať náhrady celej škody, na ktoromkoľvek zo zodpovednostných subjektov.

V súlade s § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorázovo odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. Žalobca si uplatnil nárok na bolestné, pričom
predložil lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, z ktorého súd zistil, že
bolestné bolo ohodnotené 595 bodmi, súd výšku náhrady za bolesť určil v súlade s § 5 ods. 2 zákonač. 437/2004 Z. z. v zmysle ktorého výška náhrady za bolesť sa určuje 2 % z priemernej mesačnej mzdy
zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky
za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu za jeden bod a výsledná

suma sa zaokrúhli na celé desiatky korún smerom nahor. Nárok navrhovateľa vznikol dňa 02. 07. 2005,
priemerná mzda v hospodárstve v roku 2004 bola 15 825,-- Sk, z čoho 2 % predstavujú sumu 316,50 Sk.
Vzhľadom na uvedené uplatnený nárok žalobcom na bolestné vo výške 188 317,50 Sk, to je 6251,-- Eur
zodpovedá príslušnému predpisu. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že jednou z príčin dopravnej
nehody, ktorej následkom bolo poškodenie zdravia žalobcu bola zavinené konanie poškodeného. Súd

vzhľadomnaporušeniepovinnostížalobcuažalovaného,ichzavinenieakoajkonkrétneokolnostivzniku
dopravnej nehody zistil podiel zavinenia na škode žalobcom vo výške 30 % a preto priznal v súlade s
§ 441 Občianskeho zákonníka žalobcovi 70 % náhrady za bolesť t.j. 4375,70 Eur, v prevyšujúcej časti
súd návrh zamietol.

Súd v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z

omeškania od 03. 10. 2007 do zaplatenia (podľa návrhu žalobcu), pričom v konaní bolo preukázané,
že žalobca si uplatnil nárok voči žalovanému doručením žaloby. Žaloba bola doručená žalovanému dňa
02. 10. 2007, tým že žalovaný neplnil dostal sa do omeškania. Súd priznal úrok z omeškania v súlade s
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v prevyšujúcej časti úrok z omeškania zamietol.

Súd poukazuje na to, že pokiaľ ide o obranu žalovaného, že nie je pasívne legitimovaný, nakoľko bol
riadne poistený a teda nárok si mal žalobca uplatniť voči poisťovni, súd považoval z hľadiska právneho
za neopodstatnenú, pretože žalovaný zodpovedá v súlade s § 420 Občianskeho zákonníka za škodu,
ktorú spôsobil žalobcovi a teda žalobca si voči nemu uplatnil nárok v súlade so zákonom. Skutočnosť,
že prípadne bude nárok žalobcu uspokojený poistným plnením, to je plnením zo strany vedľajšieho

účastníka nie je pre dané konanie rozhodujúca.

V súlade s § 96 O. s. p. súd konanie zastavil v časti späťvzatia návrhu. Vedľajší účastník súhlasil
so späťvzatím návrhu v časti, žalovaný neuviedol žiadne vážne dôvody, pre ktoré by nesúhlasil so
späťvzatím návrhu.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 a § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
tak, že účastníkom súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne

vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho robí, v
akom rozsahu odvolateľ napáda rozsudok, v čom je rozsudok alebo postup okresného súdu nesprávny,
čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba

predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., ak
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené,

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie.