Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, September 2, 2010

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/67/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110201197
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Denisom Vékonym v právnej veci navrhovateľky Mgr. M. M.,

štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom B. B., T. H. K. XX,. v konaní zastúpenej C. P. P., so sídlom
B., N. S. XX,. IČO XX. XXX. XXX. proti odporcovi R., s.r.o., so sídlom T., R. X,. IČO XX. XXX. XXX. o
zaplatenie 3.993,04 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke odstupné vo výške 3.485,36 Eur a náhradu mzdy za
nevyčerpanú dovolenku za rok 2007 vo výške 507,68 Eur, a to všetko spolu s 9% úrokom z omeškania
od 15.05.2009 do zaplatenia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom na začatie konania domáhala, aby súd odporcu zaviazal na
zaplatenie istiny 3.993,04 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania od 15. mája 2009 do zaplatenia. Uviedla,

že u odporcu pracovala v pracovnom pomere od 28. marca 2002, dňa 26. januára 2007 nastúpila
na materskú dovolenku a jej pracovný pomer skončil dohodou zo dňa 22. apríla 2009. V súčasnosti
je navrhovateľka na rodičovskej dovolenke. V uzatvorenej dohode o skončení pracovného pomeru
sa odporca zaviazal zaplatiť navrhovateľke odstupné vo výške 3 mesačného priemerného zárobku a
preplatiť nevyčerpanú dovolenku ku dňu skončenia pracovného pomeru. Tieto nároky navrhovateľky mal
splniť do 15. mája 2009. Do dnešného dňa odporca túto povinnosť nesplnil a preto sa navrhovateľka
cestousúdudomáhazaplatenia3.993,04eur,čopredstavujevprepočtekonverznýmkurzom120.294,33

Sk, z čoho je 105.000,- Sk odstupné vo výške 3 priemerných mesačných platov navrhovateľky a zvyšok
15.294,33 Sk je náhrada za nevyčerpanú dovolenku 9,5 dňa.

Odporcovi sa ako právnickej osobe nepodarilo doručiť zásielky súdu na adresu jeho sídla zapísanú v
obchodnom registri, pričom iná adresa súdu nie je známa. Postupom podľa § 48 ods. 2 O.s.p. mal potom
súd všetky vrátené nedoručené zásielky adresované odporcovi za

doručené a medzi nimi i samotný návrh na začatie konania a predvolanie na pojednávanie, na ktorom
súd vec prejednal.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu nižšie uvedených listín a zistil tento skutkový stav:

Z obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 28.3.2002 a dodatku č. 1 zo dňa 31.3.2003 mal súd za preukázané,

že navrhovateľka pracovala u odporcu od 1.4.2002 v pracovnom pomere s dojednanou mzdou 30.000,-
Sk brutto mesačne s tým, že navrhovateľke mal byť vyplácaný aj 13. a 14. plat. Z potvrdenia S. P.,
pobočka B. to dňa 17.8.2010 bolo preukázané, že navrhovateľka bola od 26.1.2007 na materskej
dovolenke, ktorá trvala až do 11.10.2007. Následne bola navrhovateľka podľa svojich tvrdení uvedenýchv návrhu na začatie konania na rodičovskej dovolenke. Podľa obsahu výplatných pások navrhovateľky
z pracovného pomeru u odporcu, odporca navrhovateľke vyplácal popri dojednanej mesačne mzde
aj 13. a 14. plat v mesiacoch jún, resp. november príslušného roka, a to vo výške dojednanej hrubej

mzdy. Ďalej bolo z výplatných pások navrhovateľky za mesiace 12/2006 a 1/2007 zistené, že za rok
2006 si navrhovateľka vyčerpala všetku dovolenku a z dovolenky za rok 2007 čerpala v januári 2007
9 dní a zostalo je nevyčerpaných 11 dní dovolenky. Z obsahu dohody o skončení pracovného pomeru
zo dňa 27.4.2009 vyplýva, že odporca sa s navrhovateľkou dohodli na skončení pracovného pomeru
navrhovateľky u odporcu dňom 31.3.2009, pričom ako dôvod skončenia pracovného pomeru účastníci

označili skutočnosť, že odporca premiestnil svoju prevádzku z B. do T., čo je dôvodom na skončenie
pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce. V dohode o skončení pracovného
pomeru sa odporca zaviazal zaplatiť navrhovateľke odstupné vo výške 3 mesačného priemerného
zárobku a preplatiť nevyčerpanú dovolenku ku dňu skončenia pracovného pomeru a to za obdobie od
26.1.2007, pričom všetky tieto čiastky mali byť vyplatené do 15.5.2009.

Navrhovateľka vyzvala odporcu na splnenie jeho povinnosti zaplatiť jej odstupné a náhradu za

nevyčerpanú dovolenku listami zo dňa 1.7.2009, 6.7.2009, 16.7.2009 a listom jej zástupcu zo dňa
3.11.2009.

Podľa § 76 ods. 1, 5 Zákonníka práce zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer
výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. l písm. a) alebo b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil
vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu

prácu alebo dohodou z tých istých dôvodov, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume
najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Ak pracovný pomer zamestnanca trval u
zamestnávateľa najmenej päť rokov, patrí mu odstupné v sume najmenej trojnásobku jeho priemerného
mesačného zárobku. Odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom
výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne s

uvoľňovaným zamestnancom na výplate odstupného inak.

Podľa § 103 Zákonníka práce základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne.

V zmysle § 144 ods. 4 Zákonníka práce na účely dovolenky sa posudzuje čas materskej dovolenky a
rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 1 a čas práceneschopnosti

vzniknutý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, za ktoré zamestnávateľ zodpovedá,

ako výkon práce.

Podľa § 166 ods. 1 Zákonníka práce v súvislosti s pôrodom a so starostlivosťou o narodené dieťa patrí
žene materská dovolenka v trvaní 28 týždňov. Ak žena porodila zároveň dve deti alebo viac detí alebo
ak ide o osamelú ženu, patrí jej materská dovolenka v trvaní 37 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou
o narodené dieťa patrí aj mužovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak

sa stará o narodené dieťa.

Podľa § 166 ods. 2 Zákonníka práce na prehĺbenie starostlivosti o dieťa je zamestnávateľ povinný
poskytnúť žene a mužovi, ktorí o to požiadajú, rodičovskú dovolenku až do troch rokov veku dieťaťa. Ak
ide o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa vyžadujúci osobitnú starostlivosť, je zamestnávateľ
povinný poskytnúť žene a mužovi, ktorí o to požiadajú, rodičovskú dovolenku až do šiestich rokov veku

dieťaťa. Táto dovolenka sa poskytuje v rozsahu, o aký rodič žiada, spravidla však vždy najmenej na
jeden mesiac.

Podľa § 109 Zákonníka práce ak nepracoval zamestnanec, ktorý splnil podmienku odpracovania aspoň
60 dní v kalendárnom roku, za ktorý sa dovolenka poskytuje, z dôvodu výkonu mimoriadnej služby v
období krízovej situácie alebo alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu, z dôvodu čerpania

rodičovskej dovolenky (§ 166 ods. 2) a pre dôležité osobné prekážky v práci, ktoré sa neuvádzajú v § 141ods. 2, kráti sa mu dovolenka za prvých 100 takto zameškaných pracovných dní o jednu dvanástinu a
za každých ďalších 21 dní rovnako o jednu dvanástinu. Dovolenka sa zamestnancovi nekráti za obdobie
pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, za ktoré

zamestnávateľ zodpovedá.

Podľa § 116 ods. 2, 3 Zákonníka práce za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery
dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí
zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Za nevyčerpané štyri týždne základnej
výmerydovolenkynemôžebyťzamestnancovivyplatenánáhradamzdy,svýnimkou,aksitútodovolenku

nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru.

V zmysle § 134 ods. 1, 2, 3, 7 Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely
(ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na
výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.
Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný
zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho

po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.
Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa
namiestopriemernéhozárobkupravdepodobnýzárobok.Pravdepodobnýzároboksazistízomzdy,ktorú
zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol. Ak
sa zamestnancovi v rozhodujúcom období zúčtuje na výplatu mzda (časť mzdy), ktorá sa poskytuje za

dlhšie obdobie ako kalendárny štvrťrok, na účely zisťovania priemerného zárobku sa určí jej pomerná
časť pripadajúca na kalendárny štvrťrok. Zvyšná časť (časti) sa zahrnie (zahrnú) do mzdy pri zisťovaní
priemerného zárobku v ďalšom období (ďalších obdobiach).

15C/67/2010

Posúdením výsledkov vykonaného dokazovania podľa uvedených ustanovená Zákonníka práce dospel

súd k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný.

Z dokazovania vyplynulo, že pracovný pomer navrhovateľky u odporcu skončil uzatvorením dohody o
skončení pracovného pomeru z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce. Navrhovateľke
tak vzniklo podľa § 76 Zákonníka práce právo na zaplatenie odstupného a to výške trojnásobku
jej priemerného mesačného zárobku, keď jej pracovný pomer u odporcu trval viac ako päť rokov /

od1.4.2002 do 31.3.2009/. Suma priemerného mesačného zárobku navrhovateľky by sa v zmysle
citovaných ustanovení § 134 Zákonníka práce mala zistiť za rozhodujúce obdobie, ktorým je štvrťrok
10 - 12/2008, ktorý predchádza štvrťroku, v ktorom skončil pracovný pomer navrhovateľky a v ktorom
by sa teda mal jej priemerný mesačný zárobok zisťovať. Keďže v uvedenom období 10-12/2008 bola
navrhovateľka na rodičovskej dovolenke a teda u odporcu neodpracovala aspoň 22 dní alebo 170

hodín, použije sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok ako mzda, ktorú by zrejme
navrhovateľka v uvedenom rozhodnom období inak dosiahla. Vzhľadom na dojednania v pracovnej
zmluve účastníkov ako aj obsah výplatných pások navrhovateľky je zrejmé, že navrhovateľka, v prípade,
že by v rozhodnom období u odporcu pracovala, by za vykonanú prácu dosiahla mzdu minimálne vo
výške30.000,-Skmesačnevhrubom.Keďžebysavuvedenomrozhodnomobdobínavrhovateľkepodľa

dojednania v pracovnej zmluve zúčtoval na výplatu aj 14. plat splatný vždy v novembri kalendárneho
roka, k pravdepodobnému zárobku navrhovateľky je potrebné prirátať aj pomernú časť tohto 14.
platu, ktorý sa inak poskytuje za druhý polrok kalendárneho roka. K pravdepodobnému zárobku
navrhovateľky 30.000,- Sk mesačne v hrubom je tak potrebné pripočítať sumu 5.000,- Sk ako alikvotnú
časť 14. platu 30.000,- Sk, ktorá pripadá na jeden mesiac druhého polroka kalendárneho roka. Spolu

tak pravdepodobná zárobok navrhovateľky v rozhodnom období predstavuje 35.000,- Sk mesačne v
hrubom. Odstupné, ktoré navrhovateľke patrí sa rovná trojnásobku tohto pravdepodobného zárobku,
teda 105.000,- Sk /3 x 35.000,- Sk/.

Pokiaľ ide o náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku navrhovateľky od jej nástupu na materskú
dovolenku do konca trvania jej pracovného pomeru, teda od 26.1.2007 do 31.3.2009, tak z ustanovení§ 116 Zákonníka práce vyplýva, že navrhovateľke patrí náhrada mzdy za dovolenku, ktorú si nemohla
vyčerpať v dôsledku skončenia pracovného pomeru. Základná výmera dovolenky je podľa § 103 štyri
týždne, teda 20 dní. V roku 2007 vyčerpala navrhovateľka podľa výplatnej pásky za mesiac 1/2007 z tejto

dovolenky 9 dní a odporca ako zamestnávateľ potom evidoval nevyčerpanú dovolenku navrhovateľky
v rozsahu 11 dní. Túto zostatkovú dovolenku je však potrebné v zmysle § 109 Zákonníka práce krátiť
za čas, kedy bola navrhovateľky v roku 2007 na rodičovskej dovolenke podľa § 166 ods. 2 Zákonníka
práce. Doba materskej dovolenky navrhovateľky, od 26.1.2007 do 11.10.2007, sa podľa § 144 ods.
4 Zákonníka práce považuje za dobu výkonu práce a preto za túto dobu za nevyčerpaná dovolenka

navrhovateľke nekráti. Za dobu rodičovskej dovolenky v roku 2007, od 12.10.2007 do 31.12.2007, čo je
menej ako 100 dní, sa zostatková dovolenka navrhovateľky 11 dní kráti podľa § 109 Zákonníka práce o
jednu dvanástinu, teda o 0,92 dňa a zostatková dovolenka za rok 2007, ktorú navrhovateľka nevyčerpala
a pri ktorej má nárok na zaplatenie náhrady mzdy je potom 10,08 dní. Navrhovateľky si vo svojom návrhu
uplatnila právo na náhradu mzdy len za 9,5 dňa nevyčerpanej dovolenky a keďže je súd návrhom na
začatie konania viazaný /§153 ods. 2 O.s.p./, navrhovateľke priznal náhradu mzdy len za uplatnených

9,5 dní zostatkovej dovolenky. Čo sa týka výšky tejto náhrady mzdy, podľa § 116 Zákonníka práce sa
náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku poskytuje vo výške priemerného zárobku. Keďže ako už

bolo vyššie uvedené, nemožno u navrhovateľky zistiť priemerný zárobok, použije sa opäť aj na účely
stanovenia výšky náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku pravdepodobný zárobok navrhovateľky.
Tento je podľa vyššie uvedených zistení 35.000,- Sk v hrubom, čo pri priemernom počte pracovných dní

v mesiaci v kalendárnom roku 2007, 21,74 dní mesačne, predstavuje pravdepodobný denný zárobok
navrhovateľky 1.609,93 Sk. Za uplatnených 9,5 dní zostatkovej dovolenky je potom náhrada mzdy, ktorá
patrí navrhovateľke, 15.294,33 Sk /9,5 x 1.609,93 Sk/.

Navrhovateľka tak má podľa záverov súdu nárok na zaplatenie odstupného vo výške 105.000,- Sk a
náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku vo výške 15.294,33 Sk, čo je v prepočte konverzným kurzom

3.485,36 eur a 507,68 eur. Súd preto odporcu zaviazal k povinnosti zaplatiť navrhovateľke odstupné
3.485,36 eur a náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku za rok 2007 vo výške 507,68 eur.

Spolu s uvedenými sumami súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi aj úroky z omeškania,
pretože v zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka má navrhovateľka právo požadovať od
odporcu, ktorý svoj peňažný dlh riadne a včas nesplnil, a je tak v omeškaní, aj úrok z omeškania.

Odporca nevyplatil navrhovateľke odstupné a náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku v dobe, ktorú
si účastníci dojednali v dohode o skončení pracovného pomeru /do 15.5.2009/, a preto je od tohto dňa v
omeškaní.Súdpretoodporcoviuložilpovinnosťzaplatiťpopriistinedlžnéhoodstupnéhoanáhradymzdy
za nevyčerpanú dovolenku aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne od 15.5.2009 do zaplatenia, ktorá
výška úroku z omeškania zodpovedá podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z dvojnásobku diskontnej

sadzby určenej Národnou bankou Slovenska.

O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého rozhoduje súd
o náhrade trov konania na návrh. Hoci bola navrhovateľka v konaní úspešná a mala by tak právo na
náhradu trov konania, túto si neuplatnila a preto súd o náhrade trov konania nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov

účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si odporca nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím , môže sa navrhovateľ domáhať jej
splnenia prostredníctvom exekúcie.