Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, December 12, 2006

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 19C/126/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3105210196
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tóthová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobkyne E. B., štátnej občianky

SR, bytom N. D., K. S. XXXX/XX,. zastúpenej Mgr. J. J., advokátom so sídlom v I., M. N.. XX/X. proti
žalovanému R. G., štátnemu občanovi SR, bytom D. N. V., C. XX/XXX,. zastúpenému Mgr. I.. M. N.,
advokátom so sídlom v B. B., K. XX. o vydanie vecí takto

r o z h o d o l :

Konanie o vydanie Hi-fi veže S. M.-N. 3 A. + S.-N. s 5 kusmi reproduktorov, DVD prehrávača L. XXXX. -
strieborného, mixéra M. OVA. 3 O. A A. R., odžmolkovača S. M.-XXX,. elektrickej podušky U. A.-XXXX.
s a z a s t a v u j e.

V časti týkajúcej sa zastavenia konania žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov.

Vo zvyšujúcej časti týkajúcej sa vydania vecí s a žaloba z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa uviedla, že so žalovaným žila ako druh a družka v spoločnej domácnosti v byte, ktorý patrí

žalovanému, a to od marca 2000 do novembra 2004, kedy sa definitívne rozišli. Poukázala na to, že so
žalovaným spoločne nadobúdali majetok už aj predtým, ako sa presťahovali do bytu žalovaného, a to
od roku 1998. Počas spoločného žitia mali aj spoločný účet, na ktorý vkladali finančné prostriedky. Ich
príjmy v roku 1999 boli približne rovnaké. V roku 2000 však začala zarábať viac, a preto hnuteľné veci
zakúpené do bytu žalovaného považovala za svoje výlučné vlastníctvo. Hodnotu týchto vecí ustálila na
187.240,- Sk a žiadala, aby súd rozhodol, že žalovaný je povinný jej ich vydať. V priebehu konania vzala
návrh na vydanie veci čiastočne späť, a to z dôvodu, že žalovaný jej niektoré z vecí tvoriacich žalobný

návrh vydal dobrovoľne.

Žalovaný uviedol, že so žalobkyňou spoločne hospodárili od roku 1998 až do júla 2001, kedy žalovaná
odišla pracovať do zahraničia. Tam bola po dobu jedného roka. Všetky hnuteľné veci, ktoré sú
predmetom žaloby boli zakúpené do doby jej odchodu do T.. Časť týchto vecí mu však bola darovaná
jeho príbuznými. Preto žiadal žalobu zamietnuť a poukázal na to, že žalobkyňa ničím nepreukázala, že
je výlučnou vlastníčkou vecí, ktorých vydania sa domáha.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov Ing. O. S., Ing. E. M., Ľ.
D., E. P., PaeDr.A. P., oboznámením spisu tunajšieho súdu sp. zn. 19C/125/2005 a zistil tento skutkový
stav :Z výsluchu oboch účastníkov mal súd za preukázané, že žili v spoločnej domácnosti ako druh a
družka. Spoločne hospodárili a tvorili jednu domácnosť najmenej od roku 1998. Hnuteľné veci, ktoré
boli predmetom žaloby boli zakúpené do odchodu žalobkyne do zahraničia. V tom čase došlo k

zakúpeniu týchto hnuteľných vecí : vešiaková stena + stolík v chodbe, práčka W. A. rohožky do kúpeľne,
kôš na prádlo, uteráky, stojany na mydlo, komody 3 ks, police 8 ks, stenová konštrukcia + konzoly,
vysávač E., M., vedro, vianočný stromček, ozdoby, osvetlenie, ohrievacia poduška, odžmolkovávač,
osvetľovacia rampa, kozmetický stolík, svietidlá 2 ks, taburetka, stolík na rádio, dvere so zárubňami,
kľučka chrómovaná, elektrický budík P., nepremokavý matrac, letné paplóny 2 ks, ozdobné vankúše 6

ks, teflónové obrusy, obliečky, skrinka regálová - obývacia izba, skrinka rohová - obývacia izba, koberec
bledý - obývacia izba, lampa stojanová - obývacia izba, stojany na reproduktory, DVD značky L., H.-
fi veža S., vitrínové poháda 8 sád, popolník antikorový, doplnky do domácnosti (vázy, misky svietniky,
podstavce), knihy Dejiny umenia I-VII, nástenné hodiny kuchynské, stropné svietidlo kuchynské,
chlebník antikor B., odpadový kôš antikor B., súprava tanierov, misky, čajová súprava, kuchynský robot
M., toaster S., koberec kuchynský, stojan na nože, odkvapkávač na riad, podložka pod hrnce, kávová

dóza antikorová, stojan na obrúsky antikorový, doska na krájanie, panvica 2 ks, plechy 2 ks, žehlička T.,
žehliaca doska, F. D. L., kuchynské doplnky a potreby.

Uvedené zistenie mal súd za preukázané nielen z výsluchu účastníkov, ale aj z ich vzájomnej
korešpondencie pred začatím konania vo veci samej, ktorá sa týkala vyporiadania majetku. Rozsah
nadobudnutých hnuteľných vecí nebol sporný. Sporné však ostalo, akého charakteru bolo vlastníctvo

týchto vecí.

Žalobkyňa pri výsluchu ako účastníčka konania, ale aj pri svojich prednesoch v tomto konaní i v konaní
vedenom pod sp.zn. 19C/125/2005 uviedla, že so žalovaným mali spoločný účet, veci nadobúdali
spoločneavosvojompodanízodňa1.12.2006(návrhnazmenužalobnéhopetitu)samauviedla,ževeci,
ktoré sú predmetom žaloby sú v podielovom spoluvlastníctve jej a žalovaného. Súd nepripustil zmenu

žalobného petitu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, nakoľko výsledky dovtedy
vykonaného dokazovania nemohli byť podkladom pre rozhodnutie o takto zmenenom návrhu. Medzi
účastníkmi ostalo totiž sporné, akú zostatkovú hodnotu majú hnuteľné veci, ktoré by bolo predmetom
vyporiadania. Za tým účelom by bolo potrebné dopĺňať dokazovanie. Okrem toho sporné ostalo aj to, či
niektoré z týchto vecí nenadobudol darom žalovaný.

Potom ako súd nepripustil zmenu žalobného petitu, žalobkyňa sa domáhala vydania hnuteľných vecí z
dôvodu, že je ich výlučnou vlastníčkou. Uplatnila teda osobitný prostriedok ochrany vlastníckeho práva,
a to reivindikačnú žalobu (žalobu na vydanie veci) v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 126 ods. 1 Obč. zák. vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že prvým predpokladom žaloby na vydanie veci je
existencia vlastníckeho práva k veci, ktorej vydania sa žalobca domáha. Aktívna legitimácia na podanie
takejto žaloby teda patrí vlastníkovi veci, ktorý vydanie žiada. Vlastnícke právo sa musí preukázať,
pričom dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu. To znamená, že žalobca musí dokázať bez akýchkoľvek
pochybností, na základe akého právneho dôvodu nadobudol vlastníctvo k veci, ktorej vydania sa

domáha.Žalobanavydanievecipredpokladátiež,žeináosobaneoprávnene,t.j.bezprávnehodôvodu,zadržiava
vec patriacu vlastníkovi a odmieta ju vydať. Takáto osoba je v konaní pasívne legitimovaná.

V konkrétnom prípade mal súd za preukázané, že účastníci založením spoločnej domácnosti,

hospodárením na jednom účte, spoločným nakupovaním prejavili záujem založiť podielové
spoluvlastníctvo k hnuteľným veciam spoločne nadobúdaným počas tohto spolužitia. V čase, keď sa
kupovali, účastníci spoločne hospodárili, spoločne žili v jednej domácnosti, zabezpečovali vzájomne jej
chod, dobre spolu vychádzali a dôverovali si. Ak sa teda žalobkyňa domáhala vydania hnuteľných vecí,
bolo jej povinnosťou preukázať, že tieto veci v uvedenom období nadobudla z iných ako spoločných
prostriedkov a že sú teda jej výlučným vlastníctvom. To sa však žalobkyni nepodarilo. V tomto smere

neuniesla dôkazné bremeno. Sama totiž uviedla, že veci sú v podielovom spoluvlastníctve. Nebol preto
dôvod na ich vydanie.

Nebol preukázaný ani ďalší predpoklad reivindikačnej žaloby, a to skutočnosť, že žalovaný tieto
veci zadržiava bez právneho dôvodu. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že žalovaný je
prinajmenšom ich podielovým spoluvlastníkom a z uvedeného dôvodu až do vyporiadania tohto

spoluvlastníctva má právo s nimi nakladať rovnako ako žalobkyňa.

Keďže mal súd za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že je výlučnou
vlastníčkou vecí, ktorých vydania sa domáha, súd žalobu zamietol. Vzhľadom na túto okolnosť už nemal
potom dôvod skúmať, či niektoré z vecí sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného alebo nie, pretože to pre
rozhodnutie v tejto veci bolo právne bezvýznamné.

Podľa § 96 ods. 1-3 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to
sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý celkom späť, súd konanie zastaví. Súd konanie nezastaví. Ak
odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí, v takom prípade pokračuje v konaní.
Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu je neúčinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr ako sa začalo
pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod manželstva.

V predmetnej veci súd zastavil konanie o vydanie vecí uvedených vo výroku rozhodnutia z dôvodu
čiastočného späťvzatia žaloby žalobkyňou, ktoré nasledovalo potom, ako žalovaný označené veci
vydal. Keďže sa tak stalo pred začatím konania vo veci samej, nebol potrebný k tomuto úkonu súhlas
žalovaného. O trovách konania v tejto časti bolo rozhodnuté v zmysle § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho

doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).