Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, May 17, 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/34/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3105202574
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Denisom Vékonym v právnej veci navrhovateľa M. L., štátneho

občana Slovenskej republiky, bytom P. č. XX,. v konaní zastúpeného JUDr. S. Z., advokátom, so sídlom
D. N. V., C I. XX/X. proti odporkyni A. L., štátnej občianke Slovenskej republiky, bytom P. XX,. toho
času I., Š. XXX/A,. v konaní zastúpenej JUDr. D. D. advokátom, so sídlom P. B., U.. K.. N. XXX. P. B.
o zaplatenie 15.597,- Sk a iné takto

r o z h o d o l :

I. Návrh navrhovateľa na zaplatenie 15.597,- Sk s a z a m i e t a.

II. Konanie v časti o návrhu navrhovateľa na uloženie povinnosti odporkyni zálohovo platiť náklady na
odber elektrickej energie v sume 650,- Sk mesačne a zemného plynu v sume 735,- Sk mesačne, počnú
dňom 01.01.2005 s a z a s t a v u j e.

III. Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporkyni plnú náhradu trov konania v sume 17.164,- Sk,

k rukám právneho zástupcu odporkyne JUDr. D. D., advokáta, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania podanom na tunajšom súde domáhal od odporkyne
zaplatenia 15.597,- Sk a uloženia povinnosti platiť mu zálohovo 650,-Sk a 735,- Sk mesačne ako
polovicu nákladov za spotrebovaný plyn a elektrinu v byte č. X nachádzajúceho sa v bytovom dome
súp. č. 86 v P.. Uviedol, že predmetný byt nadobudli spolu s odporkyňou počas trvania manželstva do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 20.7.2001 a k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva v lehote troch rokov od
rozvodu nedošlo. Hoci odporkyňa užívala byt spoločne s navrhovateľom až do decembra 2004

neprispela navrhovateľovi na úhrady za dodávky plynu v období od 4/2003 do 12/2004, za ktoré obdobie
navrhovateľ sám zaplatil spolu 21.804,- Sk. Rovnako mu odporkyňa neprispela na úhrady za dodávky
elektrickej energie za obdobie od 4/2004 do 12/2004, za ktoré obdobie navrhovateľ sám zaplatil 9.390,50
Sk. Preto si navrhovateľ od odporkyne uplatňuje polovicu z takto zaplatených úhrad a tiež žiada, aby jej
bola uložená povinnosť platiť mu od 1.1.2005 polovicu nákladov na uvedené energie.

V priebehu konania zobral navrhovateľ späť svoj návrh na začatie konania v časti, v ktorom žiadal uložiť
odporkyni povinnosť platiť mu zálohovo polovicu nákladov za odber elektrickej energie a plynu.Odporkyňa s návrhom nesúhlasila. Uviedla, že spoločný byt užívala len do októbra 2003, kedy sa odtiaľ
odsťahovala na ubytovňu N. I.. Tiež poukázala na to, že za obdobie, kedy v byte bývala posielala
navrhovateľovi cestou pošty polovicu nájomného a inkasa, ale navrhovateľ si tieto peniaze nikdy

neprevzal. Podľa nej navrhovateľ predal po rozvode ich manželstva spoločné motorové vozidlo, výťažok
z predaja si celý ponechal a listom zo dňa 18.10.2006 si na svoju povinnosť vyplatiť odporkyne polovicu
z kúpnej ceny vozidla započítal svoju pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov A. Z., A. C., F. B., A. L., F. M., R. M.,
oboznámením nižšie uvedených listín a zistil tento skutkový stav:

Podľa výpisu z LV č. 2625 pre k.ú. P. zo dňa 21.8.2000 boli účastníci v katastri nehnuteľností evidovaní

ako bezpodieloví spoluvlastníci bytu č. X nachádzajúcom sa v obytnom dome súp. č. 86 postavenom
na pozemku parc.č. 602. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 11C 75/01-16 zo dňa 31. mája 2001 bolo
manželstvo účastníkov rozvedené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.7.2001. Z výpovede
navrhovateľa vyplynulo, že účastníci sa po rozvode manželstva v lehote troch rokov na vyporiadaní
svojho bezpodielového spoluvlastníctva nedohodli a ani jeden z nich nepodal v tejto lehote návrh na

vyporiadanie súdom. Listom zo dňa 28.8.2006 právny zástupca odporkyne vyzval navrhovateľa na
rokovanie o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktoré účastníci nadobudli za trvania manželstva
a tiež na zaplatenie náhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu odporkyne na spoločnom byte
navrhovateľom.

Listom zo dňa 15.11.2000 navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadal odporkyňu o

úhradu polovice nákladov na prevádzku domácnosti za obdobie od júla 1999 do októbra 2000 v celkovej
sume 19.145,- Sk a prispievanie sumou 1.500,- Sk mesačne navrhovateľovi na úhradu nájomného a
služieb spojených s bývaním.

Z výpovedí účastníkov vyplynulo, že účastníci v určitom období jeden druhému zasielali cestou pošty
príspevok na úhradu poplatkov spojených s bývaním, čo bolo preukázané aj ústrižkami poštových

poukážok. Ani jeden z účastníkov si takto zasielané peniaze neprevzal.

Medzi účastníkmi bolo sporné, do ktorého obdobia odporkyňa užívala spoločný byt v P.. Podľa
navrhovateľa to bolo až do decembra 2004. Odporkyňa tvrdila, že sa z bytu odsťahovala v októbri
2003 na ubytovňu N. I., čo preukázala nájomnou zmluvou, ktorú uzatvorila s N. I. dňa 12.10.2003 na
ubytovanie v bunke č. XX. na dobu určitú od 1.11.2003 do 31.1.2004 za nájomné 1.500,- Sk mesačne.

Po ukončení tohto nájmu si našla v októbri 2004 byt, ktorý si prenajala a s dcérou ho až doposiaľ užíva.
O nájme tohto bytu predložila odporkyňa dohodu o prenájme bytu zo dňa 1.10.2004. Svedok R. M.,
ktorý je správcom ubytovne N. I. vo svojej výpovedi potvrdil, že odporkyňa mala u nich na ubytovni
prenajatú izbu od novembra 2003 do septembra 2004. Uviedol, že nebol pri tom, keď sa odporkyňa
do izby sťahovala ani keď sa z nej vysťahovávala. On ako správca nemá možnosť kontrolovať, či

prenajaté izby nájomcovia užívajú samy alebo ich užíva nejaká tretia osoba. Svedkyňa A. Z. vo svojej
výpovedi potvrdila, že odporkyňu bola na ubytovni N. I. dvakrát navštíviť a niekoľkokrát odporkyňu stretla
v budove, kde je ubytovňa, pretože do tejto budovy chodievala svedkyňa na riaditeľstvo N.. Na druhej
strane svedkyne F. B. a A. C., ktoré užívajú byty v rovnakom bytovom dome, v ako sa nachádza aj byt
účastníkov, vo svojich výpovediach uviedli, že odporkyňa užívala byt do konca roku 2004 a do tohto

obdobia vídali odporkyňu v dome, či na záhradke pri ňom a to aj cez pracovné dni aj cez víkendy. Aj
svedok F. M. vo výpovedi potvrdil, že odporkyňu do prelomu jesene a zimy roku 2004 vídaval dva, tri
krát do týždňa ako ráno chodieva od bytovky na zástavku autobusu. Svedkyňa A. L., dcéra účastníkov,
ako svedkyňa vypovedala, že od októbra 2004 sa presťahovala na byt k mame, ktorý si ona prenajala.
Predtým chodievala ako študentka vysokej školy bývajúca na internáte domov len cez víkendy. Vtedy nič

nenasvedčovalo tomu, že by tam mama už nebývala, mala tam svoje osobné veci, šatstvo i hygienické
potreby. Cez letné prázdniny, kedy bývala svedkyňa doma, bývala odporkyňa na byte normálne.Podľa faktúry S. P. P., a.s. zo dňa 12.5.2004 bola účastníkom za spotrebovaný plyn v období od 12/2003
do 3/2004 vyfaktúrovaná na zaplatenie suma 13.644,- Sk, z ktorej bolo zálohovo zaplatené 3.210,-
Sk. Podľa faktúry tejto spoločnosti zo dňa 18.4.2005 bola cena plynu spotrebovaného na predmetnom

byte v období od 4/2004 do 12/2004 vyúčtovaná v sume 8232,21Sk. Menovaná spoločnosť vyzývala
účastníkov listami zo dňa 4.8.2004, 23.9.2004, 30.9.2004 a 2.11.2004 na zaplatenie ich nedoplatkov,
ktoré vznikli nezaplatením preddavkov za odber plynu.

Ústrižkamipoštovýchpoukážokbolopreukázané,ženavrhovateľzaplatilzaspotrebuplynudňa9.6.2004
sumu 4.887,- Sk, dňa 3.11.2004 sumu 4.887 a dňa 21.12.20004 sumu 12.030,- Sk. Celkovo tak zaplatil
sumu 21.804,- Sk.

Podľa faktúry S. E. akciovej spoločnosti zo dňa 2.4.2004 bolo účastníkom za obdobie od 2.10.2003 do
2.4.2004 vyúčtované za spotrebovanú elektrickú

energiu spolu 6.679,50 Sk. Ďalšou faktúrou tejto spoločnosti zo dňa 4.10.2004 bolo účastníkom za
obdobie od 2.4.2004 do 4.10.2004 vyúčtované za spotrebovanú elektrickú energiu spolu 6.790,50 Sk.
Menovaná spoločnosť ďalej navrhovateľa listom zo dňa 7.12.2004 vyzvala na zaplatenie dlhu 1.300,-

Sk na úhradu faktúry splatnej dňa 30.11.2004. Z písomného potvrdenia tejto spoločnosti súdu zo dňa
24.11.2006 vyplýva, že účastníkom boli za spotrebu elektrickej energie vystavené faktúry na nedoplatok
vo výške 4.313,- Sk za obdobie od 2.4.2003 do 2.10.2003, nedoplatok vo výške 6.679,50 za obdobie od
2.10.2003 do 2.4.2004 a nedoplatok vo výške 6.790,50 Sk za obdobie od 2.4.2004 do 4.10.2004.

Z ďalších ústrižkov poštových poukážok bolo zistené, že navrhovateľ zaplatil za spotrebu elektrickej

energie dňa 20.10.2004 sumu 3.395,50 Sk, dňa 3.11.2004 sumu 3.395,- Sk a dňa 21.12.2004 sumu
2.600,- Sk. Celkovo tak zaplatil sumu 9.390,50 Sk. Podľa ústrižkov poštových poukážok zo dňa
31.10.2003 a 28.4.2004 zaplatila odporkyňa za spotrebovanú elektrickú energiu sumu 2.156,- Sk ako
polovicu z nedoplatku 4.313,- Sk fakturovaného účastníkom S. E. akciovou spoločnosťou a 3.340,- Sk,
celkovo teda 5.496,- Sk.

Listom zo dňa 5.11.2004 vyzval navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu odporkyňu na
zaplatenie sumy 8.282,- Sk ako polovicu úhrady za spotrebovaný plyn na spoločnom byte v období
od 4/2003 do 8/2004 a sumy 3.395,- Sk ako polovicu úhrady za spotrebovanú elektrickú energiu
na spoločnom byte v období od 4/2004 do 10/2004. Listom zo dňa 31.1.2005 vyzval navrhovateľ
prostredníctvom svojho právneho zástupcu odporkyňu na zaplatenie sumy 2.620,- Sk ako polovicu

úhrady za spotrebovaný plyn na spoločnom byte v období od 9/2004 do 12/2004 a sumy 1.300,- Sk ako
polovicu úhrady za spotrebovanú elektrickú energiu na spoločnom byte v období od 11/2004 do 12/2004.

Žalobou zo dňa 30.5.2002 podanou na tunajšom súde sa odporkyňa ako žalobkyňa domáhala proti
navrhovateľovi ako žalovanému určenia spôsobu užívania spoločnej veci - motorového vozidla Fiat
Tipo EČV I. XXX. A.. Podľa tvrdení právneho zástupcu odporkyne vzala odporkyňa neskôr túto žalobu

späť a konanie o nej bolo zastavené. Kúpno-predajnou zmluvou zo dňa 13.6.2003 bolo preukázané,
že touto zmluvou navrhovateľ predal tretej osobe predmetné motorové vozidlo Fiat Tipo za kúpnu cenu
53.000,- Sk. Kúpna cena bola navrhovateľovi podľa jeho výpovede uhradená pri podpise zmluvy, o čom
svedčí výdavkový pokladničný doklad zo dňa 13.6.2003 na sumu 50.000,- Sk. Listom zo dňa 18.10.2006
oznámil právny zástupca navrhovateľa právnemu zástupcovi odporkyne, že prostriedky za odpredaj

predmetného motorového vozidla v sume 53.000,- Sk použil navrhovateľ na úhrad dlhu, ktorý vznikol
v súvislosti s užívaním predmetného bytu vo výške 38.390,- Sk. Navrhovateľ uviedol, že uvedený dlh
vznikol pri prevádzke bytu v období od júla 1999 do októbra 2000, ktorý dlh zaplatil on sám. Odporkyňa
poprela, že by za uvedené obdobie nejaký dlh v súvislosti s užívaním ich bytu vznikol, pričom jej právnyzástupca poukázal na skutočnosť, že v navrhovateľom uvádzanom období bol byt v bezpodielovom
spoluvlastníctva účastníkov, ktorí boli v tom čase manželia a preto boli povinní spoločne a nerozdielne
platiť za prevádzku bytu, takže nemohol vzniknúť odporkyni na úhradách s užívaním bytu žiadny dlh,

na ktorý by neskôr navrhovateľ mohol započítať svoju povinnosť na vydanie polovice kúpnej ceny auta
odporkyni.

Podľa § 144 Občianskeho zákonníka veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia
spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a
udržiavaním.

Podľa§149ods.4Občianskehozákonníkaakdotrochrokovodzánikubezpodielovéhospoluvlastníctva

manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide
o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového
spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných
hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely

oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú
pre manželov spoločné.

Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na
právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je

rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

Po posúdení výsledkov vykonaného dokazovania v zmysle uvedených ustanovení Občianskeho
zákonníka dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa na zaplatenie 15.597,- Sk nie je dôvodný.

Z vykonaného dokazovania, predložených ústrižkov poštových poukážok, faktúr a listov S. P. P., a.s. a
S. E. akciovej spoločnosti, mal súd za preukázané, že navrhovateľ uhradil za dodávky plynu v období od
4/2003 do 12/2004 spolu 21.804,- Sk a za dodávky elektrickej energie za obdobie od 4/2004 do 12/2004
spolu 9.390,50 Sk. Celkovo takto navrhovateľ preukázateľne zaplatil spolu 31.194,- Sk. Byt, s užívaním
ktorého boli plyn a elektrická energia spotrebované bol v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov.

Keďže sa účastníci do troch rokov od rozvodu manželstva na vyporiadaní zaniknutého bezpodielového
spoluvlastníctva nedohodli a v tejto lehote ani jeden z nich nepodal návrh na vyporiadanie súdom, došlo
k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov zo zákona a to podľa citovaného § 149 ods.
4 Občianskeho zákonníka. Takto sa predmetný byt stal po dni 20.7.2004 podielovým spoluvlastníctvom
účastníkov. V každom prípade platí, že ak účastníci tento byt spoločne užívali mali za povinnosť

spoločne sa podielať aj na úhradách spojených s jeho užívaním, teda aj na platbách za plyn a elektrickú
energiu. V dobe po rozvode manželstva, keď bol byt ešte v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov,
mali účastníci túto povinnosť v zmysle

§ 144 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého manželia (a analogicky aj rozvedení manželia do doby
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva) spoločne uhradzujú náklady

vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním vecí v bezpodielovom spoluvlastníctve.
Po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov zo zákona márnym uplynutím troch rokov,
ako bolo vyššie uvedené, kedy sa byt stal podielovým spoluvlastníctvom účastníkov mali účastnícipovinnosť podielať sa na úhradách za plyn a elektrickú energiu /ak boli spotrebované v dobe spoločného
užívania bytu/ podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci v miere, ktorú vyjadruje

ich spoluvlastnícky podiel. Uvedená povinnosť spoločne uhrádzať náklady spojené s užívaním bytu platí
za predpokladu, že účastníci byt spoločne užívali. Navrhovateľove tvrdenia, že v žalovanom období
odporkyňa byt spolu s ním užívala odporkyňa poprela. Aj keď niektoré vykonané dôkazy, výpovede
svedkov R. M. a A. Z., či nájomná zmluva uzatvorená s N. I., potvrdzovali výpoveď odporkyne, že v
byte sa od októbra 2003 nezdržiavala, lebo od uvedenej doby mala prenajatú izbu v ubytovni N. I., ktorú

užívala, boli vykonané aj dôkazy, výpovede svedkov A. C., F. B., a F. M., podľa ktorých sa odporkyňa
v žalovanom období v byte zdržiavala. Okrem posledne menovaných svedkov aj svedkyňa A. L., dcéra
účastníkov, potvrdila, že do októbra 2004 nezistila, že by jej matka, odporkyňa, predmetný byt neužívala,
mala tam svoje veci, cez víkendy, keď prišla svedkyňa z internátu domov tam odporkyňa s ňou bývala a
bola tam aj počas letných prázdnin. Práve na základe výpovede tejto svedkyne, ktorú možno považovať
za objektívnu, nezaujatú a nemajúcu žiadny záujem na poškodení odporkyne, nakoniec súd usúdil, že

za preukázanú možno považovať skutočnosť, že odporkyňa predmetný byt užívala do októbra 2004.

Nazákladeuvedenéhobolomožnépovažovaťnávrhnavrhovateľazadôvodný,pretožeodporkyňaničím
na úhrady navrhovateľa za plyn a elektrickú energiu v období, keď spoločný byt užívala neprispela.
Na druhej strane ale bolo zo strany odporkyne poukázané na tú skutočnosť, že navrhovateľ na takýto
dlh odporkyne započítal jej pohľadávku na vydanie polovice kúpnej ceny, za ktorú navrhovateľ predal

spoločné auto. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ skutočne dňa 13.6.2003 predal tretej osobe
spoločné motorové vozidlo za cenu 53.000,- Sk, pričom listom zo dňa 18.10.2006 oznámil jeho právny
zástupca právnemu zástupcovi odporkyne, že prostriedky za odpredaj predmetného motorového vozidla
v sume 53.000,- Sk použil navrhovateľ na úhradu dlhu, ktorý vznikol v súvislosti s užívaním predmetného
bytu vo výške 38.390,- Sk. Hoci navrhovateľ tvrdil, že nešlo o dlh, ktorý by na byte vznikol za žalované

obdobie ale o dlh, ktorý vznikol pri prevádzke bytu v období od júla 1999 do októbra 2000, súd musel
považovať toto jeho tvrdenie za účelové. V uvádzanom období, od júla 1999 do októbra 2000, boli
účastníci manželia a teda v tomto období čokoľvek zaplatil navrhovateľ na nákladoch pri prevádzke bytu
platil z prostriedkov z bezpodielového spoluvlastníctva manželov /v konaní nebol preukázaný opak/, teda
z prostriedkov spoločných jemu i odporkyni. V uvedenom období tak nemohla vzniknúť navrhovateľovi

žiadna pohľadávka proti odporkyni z dôvodu, že úhrady pri užívaní bytu platil len on. Pri neexistencii
takejto pohľadávky tak nemohol navrhovateľ na ňu započítať pohľadávku odporkyne na vydanie
polovice z kúpnej ceny za predaj spoločného auta. Jediná preukázaná pohľadávka navrhovateľa proti
odporkyni, ktorá vznikla v súvislosti s prevádzkou spoločného bytu bola vyššie uvedená pohľadávka na
zaplatenie 15.597,- Sk. Keďže navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že pohľadávku

odporkyne na vydanie polovice z kúpnej ceny za predaj spoločného auta započítava na dlh, ktorý
vznikol v súvislosti s prevádzkou spoločného bytu, mal súd za preukázané, že navrhovateľ započítal
túto pohľadávku odporkyne práve na svoju pohľadávku na zaplatenie 15.597,- Sk, ktorej zaplatenia
sa v tomto konaní domáha. Keďže podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú
vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne

kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu, dospel súd k záveru,
že pohľadávka, ktorej zaplatenia od odporkyne sa navrhovateľ domáha zanikla vyššie uvedeným
započítaním navrhovateľa.

Na základe uvedeného súd návrh navrhovateľa na zaplatenie 15.597,- Sk zamietol.

Pokiaľ ide o zostávajúcu časť návrhu, v ktorom navrhovateľ žiadal uložiť odporkyni povinnosť platiť

mu zálohovo polovicu nákladov za odber elektrickej energie a plynu tu navrhovateľ zobral svoj návrh
späť. Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to
sčasti alebo celkom; ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví; ak je návrh vzatý späť sčasti,
súd konanie v tejto časti zastaví. V zmysle citovaného ustanovenia súd konanie v uvedenej časti pre
čiastočné späťvzatie návrhu navrhovateľom zastavil.O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Takto súd v konaní úspešnej odporkyni priznal

náhradu trov konania proti navrhovateľovi v sume 17.164,- Sk, ktorá suma predstavuje trovy právneho
zastúpenia odporkyne v tomto konaní. Konkrétne v trovách právneho zastúpenia sú: tarifná odmena v
sume 1.050,- Sk za prevzatie veci a prípravu zastúpenia; tarifná odmena 1.050,- Sk za každú účasť
na pojednávaniach v dňoch 10.10.2006, 30.11.2006, 3.4.2007 a 17.5.2007; tarifná odmena 263,- Sk za
účasť na pojednávaní dňa 13.2.2007, ktoré bolo odročené bez prejednania veci; režijný paušál 164,- Sk

za každý z uvedených úkonov právnej pomoci; cestovné pri cestách právneho zástupcu odporkyne z
miesta sídla advokátskej kancelárie v P. B. do T. na pojednávania v uvedených dňoch, čo predstavuje 98
km pri priemernej spotrebe použitého vozidla 4,66 l / 100 km, cene benzínu 41,30 Sk / 1 l dňa 10.10.2006
(37,50 Sk / 1 l dňa 30.11.2006, 34,20 Sk / 1 l dňa 13.2.2007, 34,20 Sk / 1 l dňa 3.4.2007 a 35,50 Sk /
1 l dňa 17.5.2007) a základnej náhrade 6,20 Sk / 1 km, teda cestovné dňa 10.10.2006 v sume 796,10
Sk, dňa 30.11.2006 v sume 778,80 Sk, dňa 13.2.2007 v sume 763,70 Sk, dňa 3.4.2007 v sume 763,70

Sk a dňa 17.5.2007 v sume 769,60 Sk; náhrada za stratu času pri uvedených cestách na pojednávania
za 4 x aj začatá polhodina pri každej ceste pri náhrade 273 ,- Sk za 1 aj začatú polhodinu v roku
2006 a pri náhrade 297,- Sk za 1 aj začatú polhodinu v roku 2007, teda náhrada za stratu času dňa
10.10.2006 v sume 1.092,- Sk, dňa 30.11.2006 v sume 1.092,- Sk, dňa 13.2.2007 v sume 1.188,- Sk,
dňa 3.4.2007 v sume 1.188,- Sk a dňa 17.5.2007 v sume 1.188,-Sk. Takto trovy právneho zastúpenia

sú spolu 16.116,90 Sk (1.050 x 5 + 263 + 164 x 6 + 796,10 + 778,80 + 763,70 + 763,70 + 769,60 +
2 x 1.092 + 3 x 1.188), k čomu patrí aj 19 % DPH zo sumy tarifných odmien, teda 1.047,47 Sk, čo je
spolu 17.164,37 Sk, po zaokrúhlení 17.164,- Sk. Tarifná odmena za úkony právnej pomoci bola určená
v súlade s § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., v zmysle ktorého základná sadzba tarifnej odmeny za
jeden úkon právnej služby pri hodnote predmetu sporu nad 5.000,- Sk do 20.000,- Sk je 500,- Sk + 50,-

Sk za každých aj začatých 1.000,- Sk prevyšujúcich sumu 5.000,- Sk. V danom

prípade bolo predmetom sporu zaplatenie sumy 15.597,- Sk, takže tarifná odmena za úkony právnej
pomoci advokáta v tejto veci je 500,- Sk + 11 x 50,- Sk, teda 500,- Sk + 550,- Sk, t.j. 1.050,- Sk. Tarifná
odmena za účasť na pojednávaní, pri ktorom nebola vec meritórne prejednaná predstavuje podľa § 14
ods. 4 uvedenej vyhlášky ? základnej tarifnej odmeny, teda 263,- Sk (1.050/4). Suma paušálnej náhrady

bola určená v súlade s § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky ako 1/100 výpočtového základu v roku 2006.
Náhrada za stratu času pri cestách na pojednávania patrí právnemu zástupcovi odporkyne podľa § 17
ods. 1 uvedenej vyhlášky a cestovné pri týchto cestách bolo vypočítané v zmysle § 16 ods. 4 uvedenej
vyhlášky podľa zákona 283/2002 .z. o cestovných náhradách.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho

doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez

svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.