Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, September 24, 2009

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/132/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109214797
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Manďák

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, samosudcom Mgr., Ing. Miroslav Manďákom, v právnej veci navrhovateľky M. K.,

bytom O. XXX, právne zast. JUDr. P. Ž., advokátom so sídlom D. N. V., C. XX/XXX. proti odporcovi M.
A., a. s., so sídlom D. N. V., T. X, IČO XX XXX. XXX,. právne zast. JUDr. V. A., advokátom A., s. r. o., so
sídlom B., Š. XX,. IČO XX. XXX. XXX. o neplatnosť skončenia pracovného pomeru takto

r o z h o d o l :

U r č u j e s a, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľke odporcom listinou zo
dňa 28.04.2009 j e n e p l a t n é.

Vo zvyšku sa konanie zastavuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným žalobným návrhom po jeho čiastočnom späťvzatí domáhala určenia
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 28.4.2009, ktoré jej bolo doručené dňa

7.5.2009 s tým, že z jej strany nedošlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny, ktorého sa mala
dopustiť tak, že počas svojej práceneschopnosti v dňoch 14.04.2009 a 15.04.2009 porušila liečebný
režim, keď odporca vykonal u navrhovateľky kontrolu dodržiavania liečebného režimu a navrhovateľka
nebola zastihnutá doma.

Odporca s čiastočným späťvzatím žalobného návrhu súhlasil a vo zvyšnom rozsahu žiadal návrh
zamietnuť. Uviedol, že navrhovateľka si nesplnila viaceré povinnosti, a to jednak neoznámila odporcovi
ako svojmu zamestnávateľovi dĺžku PN-ky, vzhľadom k čomu nemohol odporca prideliť jej prácu inému
zamestnancovi ani neoznámila odporcovi heslo do počítača, do ktorého nemal prístup nik iný

okrem nej, neodovzdala odporcovi pracovnú agendu, hoci tak mohla urobiť koncom marca 2009, keď
sa nachádzala v areáli odporcu. V dňoch 14.04.2009 a 15.04.2009 vykonal odporca ako zamestnávateľ
kontrolu dodržovania liečebného režimu priamo v byte navrhovateľky, ktorá ani po viacnásobnom
búchaní neotvárala, ani telefonicky sa neohlásila, pričom podľa jej ošetrujúcej lekárky nemala nariadené
žiadne lekárske vyšetrenie. Navrhovateľka tak jednoznačne porušila povinnosť dodržiavať liečebný
poriadok.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:Z pracovnej zmluvy súd zistil, že navrhovateľka je u odporcu zamestnaná od 01.08.1995, pričom
pracovný pomer bol medzi účastníkmi dohodnutý na dobu neurčitú s miestom výkonu práce v meste
D. N. V. vo funkcii ekonóm. Z Dohody o zmene pracovnej zmluvy má súd zistené, že dňom 01.01.2004

sa dojednaný druh práce zmenil na ekonóm - junior.

Z predloženej písomnej výpovedi má súd preukázané, že odporca ako zamestnávateľ doručil
navrhovateľke výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b/ ZP, ktorú táto prevzala dňa 31.01.2009 a ktorej
pracovný pomer mal skončiť uplynutím trojmesačnej výpovednej lehoty dňa 30.04.2009.

Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti mal súd preukázané, že navrhovateľka je od
06.02.2009 práce neschopná, pričom medzi účastníkmi je nesporné, že táto práceneschopnosť doposiaľ

trvá.

Z listiny zo dňa 28.04.2009 označenej ako „Okamžité skončenie pracovného pomeru“ má súd
preukázané, že odporca ako zamestnávateľ s navrhovateľkou ako so svojou zamestnankyňou počas
trojmesačnej výpovednej lehoty, okamžite skončil pracovný pomer pre závažné porušenie pracovnej
disciplíny, ktorého sa mala dopustiť v dňoch 14.04.2009 a 15.04.2009 porušením liečebného režimu.

Na základe zhodného tvrdenia účastníkov si súd osvojil skutkové zistenia, že okamžité skončenie
pracovného pomeru bolo navrhovateľke doručené dňa 07.05.2009 ako i to, že odporca poskytoval
navrhovateľke náhradu príjmu od 06.02.2009 do 15.02.2009.

Podľa § 68 ods. 1 písmeno b/ Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer,
ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 81 písm. d/ Zákonníka práce zamestnanec je povinný najmä v období, v ktorom má podľa
osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, dodržiavať liečebný
režim určený ošetrujúcim lekárom.

Podľa § 7 ods. 2 zák. č. 462/2003 Z. z. náhrada príjmu sa poskytuje za kalendárne dni od prvého
dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do

desiateho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.

Podľa ustanovenia § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ
aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo
možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa ustanovenia § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou,
okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj
zamestnávateľuplatniťnasúdenajneskôrvlehotedvochmesiacovododňa,keďsamalpracovnýpomer
skončiť.

Pred samým posúdením platnosti, resp. neplatnosti skončenia pracovného pomeru sa súd najskôr

zaoberal otázkou, či žaloba bola v zmysle cit. ust. § 77 Zákonníka práce podaná včas. Pri riešení tejto
otázky súd vychádzal z toho, že účinky okamžitého skončenia pracovného pomeru nastávajú zo zákona
tým dňom, keď písomný prejav o okamžitom skončení pracovného pomeru bol druhému účastníkovi
doručený. Z uvedeného vyplýva, že ak okamžité skončenie pracovného pomeru bolo navrhovateľke
doručené dňa 07.05.2009, potom žaloba podaná na súde 06.07.2009 bola podaná včas.

Ďalej súd pristúpil k skúmaniu platnosti, resp. neplatnosti napadnutého okamžitého skončenia
pracovného pomeru. Po vykonanom dokazovaní vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenia má súdza to, že okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré je predmetom konania, je neplatné, nakoľko
pre skončenie pracovného pomeru týmto spôsobom nebol zo strany odporcu ako zamestnávateľa
splnený zákonný predpoklad uvedený v § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, teda navrhovateľka

neporušila závažne pracovnú disciplínu. Odporca kvalifikoval ako závažné porušenie pracovnej
disciplíny skutočnosť, že navrhovateľka počas svojej práceneschopnosti nebola v dňoch 14.04.2009 a
15.04.2009 odporcom zastihnutá v mieste nahlásenom ako miesto, v ktorom sa bude zdržiavať počas
svojej práceneschopnosti, pričom v uvedené dni nemala nariadenú kontrolu u všeobecného lekára ani
sa v uvedené dni nedostavila na lekárske vyšetrenie. Medzi základné povinnosti zamestnanca podľa

§ 81 Zákonníka práce okrem iného patrí aj povinnosť dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim
lekárom v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej
práceneschopnosti. Podľa vyššie uvedeného § 7 zák. č. 462/2003 Z.z. zamestnávateľ poskytuje
náhradu príjmu zamestnancovi pri dočasnej PN najdlhšie po dobu prvých 10 dní. Táto náhrada bola
navrhovateľke poskytovaná od 06.02.2009 do 15.02.2009. Kontrola navrhovateľky odporcom bola
vykonaná v dňoch 14.04.2009 a 15.04.2009, teda v období, kedy navrhovateľka už nemala nárok ani jej

už nebola odporcom poskytovaná náhrada príjmu. Vzhľadom k tomu, že porušením liečebného režimu v
období, kedy už navrhovateľka nemala nárok a ani sa jej neposkytovala náhrada príjmu pri dočasnej PN,
neporušilatýmzákladnépovinnostizamestnancauvedenév§81Zákonníkapráce(ktorýchporušeniesa
považuje za porušenie pracovnej disciplíny, ktoré môže mať za následok uloženie sankčného opatrenia
vrátane okamžitého skončenia pracovného pomeru) a preto nemožno takúto skutočnosť kvalifikovať

ako závažné porušenie pracovnej disciplíny s následkom okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Nakoľko súd z popísaných dôvodov ustálil, že navrhovateľka sa konaním popísaným v okamžitom
skončení pracovného pomeru zo dňa 28.04.2009 nedopustila závažného porušenia pracovnej disciplíny
bolo rozhodnuté ako je uvedené vo výroku a určené, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané
navrhovateľke odporcom listinou zo dňa 28.04.2009 je neplatné.

Porušovanie ďalších povinností navrhovateľkou uvádzaných odporcom súd v danej veci považuje za
irelevantné, nakoľko tieto skutočnosti neboli odporcom vymedzené ako dôvod okamžitého skončenia
pracovného pomeru a preto sa súd pri vyhodnocovaní dôkazov týmito skutočnosťami ani nezaoberal.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka počas konania, a to ešte predtým, než súd začal pojednávať vzala
žalobný návrh v časti o náhradu mzdy späť, s čím odporca súhlasil, súd v súlade s týmto dispozitívnym

prejavom navrhovateľky za použitia § 96 ods. 1 a 3 O.s.p. konanie v tejto časti zastavil.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 v spojení s § 146 ods. 2 O.s.p. tak, že
náhradu trov konania nepriznal žiadnemu účastníkovi, nakoľko obaja účastníci v predmetnom konaní
boli čiastočne úspešní, keďže navrhovateľka vzala žalobu v časti o náhradu mzdy späť, v čom súd vidí
čiastočný úspech odporcu a zároveň čiastočný neúspech navrhovateľky.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.