Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, September 24, 2009

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/224/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3108225790
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Manďák

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľky G.

R., bytom T., Z. XX. proti odporcovi J. R., bytom T., Z. XX, t. č. bytom T., Z. XX. o zrušenie práva
spoločného nájmu bytu, takto

r o z h o d o l :

Právo spoločného nájmu účastníkov k družstevnému bytu č. X pozostávajúcemu z 3 izieb a kuchyne
s príslušenstvom nachádzajúcemu sa na 1. poschodí bytového domu č. p. 58, ulica Z. v T., časť T. B.
vrátane príslušenstva umiestneného mimo byt, a to pivnica a garáž s a z r u š u j e a u r č u j e s
a, že byt bude ďalej užívať ako výlučná nájomníčka a členka družstva navrhovateľka.

Odporca j e p o v i n n ý byt vypratať a vyprataný navrhovateľke odovzdať, do 15 dní odo dňa, ku
ktorému mu bude zabezpečený náhradný byt.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zrušenia práva spoločného nájmu k bytu označenému
vo výroku tohto rozsudku s tým, že účastníci, ktorí sa za trvania manželstva stali spoločnými nájomcami
bytu, sa rozviedli a o ďalšom užívaní bytu po rozvode sa nedohodli. Požadovala, aby výlučnou
nájomníčkou bola určená ona s odôvodnením, že predmetný byt užíva spoločne so svojou plnoletou
dcérou, odporca sa od decembra 2008 v byte nezdržiava. Zároveň žiadala, aby odporcovi nebola
priznaná bytová

náhrada z dôvodu, že tento je spoluvlastníkom rodinného domu v spoluvlastníckom podiele 1/2, kde má
možnosť bývať a preto je možné považovať jeho bytovú otázku za vyriešenú.

Odporca vo svojom prednese žiadal, aby za ďalšieho nájomcu a člena bytového družstva bol určený on
a pre prípad, žeby za výlučnú nájomníčku a členku bytového družstva bola určená navrhovateľka, aby
mu bola priznaná bytová náhrada.

Vo veci už bolo rozhodnuté tunajším súdom rozsudkom zo dňa 19.02.2009, č.k. 27C/224/2008-45,
tento bol na odvolanie odporcu zrušený uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 26.05.2009, č.k.
5 Co/130/2009-61. V zrušujúcom uznesení nadriadený súd prikázal prvostupňovému súdu dôsledne
preskúmať,čiporozvodemanželstvanedošlomedziúčastníkmikdohodeoďalšomužívaníbytu,dokedy
odporca užíval predmetný byt a aký bol dôvod opustenia bytu zo strany odporcu a či účastník, ktorý sa

nestane nájomcom sporného bytu má alebo nemá vyriešenú bytovú otázku.Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a odporcu ako účastníkov konania, výsluchom
svedkyne P. R. ako i oboznámením sa s ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Zo sobášneho listu súd zistil, že účastníci uzatvorili manželstvo dňa 21.09.1985 a z pripojeného spisu

tunajšieho súdu, že toto bolo rozsudkom zo dňa 07.06.2007, č. k. 28C/70/2007-12, rozvedené.

Z nájomnej zmluvy medzi V. B. D. T. a účastníkmi zo dňa 19.11.1993 súd zistil, že účastníkom bol dňa
01.12.1993 odovzdaný do nájmu družstevný byt označený vo výroku tohto rozsudku.

Zo zhodných výpovedí účastníkov vyplýva, že po rozvode manželstva medzi nimi k dohode o tom, kto
bude ďalej ako výlučný nájomca a člen bytového družstva užívať predmetný družstevný byt nedošlo.
Ďalej medzi účastníkmi nebolo sporné, že predmetný družstevný byt od apríla 2007 odporca užíva

len sporadicky, a to len na prespanie, keď z uvedeného bytu si odsťahoval všetky svoje veci až na
základné hygienické potreby a zopár zvrškov a vecí na oblečenie, ktoré má ešte stále v tomto byte.
Taktiež medzi účastníkmi nebolo sporné, že v decembri 2008 navrhovateľka vymenila na predmetnom
družstevnom byte zámky a odporca od uvedenej doby v byte nebol. Spornou otázkou, zostal dôvod,
pre ktorý sa odporca odsťahoval z bytu, keď odporca ako dôvod uviedol nadviazanie známosti zo

stranynavrhovateľkysinýmmužom,čonavrhovateľkakategorickyodmietla.Nakoniecmedziúčastníkmi
nebolo sporné, že hoci je odporca v 1/2 podielovým spoluvlastníkom rodičovského domu, tento naďalej
užívajú jeho rodičia.

Z výpovede navrhovateľky ako i svedkyne P. R. súd ďalej zistil, že sporný byt sústavne a výlučne užíva
navrhovateľka so svojou plnoletou dcérou P..

Z výpovede odporcu mal súd preukázané, že odporca nemá svoju bytovú otázku trvalo vyriešenú, keď
občas býva v rodičovskom dome a občas u svojej sestry.

Z vyjadrenia V. B. D. T. vyplýva, že bytové družstvo ako prenajímateľ nezaujal žiadne stanovisko k
otázke určenia ďalšieho nájomcu a člena družstva. Uviedol však, že v minulosti boli na predmetnom
družstevnom byte evidované nedoplatky na nájomnom, ktoré uhradila navrhovateľka. V súčasnosti sú

platobné povinnosti nájomcu predmetného bytu riadne plnené.

Z pripojeného spisu S. K. T. č. V 2115/2007 ako i z výpisu LV č. 730, k. ú. T. B. vyplýva, že odporca je
podielovým spoluvlastníkom so svojou sestrou, každý v 1/2 rodinného domu s garážou a prislúchajúcimi
pozemkami nachádzajúcimi sa v T.. Tieto nehnuteľnosti nadobudli od svojich rodičov na základe
darovacej zmluvy zo dňa 17.05.2007 vo forme notárskej zápisnice, ktorej vklad bol povolený dňa

06.06.2007 pod vyššie uvedeným číslom V 2115/2007.

Podľa § 705 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o
nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo
spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo
na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu

rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva,
ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo
rozvedených manželov v družstve. Pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na
záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.

Podľa § 712a ods. 8 Občianskeho zákonníka ak ide o prípady podľa § 705 ods. 1 a 2 druhej vety môže

súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len
na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo po
rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte,dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada
mu nepatrí.

Podľa § 714 Občianskeho zákonníka zánikom členstva osoby v bytovom družstve zanikne jej nájom

bytu. Nájomca družstevného bytu nie je povinný sa z bytu vysťahovať, dokiaľ mu nie je zabezpečený
primeraný náhradný byt. Vrátenia členského podielu sa môže člen domáhať až po vysťahovaní z bytu,
a to v lehote danej stanovami družstva.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Z vyššie uvedených dôkazov s poukazom na uvedené citované ustanovenia má súd za preukázané,
že sporný byt bol účastníkom konania pridelený počas trvania ich manželstva v dôsledku čoho im
vznikloprávospoločnéhonájmubytumanželmiazároveňispoločnéčlenstvovbytovomdružstve.Medzi
účastníkmi bolo nesporné, že po rozvode manželstva nedošlo medzi nimi k dohode o zrušení tohto
spoločného práva a preto bolo potrebné na návrh jedného z nich o tomto rozhodnúť súdom. Súd vyhovel

návrhu navrhovateľky a rozhodol, že navrhovateľka bude byt naďalej užívať ako výlučná nájomníčka
a členka družstva, nakoľko po vykonanom dokazovaní má súd za preukázané, že odporca byt účelne
nevyužíva, zdržiava

savňomlensporadicky,resp.oddecembra2008užvôbecnieajehoužívaniasaaniprávnerelevantným
spôsobom nedomáhal. Všetky výdavky spojené s užívaním bytu vrátane povinností vyplývajúcich z

nájmu bytu hradí navrhovateľka a teda byt účelne využíva a o tento sa stará len ona spolu s dcérou.
Pri určení výlučného nájomcu a člena družstva súd teda v zmysle § 705 ods. 3 Občianskeho zákonníka
aplikoval hľadisko účelného využitia predmetného družstevného bytu, ktorý užíva navrhovateľka spolu
so svojou dnes už plnoletou dcérou.

So zrušením práva spoločného nájmu bytu manželmi súvisí i otázka bytovej náhrady. Z citovaných

ustanovení zákona vyplýva, že rozvedenému manželovi, ktorý nebol určený ďalším nájomcom bytu
a ktorý je povinný byt vypratať, prináleží zo zákona právo na bytovú náhradu. Výnimočne môže byť
tomuto rozvedenému manželovi právo na bytovú náhradu odopreté podľa ustanovenia § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka, t.j. vtedy, keď je uplatňovanie jeho práva v rozpore s dobrými mravmi. Tak
je tomu najmä v prípadoch, kedy rozvedenému manželovi svedčí dôvod užívania inej nehnuteľnosti,

ktorá môže v plnej miere uspokojiť jeho bytové potreby, a ktorú môže rozvedený manžel riadne užívať.
Uvedené však v prejednávanej veci nebolo preukázané. Je síce faktom, že odporca je spolu so svojou
sestrou podielovým spoluvlastníkom v rozsahu 1/2 inej nehnuteľnosti, avšak samotná táto skutočnosť
bez ďalšieho nemôže ešte viesť k záveru, že odporca má svoju bytovú otázku uspokojivo vyriešenú.
V konaní nebolo medzi účastníkmi sporné, že túto nehnuteľnosť užívajú naďalej rodičia odporcu, od

ktorých uvedený rodičovský dom nadobudli odporca so svojou sestrou darom. Preto súd ustálil, že hoci
odporcovi svedčí k tomuto rodičovskému domu právo spoluvlastníka v 1/2, za súčasnej situácie, keď
tento rodičovský dom naďalej užívajú jeho rodičia, nemôže ho súčasne, bez toho, aby obmedzoval
svojich rodičov, tento rodičovský dom fyzicky užívať i odporca. Preto súd odporcovi bytovú náhradu
priznal a rozhodol, že sporný družstevný byt je povinný vypratať až po tom, čo mu bude zabezpečený

náhradný byt.

Výrok o trovách konania vychádza z § 142 ods. 2 O. s. p. nakoľko navrhovateľka mala v konaní len
čiastočný úspech. Preto súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Navyšeuvedenérozhodnutiejevzáujmeobochúčastníkov,návrhmoholpodaťktorýkoľvekzúčastníkov
a súd nebol návrhom viazaný.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohto práva po vyhlásení rozsudku
účastníci výslovne nevzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.