Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, September 24, 2009

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/136/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109215378

Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Manďák

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľa M.
Š., bytom R. T., P. XXX. proti odporkyni J. Š., bytom O. X o zníženie výživného takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a .

Odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 17.05.2007, č.k. 30P/350/2006-27 bola naposledy stanovená
vyživovacia povinnosť navrhovateľa k odporkyni vo výške 2.000,-Sk (66,39 €) mesačne.

Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal zníženia takto stanoveného výživného s odôvodnením, že

od 17.12.2008 je nezamestnaný. Na termín pojednávania, hoci riadne predvolaný sa neustanovil, svoju
neúčasť neospravedlnil, o odročenie pojednávania nepožiadal. Preto súd za použitia § 101 ods. 2 O.s.p.
vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.

Odporkyňa so znížením výživného nesúhlasila.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, výsluchom svedkyne E. Š. ako i oboznámením sa s
ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Z výpovede navrhovateľky ako i z rozhodnutia o prijatí na strednú školu a následne z potvrdenia o
návšteve školy súd zistil, že navrhovateľka v školskom roku 2009/2010 je študentkou 1. ročníka
nadstavbového štúdia dennej formy v študijnom odbore P.

A.. Jej výdavky sú v prevažnej miere tvorené nákladmi spojenými s týmto štúdiom, a to predovšetkým
výdavkami na školské potreby, stravu a cestovné. Navrhovateľka nemá zdravotné problémy, z

mimoškolských aktivít sa nevenuje zatiaľ ničomu. Stále žije a býva v rodinnom dome s matkou.

Z výpovede svedkyne E. Š., matky navrhovateľky súd zistil, že od 01.04.2009 je nezamestnanou, keď
výpoveď od svojho zamestnávateľa dostala z dôvodu nadbytočnosti. Odvtedy je evidovaná na úrade
práce. Jej jediným príjmom v súčasnosti je podpora v nezamestnanosti vo výške 209,12 € mesačne,
ktorá jej končí posledným dňom v septembri 2009. Od októbra 2009 bude musieť požiadať o dávky vhmotnejnúdzi.Zmanželstvasnavrhovateľompochádzajúštyrideti,atoA.,K.,M.aodporkyňaJ..Všetky
okrem odporkyne sú už sebestačné, vyživovaciu povinnosť tak má s navrhovateľom už len k odporkyni.

Z okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 17.12.2008 dané navrhovateľovi jeho

zamestnávateľom - obchodnej spoločnosti M. S. s.r.o., G. vyplýva, že s navrhovateľom jeho
zamestnávateľ okamžite skončil pracovný pomer pre závažné porušenie pracovnej disciplíny, keď mu v
pracovnej dobe dňa 13.11.2008 o 03:00 hod. namerali 0,3 mg/l alkoholu.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 30P/350/2006 súd zistil, že v čase poslednej úpravy mali
rodičia odporkyne už len vyživovaciu povinnosť k nej. Odporkyňa bola v tom čase žiačkou 1. ročníka
Z. v T., odbor C.. Zdravotné problémy odporkyňa nemala, mimoškolským aktivitám sa nevenovala

žiadnym, preto nemala zvýšené výdavky nad mieru obvyklú u študentov v jej veku. V čase poslednej
úpravy výživného boli obaja rodičia odporkyne riadne zamestnaní, matka v spoločnosti L. A. S., s.r.o.
T. so zárobkom 12.245,-Sk (406,45 €) mesačne a navrhovateľ ako vodič vysokozdvižného vozíka v
spoločnosti M., s.r.o, G. so zárobkom 99,-Sk/h.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je

ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového

prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné

nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté
dieťa.

Podľa § 78 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované

výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Citované zákonné ustanovenia vychádzajú zo zásady, že výživné sa určuje vždy podľa stavu, ktorý
existuje v čase vydania rozhodnutia. Plynutím času však môžu nastať zmeny ako na strane osoby
oprávnenej, tak aj na strane osoby povinnej. Zásadnou a podstatnou zmenou pomerov na strane osoby
oprávnenej je okrem pribúdajúceho veku aj zmena typu školy, ktorú navštevuje. Za podstatnú zmenu

pomerov na strane osoby povinnej sa považuje zmena v oblasti príjmov tejto osoby, a to ako jeho
zvýšením, tak aj znížením, prípadne zmena počtu vyživovaných osôb, alebo iná zmena dotýkajúca
sa jeho osobných a majetkových pomerov. Všeobecné zásady stanovujúce povinnosť oboch rodičov
prispievaťnavýživusvojichdetípodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerovsúupravené
v ust. § 62 Zákona o rodine s dôrazom na právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov. V

tejto súvislosti je však potrebné si uvedomiť, že pri skúmaní a hodnotení možností, schopností a
majetkových pomerov toho - ktorého rodiča je dôležité to, či sa rodič nevzdal bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania či zárobkovej činnosti alebo majetkového prospechu. Ak ide o prípad, kedyrodič zmenil doterajšie zamestnanie za menej výhodné alebo dokonca pracovný pomer ukončil bez
dôležitého a akceptovateľného dôvodu (zdravotné dôvody, organizačné dôvody a nadbytočnosť) alebo
ak k ukončeniu pracovného pomeru došlo zo strany zamestnávateľa avšak pre dôvody na strane rodiča,

vychádza sa z príjmu rodiča pred takouto zmenou, t.j. na takéhoto rodiča sa hľadí ako keby v jeho príjme
k zmene nedošlo.

Posúdiac zistený skutkový stav podľa vyššie citovaných ustanovení zákona, dospel potom súd k záveru,
že v prejednávanej veci nie sú splnené podmienky na zníženie výživného, a teda že žalobný návrh
nie je dôvodný. Z vykonaných dôkazov je zrejmé, že od posledne úpravy uplynulo niečo viac ako dva

roky, počas ktorého obdobia nedošlo k žiadnej zmene odôvodňujúcej zníženie výživného. V súčasnosti
rovnako ako v čase poslednej úpravy výživného sa odporkyňa naďalej sústavne pripravuje na svoje
budúce povolanie štúdiom, s čím sú spojené prevažné náklady na jej výživu. Zdravotný stav odporkyne
sa nezmenil, mimoškolské aktivity doposiaľ nepestuje žiadne. Matka odporkyne a navrhovateľ rovnako
ako v čase poslednej úpravy výživného majú len vyživovaciu povinnosť k odporkyni. Na rozdiel od
poslednej úpravy však došlo k zmene majetkových pomerov na strane oboch rodičov odporkyne. Matka

odporkyne je nezamestnanou od 01.04.2009, keď dostala výpoveď pre nadbytočnosť, navrhovateľ
je nezamestnaným od 17.12.2008, keď dostal okamžité skončenie pracovného pomeru pre hrubé
porušenie pracovnej disciplíny. Nakoľko rozviazanie pracovného pomeru si navrhovateľ privodil sám
svojím správaním, keď hrubo porušil pracovnú disciplínu, nemožno pokles jeho príjmu v prejednávanej
veci zohľadňovať a negatívne dôsledky jeho nezodpovedného správania prenášať na jeho dcéru, voči

ktorej má vyživovaciu povinnosť. Vychádzajúc z uvedeného súd potom vyhodnotil žalobný návrh ako

nedôvodný, nakoľko ako už bolo uvedené, od poslednej úpravy nedošlo k žiadnej zmene, ktorá by
odôvodňovala zníženie výživného.

Výrok o trovách konania vychádza z ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Nakoľko však odporkyňa výslovne uviedla,
že si trovy konania neuplatňuje, súd jej ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšieskutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.