Rozsudok Judgement was issued on Monday, June 14, 2010

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 7C/79/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4609202754
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Krausová

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2010:4609202754.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudkyňou JUDr. Máriou Krausovou v právnej veci navrhovateľa R. G., nar.

XX.X.XXXX,. bytom XXX. XX. Z. X,. proti odporcovi H., s.r.o., IČO: XX. XXX. XXX,. C. I XX/XXX,. XXX.
XX. D. nad V., zastúpenému Advokátskou firmou T. & U., v. o. s., IČO: XX. XXX. XXX,. D. P., Ľ. Š. X,.
XXX. XX T. T., o zaplatenie sumy 2680,72 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu nákladov konania na účet Advokátskej kancelárie T.
& U., v.o.s. v sume 298,76 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom proti odporcovi domáhal zaplatenia sumy 2680,72 eur ako

neuhradenú mzdu a odstupné za mesiac marec 2009. Návrh odôvodnil tým, že bol u odporcu
zamestnaný na dobu neurčitú, jeho pracovný pomer bol skončený podľa § 60 a § 63 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce z dôvodu nadbytočnosti. Mzda za mesiac marec 2009 bola vo výške 3180,72 eur,
odporca mu z nej poslal na účet len sumu 500,- eur a odmieta mu uhradiť zostatok. Odporca síce na
výplatnej páske za marec 2009 vyúčtoval a zdanil prislúchajúce dvojmesačné odstupné, ale následne
mu jedno odstupné zrazil ako zrážku preddavku na mzdu, ktorú ale navrhovateľ nikdy nedostal. Odporca
to odôvodnil tým, že nemá peniaze na vyplatenie dvojmesačného odstupného, preto si jednomesačné

odstupné nechá. Na pojednávaní dodal, že spolu s ďalšími spolupracovníkmi ich volali na podnik, kde
boli pripravené zmluvy o skončení pracovnej zmluvy na vlastnú žiadosť bez odstupného, čo odmietol
podpísať. Pýtal si tiež diéty, ktoré mu odporca odmietol vyplatiť a keď si ich uplatnil cez inšpektorát
práce, postupne mu boli poslané. Suma 1135,50 eur uvedená na výdavkovom doklade z 9.4.2009 mu
nebola vyplatená, tento doklad podpísal čistý, nevyplnený, nakoľko mu majiteľ firmy povedal, že ak to
nepodpíše, nevyplatí mu diéty.

Odporca s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že navrhovateľ bol u neho zamestnaný a v marci 2009
bol s ním ukončený pracovný pomer dohodou z dôvodu nadbytočnosti. Vo výplatnej páske mu bolo
riadne vymerané dvojmesačné odstupné a nevyčerpaná dovolenka. Čistá mzda za mesiac marec 2009
činila 3180,72 eur a bola navrhovateľovi vyplatená - v hotovosti suma 1135,50 dňa 9.4.2009 a na
účet navrhovateľa suma 500,- eur dňa 30.4.2009, suma 345,22 eur dňa 20.5.2009, suma 500,- eur
dňa 2.7.2009 a suma 700,- eur dňa 23.7.2009. Vyplatenie sumy 1135,50 eur potvrdzuje výdavkový
pokladničný doklad z 9.4.2009 č. 090179. Voči navrhovateľovi nemá žiadne podlžnosti.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, pracovnou zmluvou zo dňa 1.08.2005, dohodou
o skončení pracovného pomeru zo dňa 26.03.2009, výzvou zo dňa 05.05.2009, výpisom z účtu,
výdavkovým dokladom zo dňa 09.04.2009, 31.03.2009, protokolom zo dňa 28.04.2009,výsluchomsvedkov V. D., M. B., pokladničnou knihou, rozúčtovaním mzdových nákladov, a zistil, že navrhovateľ
bol zamestnaný u odporcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.8.2005 s tým, že jeho pracovný pomer
vznikol dňa 1.8.2005 (deň nástupu do práce). Navrhovateľ pracoval ako stavebný montážnik s miestom

výkonu práce v D. nad V.. Pracovný pomer bol dojednaný na dobu neurčitú. Dohodnutá bola hodinová
mzda 2,99 eur. Pracovný pomer navrhovateľa u odporcu sa skončil dňa 31.3.2009 dohodou o skončení
pracovného pomeru zo dňa 26.3.2009 uzavretou podľa § 60 a § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce
- z dôvodu nadbytočnosti pracovníka. Podľa výplatnej pásky mal navrhovateľ v mesiaci marci 2009
odpracovaných 140 hodín, hodinovú mzdu 4,50 eur/hod., nadčasový príplatok za 4 hodiny v sume 6,53

eur, mesačnú odmenu 464,63 eur, náhradu mzdy za dovolenku od 23.3.2009 do 27.3.3009 (5 dní - 40
hodín) vo výške 261,04 eur, preplatené nevyčerpanie dovolenky za 7 dní (60 hodín) vo výške 391,56
eur a odstupné 2271,- eur. Jeho hrubá mzda tak bola vo výške 4024,76 eur a čistá mzda vo výške
3180,72 eur.

ZvýpovedesvedkaV.D.vyplýva,žepracovaluodporcu,kukoncuboliproblémy,nakoľkozamestnávateľ

ich tlačil k tomu, aby dali výpoveď takú, aby nemali nárok na odstupné, čo odmietli. Podali aj sťažnosť na
inšpektorát práce. Počas celého roka im odporca nevyplácal celé diéty a na konci ich nechcel vyplatiť.
Bola daná podmienka, že im diéty vyplatí, pokiaľ mu podpíšu papier - príjmový doklad, že im vyplatil
odstupné i diéty. Diéty mu odporca vyplatil do ruky, čo sa týka odstupného, polovicu mu zaplatil na účet
a polovicu nemá vyplatenú doposiaľ.

Z výpovede svedka M. B. vyplýva, že pracoval u odporcu, spolu s ďalšími piatimi spolupracovníkmi išli
za riaditeľom, ktorý chcel, aby podpísali výpoveď, akú on chce a keď ju nepodpíšu, nevyplatí im diéty
za 3 - 4 mesiace a môžu ísť preč. On si pomyslel, že oželie odstupné a bude mať pokoj, preto výpoveď
spolu s ďalšími tromi podpísal. Dvaja výpoveď nepodpísali s tým, že majú nárok na odstupné. Či im bolo

vyplatené odstupné nevie.

Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa
skončí dohodnutým dňom. Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec
uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to

zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných zmien.
Jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru vydá zamestnávateľ zamestnancovi.( § 60
ods. 1 Zákonníka práce)

Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný

vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh,
technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných
organizačných zmenách.( § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce)

Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v

§ 63 ods. l písm. a) alebo b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný
stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu alebo dohodou z tých
istých dôvodov, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej dvojnásobku jeho
priemerného mesačného zárobku. Ak pracovný pomer zamestnanca trval u zamestnávateľa najmenej
päť rokov, patrí mu odstupné v sume najmenej trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.( §

76 ods. 1 Zákonníka práce)

Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Mzda je
peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom
zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním

podľa iných ustanovení tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov, najmä náhrada mzdy, odstupné,
odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov (akcií)
alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca
a náhrada za pracovnú pohotovosť. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované
zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.( § 118 ods. 1, 2 Zákonníka práce)

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nebol podaný
dôvodne. Navrhovateľ sa návrhom domáhal zaplatenia sumy 2.680,72Eur, ktorá mala pozostávať z
odstupného a mzdy, nakoľko podľa výplatnej listiny za mesiac 3/2009 mal nárok na sumu 3.180,72Eur,ktorá pozostávala zo mzdy 1.101,16Eur, náhrady za dovolenku 261,04Eur, preplatenú nevyčerpanú
dovolenku 391,56Eur a odstupné 2.271Eur. Podľa dokladov predložených odporcom bola vyplatená
navrhovateľovi v hotovosti dňa 09.04.2009 suma 1.135,50Eur, na účet dňa 30.04.2009 suma 500Eur,

dňa 20.05.2009 suma 345,22Eur, dňa 02.07.2009 suma 500Eur a dňa 23.07.2009 suma 700Eur.
Navrhovateľ popieral, že by mu bola vyplatená v hotovosti suma 1.135,50Eur dňa 09.04.2009. Podľa
výdavkového dokladu č. 090179 zo dňa 09.04.2009 prevzal navrhovateľ uvedenú sumu, čo potvrdil
svojim podpisom. Výdaj tejto sumy bol i zaevidovaný v pokladničnej knihe odporcu pod položkou por. č.
191.Navrhovateľnepoprel,žedanýdokladvlastnoručnepodpísal,tvrdilvšak,ževňomuvedenépeniaze

neprevzal. Toto svoje tvrdenie nepreukázal v konaní žiadnym hodnoverným dôkazom. Svedkovia, ktorí
vo veci vypovedali, nepotvrdili skutočnosť, že odporca sumu 1.135,50Eur odporcovi nevyplatil. Svedok
D. sa vyjadril, že jemu bola vyplatená polovica odstupného a svedok B. uviedol, že on podpísal výpoveď.
Obaja svedkovia nepotvrdili, že by mali vedomosť o tom, že odstupné navrhovateľovi nebolo vyplatené.
Vzhľadom ku tomuto, keďže v konaní bolo preukázané, že navrhovateľovi bola po podaní návrhu
vyplatená suma 1.545Eur a to úhradou na jeho účet a zbytok mu bol vyplatený podľa výdavkového

dokladu, ktorý popísal dňa 09.04.2009, pričom nepreukázal, že by mu táto suma nebola v hotovosti
uhradená, súd návrh ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že

navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcovi náhradu nákladov (trov) konania vo výške 298,76 eur. Trovy
konania, ktorých náhrada bola odporcovi priznaná, predstavujú trovy právneho zastúpenia, Odporca bol
v konaní zastúpený zástupcom, ktorému patria podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. (ďalej len vyhláška)
trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby - prevzatie a prípravu veci a zastúpenie na
pojednávaní dňa 14.6.2010 (§ 14 ods. 1 písm. c/, d/ vyhlášky). Zástupcovi patrí odmena vo výške 222,42

eur (2 úkony po 111,21 eur, § 10 ods. 1, 2 vyhlášky), paušálna náhrada výdavkov vo výške 14,42 eur (2
úkony po 7,21 eur, § 16 ods. 3 vyhlášky), náhrada za stratu času vo výške 48,08 eur (4 začaté polhodiny
po 12,02 eur, § 17 ods. 1 vyhlášky) a náhrada cestovného vo výške 13,84 eur. Náhrada za stratu času a
náhrada cestovného bola zástupcovi priznaná za cestu na pojednávanie konané dňa 14.6.2010 z T. T. do
T. a späť s tým, že cesta trvá 4 začaté polhodiny (jedna cesta trvá 1 hodinu, čo sú dve začaté polhodiny x

cesta späť) a je dlhá 47,25 km. Cestovné patrí zástupcovi podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných
náhradách a opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 632/2008
Z. z. a skladá sa zo základnej náhrady vo výške 8,65 eur (47,25 km x 0,183 eur za km) a náhrady
pohonných hmôt vo výške 5,19 eur (spotreba motorového vozidla 8,6 l na 100 km : 100 km = 0,086 l na
jeden km x 47,25 odjazdených km x 1,278 eur za liter benzínu). V konaní mal úspech odporca, keďže

návrh navrhovateľa bol zamietnutý, preto má odporca právo na náhradu trov konania. Súd vzhľadom na
to zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporcovi náhradu trov konania, ktoré mu ku dňu rozhodnutia vznikli, a
to na účet zástupcu odporcu (§ 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Zástupca odporcu uplatni v
rámci náhrady trov konania aj náhradu súdneho poplatku, ktorý mal odporca zaplatiť za odpor vo výške
112,35 eur. Odporca bol uznesením č. k. 7C/79/2009-43 zo dňa 25.8.2009 zaviazaný zaplatiť súdny

poplatok za podaný odpor vo výške 160,50 eur. Uznesenie bolo odporcovi doručené dňa 27.8.2009,
súdny poplatok však v určenej lehote nezaplatil. V čase rozhodovania o náhrade trov konania preto
odporcovi titulom zaplateného súdneho poplatku za podaný odpor trovy titulom zaplateného súdneho
poplatku ešte nevznikli, preto mu ich náhrada priznaná nebola.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného
súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané
a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebolriadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania
sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd

nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu, rozhodol senát, súd prvého stupňa nesprávne vec
právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier - § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.) - odvolacím dôvodom sú len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi

preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody

odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak odporca nesplní povinnosť, ktorá mu bola uložená vykonateľným rozhodnutím, má navrhovateľ
možnosť domáhať sa jej splnenia podaním návrhu na vykonanie exekúcie.