Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, February 21, 2006

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 21C/88/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3105209951
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Porubänová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v právnej veci žalobcov 1/ Ing. J. P., bytom

N. M. N. V., Š. XX,. 2/ Ing. V. P., bytom P., T. XX/XXX, oboch právne zastúpených JUDr. O. Š., advokátom
so sídlom v B., P. S. M. XX. proti žalovaným 1/ Mgr. V. P., bytom N. M. N. V., N. S. XX/XX,. 2/ Mgr. E.
P., bytom N. M. N. V., N. S. XX/XX. o vypratanie bytu rozhodol

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í vypratať byt č. X,. ktorý sa nachádza na X.. poschodí
rodinného domu súp. číslo 13, na parcele č. 4425/1, zapísaných na LV č. 3014 pre k.ú. N. M. N. V., a
to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V zostávajúcej časti sa žaloba z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia v 1. a 2 rade sa domáhali, aby súd žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť vypratať byt číslo

X,. ktorý sa nachádza na X.. poschodí stavby rodinného domu súp. číslo 13, zapísanej na LV č. 3014 pre
k.ú. N. M. N. V.. Žalobcovia uviedli, že titulom darovania z roku 2003 sa stali podielovými spoluvlastníkmi
uvedeného rodinného domu, každý v jednej polovici. Žalovaní v 1. a 2. rade sú spoločnými nájomcami
bytu č. X, ktorý sa v tomto dome nachádza. Žalobcovia žalovaným dali výpoveď z nájmu tohto bytu
podľa § 711 ods. 1 písm. a/ Obč. zákonníka, kde určili trojmesačnú výpovednú lehotu, ktorá uplynula
31.08.2004. Žalovaní aj napriek tomu, že sa nedomáhali prípadného určenia neplatnosti tejto výpovede,
byt do uplynutia výpovednej lehoty nevypratali. Žalobcovia si zároveň v tejto situácii splnili zákonnú

požiadavku zabezpečiť pre žalovaných bytovú náhradu, postupne žalovaným ponúkli tri bytové náhrady,
ktoré žalovaní bezdôvodne neprijali. Došlo tak k situácii predpokladanej v § 712c ods. 3 Obč. zákonníka,
kedy po uplynutí 30 dní od doručenia písomného vyhlásenia o zabezpečení bytovej náhrady nárok
žalovaných na bytovú náhradu zanikol.

Žalovaní sa k žalobe vyjadrili písomne. Žiadali žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Spochybnili
skutočnosť, že sú žalobcovia v 1. a 2. rade spoluvlastníkmi predmetného rodinného domu, pretože
žalobcovia sú vlastníkmi výrobného objektu, trojpodlažnej prevádzkovej stavby, v ktorej sa na X.. podlaží
nachádza X-izbový byt. Ďalej namietali, že im nezaniklo právo nájmu tohto bytu, pretože 04.05.2004

im nebola doručená výpoveď z nájmu bytu, ale iba duplicitná žiadosť o informácie zo 06.04.2004, na
ktorú reagovali. Žalobcovia sa žiadnym spôsobom nepokúsili výpoveď z nájmu bytu doručiť relevantným
spôsobom. Namietali rovnako výpovedný dôvod, nakoľko v súčasnosti nepotrebujú žalobcovia byt
pre otca, pretože tento zomrel v auguste 2005. Pretože žalovaným výpoveď z nájmu nebola riadnedoručená, nemali možnosť sa k nej vyjadriť a prípadne spochybniť jej platnosť v súdnom konaní.
Pokiaľ ide o bytové náhrady, ktoré žalobcovia zabezpečili, tieto neprichádzali do úvahy, pretože všetci
prenajímatelia požadovali nájomné 7.000,- až 10.000,- Sk s ohraničenou dobou nájmu 1 až 3 roky.

Takýto postup žalobcov bol preto v rozpore s § 712a ods. 1 Obč. zákonníka, podľa ktorého majú
nárok na náhradný byt, ktorý je veľkosťou obytnej plochy, vybavením, umiestnením a najmä výškou
nájomného primeraný bytu, ktorý navrhovatelia mienia vypratať. V tejto súvislosti žiadna komerčná
ponuka náhradných bytov od súkromných osôb nemôže byť výškou nájomného primeraná nájmu bytu,
v ktorom je štátom regulované nájomné. Okrem výšky nájomného podľa žalovaných ponúkané bytové

náhrady nezodpovedajú aj veľkosťou obytnej plochy. Záverom žalovaní navrhovali, aby žalobcovia
požiadali o zabezpečenie bytovej náhrady obec, a to s poukazom na to, že celý objekt bol predmetom
reštitúcie, pričom v minulosti, v roku 1953, bol byt v tomto objekte pridelený V. P. staršiemu bývalým M.
N. V. a prichádzal teda do úvahy postup podľa § 5 ods. 1, 2 zákona č. 189/1992 Zb..

Na súdom určené pojednávanie sa žalovaní v 1. a 2. rade nedostavili, obaja sa písomne ospravedlnili a
požiadali o odročenie pojednávania z toho dôvodu, že v čase pojednávania budú mimo územia SR.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník neustanoví na pojednávanie, ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v neprítomnosti takého účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

V tomto prípade boli obaja žalovaní riadne predvolaní, avšak dôvod, pre ktorý požiadali o odročenie
pojednávania súd nevyhodnotil a ani vyhodnotiť nemohol ako dôležitý. Dôvody pobytu oboch žalovaných

mimo územia SR ani jeden z nich bližšie nevysvetlil a v konečnom dôsledku ani nepreukázal. Súd preto
vec prejednal v neprítomnosti žalovaných.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu v 2. rade, oboznámil LV č. 3014 k.ú. N. M. n. V.,
výpoveď z nájmu zo dňa 02.05.2004, výzvu na vypratanie bytu zo dňa 06.09.2004, písomné prehlásenia
prenajímateľov,dokladyodoručovanízásielok,odpoveďnavýzvunavyprataniebytuzodňa28.09.2004,

výmer M. N. V. v N. M. N. V. zo dňa 05.08.1953, žiadosť o informácie zo dňa 06.04.2004 a zistil tento
skutkový stav veci:

Žalobca v 2. rade uviedol, že predmetný byt sa nachádza v polyfunkčnom dome, ostatné priestory sú
výrobnéprevádzky.Vreštitučnomkonaníhozískaljehootecvrozsahu80%,otcovbrat,otecžalovaného
v 1. rade v rozsahu 10 % a sestra v rozsahu 10 %. V predmetnom byte od detských čias býval otec

žalovaného v 1. rade, ktorý sa v priebehu 60-tych rokov odsťahoval a v byte zostal bývať žalovaný v 1.
rade s rodinou. Pretože dlhšiu dobu dochádzalo k nezhodám spoluvlastníkov, vec sa riešila aj súdnou
cestou. Nakoniec sa výlučným vlastníkom celého domu stal otec žalobcu v 2. rade. Žalobcovia v 1.
a 2. rade, ako súrodenci, nakoniec získali v roku 2003 do vlastníctva celý objekt darovacou zmluvou.
Podľa žalobcu v 2. rade t.č. v predmetnom byte býva prakticky syn žalovaných a ich dcéra s dieťaťom

a priateľom, obaja žalovaní bývajú už viac rokov u svojich nových partnerov. Otec žalovaného v 1. rade
získal možnosť tento byt užívať na základe výmeru národného výboru v roku 1953, žalovaní v 1. a 2.
rade sa stali nájomcami v dôsledku prechodu nájmu. Zhruba od roku 2003 platia nájomné cca 1.750,-
Sk mesačne. K otázke bytovej náhrady žalobca v 2. rade uviedol, že tieto hľadal v inzertných novinách,
zabezpečil ponuky od troch prenajímateľov, ktorí boli ochotní so žalovanými uzavrieť nájomnú zmluvu,

všetci súhlasili s nájmom na dobu neurčitú a vždy išlo o 3-izbovbý byt v N. M. N. V..

Z listu vlastníctva č. 3014 k.ú. N. M. N. V. vyplýva, že žalovaní v 1. a 2 rade sú každý v jednej polovici
podielovými spoluvlastníkmi domu súp. č. 13 postaveného na parcele č. 4425/1.

Z ďalších listinných dôkazov súd zistil, že žalobcovia dali žalovaným v 1. a 2. rade písomnú výpoveď z
nájmu bytu datovanú dňom 02.05.2004. Z obsahu tejto výpovede vyplýva, že bola daná z dôvodu podľa

§ 711 ods. 1 písm. a/ Obč. zákonníka z toho dôvodu, že žalobcovia potrebujú byt pre svojho otca. Koniec
výpovednej lehoty bol určený dňom 31.08.2004. Túto písomnosť žalobcovia doručovali doporučenouzásielkou, ktorú obaja žalovaní prevzali 04.05.2004, okrem nich bola výpoveď doručená aj L. P., dcére
žalovaných. Listom zo dňa 06.09.2004 žalobcovia vyzvali žalovaných na vypratanie predmetného bytu
spolu s ich rodinnými príslušníkmi, a to do siedmych dní od doručenia výzvy. Žalobcovia ďalej písomne

doručili žalovanému v 1. rade viacero ponúk bytovej náhrady, konkrétne vyhlásenie Z. P. zo dňa
13.12.2004 o tom, že uzavrie so žalovanými zmluvu o nájme X-izbového. bytu na K. ulici XX. v N. M. N.
V., ktoré bolo doručené 15.12.2004. Ďalej vyhlásenie R. P. zo dňa 19.12.2004, kde menovaný prejavil
záujem uzatvoriť zmluvu o nájme X-izbového. bytu na J. ulici č. XX. v N. M. N. V., ktoré bolo doručené
22.12.2004 a napokon vyhlásenie V. T. zo dňa 04.01.2005 ohľadne jej záujmu uzavrieť zmluvu o nájme

jej X-izbového. bytu na P. ulici č. X v N. M. N. V., ktoré bola doručené 05.01.2005.

Výmerom bývalého M. N. V. v N. M. N. V. zo dňa 05.08.1953 bol V. P., obyvateľovi N. M. N. V. pridelený
byt v N. M. N. V. na S. N. č. XX.

Podľa § 711 ods. 1 písm. a/ Obč. zák. prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak potrebuje byt pre
seba, manžela, pre svoje deti, vnukov, zaťa alebo nevestu, svojich rodičov alebo súrodencov.

Podľa § 711 ods. 6 Obč. zák. neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov

odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia
súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.

V tomto prípade mal súd za to, že nájom žalovaných v 1. a 2. rade skončil písomnou výpoveďou
žalobcov zo dňa 02.05.2004, ktorá bola doručená obidvom žalovaným dňa 04.05.2004. Keďže ani
jeden zo žalovaných sa nedomáhal určenia neplatnosti tejto výpovede súdnou cestou, táto výpoveď

sa stala účinnou, pričom prichádzala do úvahy trojmesačná výpovedná lehota v zmysle § 710 ods. 3
Obč. zák., ktorá začala plynúť mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom žalovaní obdržali výpoveď
a skončila 31.08.2004. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaných v tom smere, že v obálkach kde mali
prevziať písomnú výpoveď bola iná písomnosť, s touto sa súd nestotožnil, a tieto tvrdenia žalovaných
nepovažovalzapreukázané.Vprvomradežalobcovianemohlimaťžiadnyzáujemnatom,abyúmyselne

do obálky dali inú písomnosť ako výpoveď z nájmu bytu, tiež je málo pravdepodobné, že by v prípade
omylu došlo k omylu dokonca trikrát. Žalovaní síce predložili ako listinný dôkaz list označený ako žiadosť
o informáciu, s dátumom 06.04.2004, podpísaný žalobcami, ale aj pri laickom porovnaní podpisov
s podpismi žalobcov na písomnej výpovedi možno mať o ich pravosti pochybnosti. Existencia tejto
písomnosti tiež nedokazuje fakt, že sa nachádzala v obálke s doručovanou výpoveďou z nájmu, z tohto

pohľadu súd vyhodnotil námietky žalovaných ako účelové. Okrem toho odpoveď žalovaného v 1. rade na
výzvu na vypratanie bytu zo dňa 28.09.2004 možno považovať za reakciu na písomnú výzvu žalobcov
na vypratanie bytu zo dňa 06.09.2004 a nie za reakciu na žiadosť o poskytnutie informácií.

Ďalšie námietky žalovaných, pokiaľ ide o dôvod písomnej výpovede z nájmu bytu, teda potreba
vlastníkov bytu pre otca, ktorý zomrel v auguste 2005, nepovažoval súd za relevantné, nakoľko táto

potreba bola daná v čase podania výpovede, ak mali žalovaní o dôvodnosti výpovede pochybnosti, mali
ich namietať súdnou cestou.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že nájom žalovaných v 1. a 2. rade predmetného
bytu skončil 31.08.2004.

Podľa § 712a ods. 1 Obč. zák. ak sa nájomný pomer skončil z dôvodov podľa § 711 ods. 1 písm. a/ Obč.

zák., má nájomca právo na náhradný byt, ktorý je veľkosťou obytnej plochy, vybavením, umiestnením a
výškou nájomného primeraný bytu, ktorý má vypratať, a to s prihliadnutím na jeho životné a pracovné
potreby.

Podľa § 712c ods. 1, 3 Obč. zák. nájomca nie je povinný vysťahovať sa z bytu a byt vypratať, kým nie je
pre neho zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada. Spoloční nájomcovia majú právo len na jednu

bytovú náhradu. Nájomca, ktorý má byt vypratať, je povinný uzavrieť zmluvu o bytovej náhrade do 30 dníod doručenia písomného vyhlásenia o zabezpečení bytovej náhrady, ak nájomnú zmluvu bezdôvodne
neuzavrie, jeho nárok na bytovú náhradu zanikne.

Z listinných dôkazov vyplýva, že žalobcovia zabezpečili bytovú náhradu pre žalovaných tri krát, príslušné

vyhlásenia o tomto fakte boli žalovanému v 1. rade doručené 15.12.2004, 22.12.2004, 05.01.2005.
Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaných, že ponúkané bytové náhrady nezodpovedali bytovej náhrade, na
akú majú v zmysle zákona nárok, tieto neboli v konaní preukázané. Skutočnosťou je, že žalovaní ani
v jednom prípade neoznámili žalobcom, aké výhrady proti ponúkaným náhradám majú, ani v jednom
prípade zmluvu o bytovej náhrade neuzavreli, možno teda konštatovať, že im nárok na bytovú náhradu

zanikol.

Pokiaľ ide o námietky žalovaných vychádzajúce z toho, že v zmysle ustanovení zákona č. 189/1992
Zb. mali žalobcovia požiadať obec o zabezpečenie bytovej náhrady pre nich, k tomu treba uviesť, že zo
žiadneho z ustanovení tohto zákona nevyplýva, že by žalobcovia nemohli zabezpečiť bytovú náhradu
iným spôsobom.

Z týchto dôvodov súd žalobe o vypratanie predmetného bytu vyhovel.

Žalobcovia sa ďalej domáhali toho, aby súd odhlásil trvalý pobyt žalovaných v predmetnom byte, pretože
k takémuto rozhodnutiu súd právomocný nie je, v tejto časti žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, súd môže vysloviť, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V tomto prípade
sa žalobcovia domáhali dvoch nárokov, vypratania bytu a zrušenia trvalého pobytu, úspešní boli len

v prípade prvého nároku, súd preto o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

-ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez

svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si žalovaní nesplnia povinnosť uloženú im týmto rozhodnutím, môže sa žalobca domáhať jej
splnenia prostredníctvom exekúcie.