Rozsudok Judgement was issued on Monday, February 15, 2010

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 21C/206/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109224877
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Porubänová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v právnej veci žalobcu P. Č., bytom T.,

Š. XXXX/XX,. občana S. R., právne zastúpeného JUDr. Ľ. P., advokátom so sídlom v T., J. X,. proti
žalovaným 1/ Ing. B. O., bytom P. B., R. XXXX/XX,. občanovi S. R., 2/ MUDr. M. O., bytom P. B., R.
XXXX/XX,. občianske S. R., obaja právne zastúpení JUDr. K. L., advokátkou so sídlom v T., H. Š. XXX,.
3/ Ž. Č., bytom T., Š. XXXX/XX, občianske S. R., o určenie podielového spoluvlastníctva a iné takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovaným 1/, 2/ náhradu trov konania v sume 943,02 Eur, a to do troch
dní k rukám JUDr. K. L..

Žalovanej 3/ sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa domáhal, aby súd určil, že žalobca a žalovaná 3/ sú podielovými spoluvlastníkmi

nehnuteľností-rozostavanástavbanaparc.č.520/1,parcielč.518/1,záhradaovýmere137m2, parcely
č. 520/1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 128 m2, parcely č. 520/2 zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 136 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. 428 k.ú. I., a to každý v jednej polovici. Ďalej sa
domáhal určenia, že kúpna zmluva uzavretá medzi predávajúcou žalovanou 3/ a kupujúcimi žalovaným
1/, 2/, ktorej vklad bol povolený pod č. V 3591/09, je neplatná.

Žalobca uviedol, že so žalovanou 3/ boli rozsudkom Okresného súdu Trenčín, v konaní sp.
zn. 7C/56/2004-46, ktorý nadobudol právoplatnosť 04.05.2005, rozvedení. Ešte pred rozvodom ich
manželstva v konaní vedenom Okresným súdom Trenčín sp. zn. 9C/80/2000 bolo ich bezpodielové

spoluvlastníctvo manželov zrušené, rozsudok nadobudol právoplatnosť 25.04.2000. Po zrušení
bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa po dohode so žalovanou 3/ rozhodli spoločne odkúpiť
rozostavaný rodinný dom postavený na parc. č. 520/1 k.ú. I.. Príslušnú kúpnu zmluvu však ako
kupujúca uzavrela len žalovaná 3/ a nadobudla tak vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti v celom
rozsahu. Na kúpu tejto nehnuteľnosti bola použitá finančná hotovosť žalobcu a jeho rodičov a finančné
prostriedky získané hypotekárnym úverom, ktoré získala žalovaná 3/ ako dlžníčka a žalobca ako
spoludlžník. Žalobca tvrdil, že po dokončení stavby si právne vzťahy k rodinnému usporiadajú. Postupne

bola rozostavaná stavba dokončená, pričom na tejto dostavbe sa žalovaná 3/ nepodieľala prakticky
žiadnymifinančnýmiprostriedkami,rovnakosplátkyhypotekárnehoúverubolitiežsplácanézfinančných
prostriedkov žalobcu. Podľa žalobcu po dokončení domu k usporiadaniu vzťahov medzi ním a žalovanou
3/ nedošlo, aj napriek jeho snahe, naopak, žalovaná 3/ predala dom žalovaným 1/, 2/. Za týchtookolností bol žalobca toho názoru, že tento právny úkon žalovanej 3/ nie je platným právnym úkonom,
pretože žalovaná 3/ neoprávnene a v rozpore so skutočným stavom veci nehnuteľnosť previedla.
Tiež bol toho názoru, že medzi ním a žalovanou 3/ vzniklo k uvedeným nehnuteľnostiam podielové

spoluvlastníctvo, každému v jednej polovici. Naliehavý právny záujem na uvedenom určení žalobca
videl v tom, že jednoducho žalovaná 3/ konala v nedôvodne, keď celú nehnuteľnosť vrátene pozemkov
predala žalovaným 1/, 2/, a je preto nevyhnutné ustáliť aj po právnej stránke stav veci tak, aby
zodpovedal skutočnosti.

Žalovaní 1/, 2/ navrhli žalobu zamietnuť v celom rozsahu, poukazovali najmä na nedostatok naliehavého

právneho záujmu na určení neplatnosti kúpnej zmluvy, keďže ani po takomto určení by sa právne
postavenie žalobcu žiadnym spôsobom nezmenilo. Ďalej uviedli, že nehnuteľnosti kúpili od žalovanej
3/, ktorej vlastníctvo v podiele 1/1 bolo riadne zapísané v evidencii nehnuteľností. Žalovaní 1/, 2/
poukazovali tiež na to, že v čase, keď žalovaná 3/ nadobudla vlastníctvo k rozostavenému rodinnému
domu, vykazovala táto stavba prvky dlhodobej životnosti, všetky vodorovné i zvislé konštrukcie, strechu
a bolo teda možné túto stavbu považovať za vec v právnom zmysle slova. Za týchto okolností žiadnou

ďalšou opravou či rekonštrukciou alebo stavbou žalobca vlastnícke právo k takejto veci získať nemohol.
Pokiaľ aj vznikla žalobcovi ujma v tom zmysle, že kúpa, či dostavba boli realizované z jeho vlastných
finančných prostriedkov, tieto by si mohol žalobca vymáhať žalobou iného druhu.

Žalovanása kžalobenevyjadrilapísomne,napojednávaniesanedostavila,hocibolariadnepredvolaná,
nepožiadala z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, súd preto s použitím § 101, ods. 2 O.s.p.

pokračoval v konaní bez jej prítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámil rozsudky Okresného súdu Trenčín z konaní
sp. zn. 7C/56/2004 a sp. zn. 9C/80/2000, kúpne zmluvy zo dňa 18.05.2001 a 27.07.2009, list vlastníctva
č. 428 k.ú. I. a zistil tento skutkový stav veci:

Žalobca a žalovaná 3/ boli rozvedení rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 05.04.2005, č.k.

7C/56/2004-46, ktorý nadobudol právoplatnosť 04.06.2005.

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 04.04.2000 č.k. 9C/80/2000-10, ktorý nadobudol
právoplatnosť25.04.2000,bolozrušenébezpodielovéspoluvlastníctvomanželovžalobcuažalovanej3/.

Žalobca uviedol, že z dôvodu jeho podnikateľských aktivít sa dohodli so žalovanou 3/ na zrušení
bezpodielového spoluvlastníctva manželov počas manželstva. Nebola urobená žiadna dohoda o

vyporiadaní, ani súdne konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Niekedy v
roku 2000 kúpili rozostavanú stavbu, za peniaze, ktoré usporili počas manželstva. V čase kúpy dom
obývateľný nebol, išlo o hrubú stavbu so strechou a oknami, bez kúrenia, inštalácii, omietok, podláh a
podobne. Dokončovanie stavby sa realizovalo z usporených peňazí, z hypotéky, z peňazí, ktoré mal on
vo výlučnom vlastníctve. Kúpená rozostavaná stavba sa zapísala do vlastníctva žalovanej 3/ v celosti,

nakoľko toto žalobca považoval za bezpečnejšie. Žalobca tvrdil, že po kolaudácii malo dôjsť k zmene a
zápisu vlastníckeho práva v časti aj na jeho osobu. Toto sa však nestalo, manželstvo bolo rozvedené,
neskôr ponúkla žalovaná 3/ žalobcovi spoluvlastnícky podiel na odkúpenie.

Z kúpnej zmluvy zo dňa 18.05.2001 bolo zistené, že predávajúci I. a D. M. predávajú kupujúcej,
žalovanej 3/, nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. 428 v k.ú. I., konkrétne rozostavanú stavbu

bez súpisného čísla na parc. č. 520/1, parcely č. 518/1, č. 520/1 a č. 520/2, a to za kúpnu cenu
1,4 milióna Sk. Na list vlastníctva č. 428 k.ú. I. boli tieto nehnuteľnosti zapísané na žalovanú 3/, na
základe tejto zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod č. V 1263/2001. Na základe ďalšej kúpnej zmluvy
bol pod č. V 3591/09 povolený vklad vlastníckeho práva k rovnakým nehnuteľnostiam v
prospech žalovaných 1/, 2/ do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v podiele 1/1. Kúpna zmluva,

na základe ktorej nadobudli žalovaní 1/, 2/ do bezpodielového spoluvlastníctva manželov uvedené
nehnuteľnosti, bola uzavretá 27.07.2009.Podľa § 80c O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny
vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že je možné domáhať sa na súde určenia pozitívneho či

negatívneho, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, žalobcu však zaťažuje dôkazné bremeno,
spočívajú v povinnosti preukázať, že na požadovanom určení v čase rozhodovania súdu má naliehavý
právny záujem. Tento bude s pravidla daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia, a ak
právne postavenie žalobcu by bez takéhoto určenia bolo neisté.

Súd sa teda v prvom rade zaoberal otázkou naliehavého právneho záujmu. Žalobca nepreukázal
naliehavý právny záujem na určení, že žalovaná 3/ je podielovou spoluvlastníčkou sporných

nehnuteľností v podiele jednej polovice. Takéto určenie žiadnym spôsobom jeho postavenie neovplyvní,
nebude mať pre neho žiadny význam. Rovnako žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanou 3/ a žalovanými 1/, 2/. Ani takéto určenie nemá
pre žalobcu žiadny význam, navyše za situácie, keď sa žalobca zároveň domáha určenia vlastníckeho
práva k sporným nehnuteľnostiam. Žalobca nikdy nebol vlastníkom sporných nehnuteľností, vlastníčkou

rozostavaného domu a pozemkov sa titulom kúpy stala žalovaná 3/, nebolo pritom podstatné, z akých
zdrojov žalovaná 3/ získala finančné prostriedky na túto kúpu. Ak aj existovala dohoda do budúcnosti
ohľadne zmeny vo vlastníckych vzťahoch k týmto nehnuteľnostiam, nedali účastníci takejto dohode
právny rámec. Nakoniec, žalobca sám uviedol, že žalovaná 3/ získala nehnuteľnosti do výlučného
vlastníctva s jeho súhlasom.

Podľa § 132, ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Žalobca svoj nárok na určenie vlastníckeho práva odvíja od skutočnosti, že žalovanej 3/ poskytol
finančné prostriedky ku kúpe sporných nehnuteľností. Týmto však žiadne vlastnícke právo k sporným

nehnuteľnostiam nezískal. Súd je toho názoru, že žalobca sa uspokojenia svojich nárokov, vyplývajúcich
z toho, že žalovanej 3/ financoval kúpu nehnuteľností, splácanie úveru a dostavbu domu, môže domáhať
iným typom žaloby, nie však žalobou o určenie vlastníckeho práva.

Súd pokladal za dôvodné námietky žalovaných 1/, 2/, ktoré smerovali k tomu, že v čase kúpy
rozostavaného domu už táto stavba mala vybudované prvky dlhodobej životnosti, zvislé a vodorovné

konštrukčné prvky, konštrukciu strechy i schodiska čo potvrdil i žalobca. Za takéhoto stavu veci možno
konštatovať, že stavba vykazovala prvky, ktoré ju charakterizujú už ako vec v právnom slova zmysle, z
čoho možno vyvodiť, že existovala už v čase jej kúpy a nevznikla až postupnou dostavbou.

Z dôvodov vyššie uvedených súd žalobu zamietol.

Žalobca bol v konaní neúspešným účastníkom, vznikla mu preto povinnosť zaplatiť podľa § 142, ods.

1 O.s.p. náhradu trov konania účastníkom, ktorí v konaní úspešní boli. Žalovaným 1/, 2/ vznikli trovy
konania trovami právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia,
účasť na pojednávaní 15.02.2010) po 253,94 €, k tomu 2 x režijný paušál 7,21 € za zastupovanie
žalovaného 1/ a po príslušnom znížení o 20 % 2 x 203,15 € a 2 x režijný paušál 7,21 € za zastupovanie
žalovanej 2/. Sadzba úkonu bola určená z hodnoty predmetu sporu vo výške 10.000 €. Trovy konania

žalovaných 1/, 2/ celkom predstavovali sumu 943,02 €. Žalovanej 3/ náhrada trov konania priznaná
nebola, keďže si žiadne trovy neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a o ds. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si žalobca nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, môžu sa žalovaní 1/, 2/ domáhať jej
splnenia prostredníctvom exekúcie.