Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, August 19, 2010

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 19C/234/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3108226057
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tóthová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobkyne MUDr. I. H., štátnej

občianky S., bytom T., H. XXX/XX,. zastúpenej JUDr. J. K., advokátom so sídlom v T., L. X proti
žalovanému MUDr. Š. H., štátnemu občanovi S., bytom T., H. XXX/XX,. zastúpeného advokátskou
kanceláriou C. s.r.o. so sídlom B., T. XX. o návrhu na vypratanie nehnuteľností takto

r o z h o d o l :

Konanie o vypratanie parc. č. 2936 o výmere 393 m2, katastrálneho územia T. T., ktorá je zapísaná v
LV č. 1834 sa z a s t a v u j e.

Žalovaný j e p o v i n n ý vypratať rodinný dom, súpisné číslo XX. postavený na pozemku, parc.
č. 2939/1 a garáž súpisné číslo XXXX. postavenú na pozemku parc. č. 2939/2, ktoré sú zapísané v LV
č. 1834 K. Ú. T. T. do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšujúcej časti sa žaloba zamieta.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa uviedla, že je vlastníkom rodinného domu č. XX,. ktorý sa nachádza v T. T., ako aj garáže
a priľahlých pozemkov, ktoré sú zapísané v liste vlastníctva č.1834 príslušného katastrálneho územia.
Poukázala na to, že sa so žalovaným rozviedla a pretože ju fyzicky napádal, podala návrh na vydanie
predbežného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby mu súd zakázal vstupovať do uvedeného rodinného
domu. Keďže jej súd vyhovel a zároveň jej uložil podať návrh na začatie konania o vypratanie, uplatnila
na súde predmetnú žalobu, ktorou žiadala o vypratanie uvedených nehnuteľnosti. V priebehu konania
vzala späť tú časť žaloby, ktorou žiadala o vypratanie pozemku parcelného čísla 2936 o výmere 393 m2.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť s odôvodnením, že nie je ukončené vyporiadanie majetku, ktorý tvorí

bezpodielové spoluvlastníctvo. Poukázal na to, že bez tohto nie je možné určiť, čo má z domu, či
garáže vypratať. Doznal, že tam má aj osobné veci, ale tvrdil, že tie o ktoré mal záujem a ktoré mal
kde umiestniť si zobral a ostatné chce nechať svojim potomkom. Nevidel teda dôvod na to, aby bol z
týchto nehnuteľností vypratávaný. Pokiaľ ide o pozemky, ktoré sú vlastníctvom žalobkyne tvrdil, že tieto
neužíva, nič na nich nemá, a preto nie je dôvod na ich vypratávanie.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením listu vlastníctva č. 1834 pre
katastrálne územie T. T., spisov tunajšieho súdu zn. 15C/105/2008 a 14C/178/2008, oboznámením listu
vlastníctva pre katastrálne územie T. T. a zistil tento skutkový stav:

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 15C/105/2008 vyplýva, že uznesením zo dňa 28.8.2008, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 14.11.2008 ( v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne pod č.k. Co
259/2008-44) bolo žalovanému uložené dočasne nevstupovať do rodinného domu č. XX. postaveného
na pozemku parc. č. 2939 k.ú. T. T.. Žalobkyni bolo zároveň v tomto uznesení uložené do 15 dní od jeho
právoplatnosti podať žalobu o vypratanie žalovaného z predmetného rodinného domu.

Z listu vlastníctva č. 1834 katastrálneho územia T. T. vyplýva, že dom súpisného čísla XX. postavený

na pozemku parcelného čísla 2936 je zapísaný ako výlučné vlastníctvo žalobkyne, rovnako ako garáž
súpisného č. XXXX. na pozemku parcelného čísla 2939/2. Z tohto listu vlastníctva vyplýva, že žalobkyňa
je tiež výlučnou vlastníčkou pozemku evidovaného ako záhrada (par. č. 2936) o výmere 393 m2, ale
aj zastavenej plochy vedenej ako parcelné číslo 2939/1 a zastavanej plochy o výmere 27 m2 (par. č.
2939/2).

V priebehu konania vzala žalobkyňa späť žalobný návrh pokiaľ ide o vypratanie parc. č. 2936 kat. územia
T. T., s čím žalovaný súhlasil.

Podľa § 96 ods.l,3 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo
celkom. Ak je návrh vzatý celkom späť, súd konanie zastaví. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu
je neúčinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr ako sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie

návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie či tu manželstvo je alebo nie je. V zmysle tohto
zákonného ustanovenia súd zastavil konanie ohľadne vypratania pozemku - záhrady, a to v dôsledku
späťvzatia žaloby v tejto časti.

Medzi účastníkmi nebolo sporné a zo spisu tunajšieho súd sp. zn. 14C/178/2008 vyplýva, že manželstvo
účastníkov bolo rozvedené dňa 24.9.2008. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.10.2008.

Účastníci aj zhodne potvrdili, že žalovaný toho času býva v byte, ktorý sa nachádza v T. na H. ulici č.
XX.. V rodinnom dome, či garáži má zopár svojich osobných vecí, ale aj veci, ktoré podľa tvrdenia oboch
účastníkov patria do bezpodielového spoluvlastníctva so žalobkyňou.

V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 19C/131/2010 uplatnil žalovaný návrh na
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré nadobudol za trvania manželstva so žalobkyňou

avšak predmetom tohto vyporiadania podľa jeho návrhu nie sú žiadne hnuteľné veci.

Na zistený skutkový stav aplikoval súd ustanovenia Občianskeho zákonníka, keďže ide súkromnoprávny
vzťah medzi dvoma občanmi.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka je vlastník v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § l26 ods. l/ Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníctva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto ju neoprávnene
zadržuje.

Citované zákonné ustanovenia upravujú nárok vlastníka na súdnu ochranu, ktorú možno realizovať
prostredníctvom reivindikačnej žaloby. Takáto žaloba predpokladá, že iná osoba neoprávnene , t. j. bez

právneho dôvodu zadržiava vec vlastníkovi, obmedzuje výkon jeho vlastníckych práv tým, že mu ju
odmieta vydať do úplnej dispozície. Aktívna legitimácia na podanie uvedenej žaloby patrí vlastníkovi apasívna legitimácia prislúcha osobe, ktorá má vec fakticky u seba, avšak nemá na to žiaden aprobovaný
dôvod. U nehnuteľnosti (ktorá je samozrejme z hľadiska právneho tiež vecou) plní funkciu reivindikačnej
žaloby žaloba na jej vypratanie.

Práve takúto žalobu podala v predmetnej veci žalobkyňa, ktorá je vlastníkom domu súp. č.
nachádzajúceho sa v T. T. a je zapísaný v liste vlastníctva č. 1834 pre toto katastrálne územie. Žalobkyňa
je zároveň výlučnou vlastníčkou garáže súp. č. XXXX

uvedeného katastrálneho územia, ako aj pozemkov parc. č. 2939/1 a 2939/2 na ktorých sú uvedené
nehnuteľnosti postavené.

Pasívne vecne legitimovaným v predmetnom konaní je žalovaný, ktorý zasiahol do vlastníckeho práva

žalobkyne tým, že po rozvode manželstva riadne neodovzdal dom, ani garáž, ktoré sú výlučným
vlastníctvom žalobkyne a tieto nehnuteľnosti nevypratá, keď si tam ponechal svoje osobné veci. Preto
súd žalobe na ich vypratanie v plnom rozsahu vyhovel. Vychádzal pri tom zo skutočnosti, že samotný
žalovaný doznal, že v predmetných nehnuteľnostiach sa nachádzajú veci, ktoré považuje za svoje
vlastníctvo. Tým, že v spornom rodinnom dome, či garáži má veci osobného charakteru, znemožňuje

žalobkyni absolútny výkon jej vlastníckych práv, obmedzuje ju v uplatňovaní tohto subjektívneho práva,
a preto boli dané dôvody na vyhovenie žaloby v časti týkajúcej sa vypratania rodinného domu a garáže.

Žalovaný tento byt a garáž užíval iba na základe súhlasu žalobkyne ako výlučnej vlastníčky a to z titulu
jeho manželstva s ňou. Žalobkyňa však svoj súhlas s jeho bývaním a užívaním odvolala. Odvolanie tohto
súhlasu z jej strany bolo dôvodné a bolo podmienené správaním sa žalovaného voči nej ako vlastníčke

domu. Ďalším dôvodom na zánik užívacieho práva bolo aj nadobudnutie právoplatnosti rozsudku o
rozvode manželstva účastníkov. Preto mala žalobkyňa nárok na svoju ochranu a jej žaloba bola podaná
v tejto časti dôvodne. Súd teda určil žalovanému povinnosť vypratať byt v rodinnom dome a garáž.

V časti týkajúcej sa zamietnutia žalobného petitu týkajúceho sa povinnosti vypratať pozemky 2939/1 a
2939/2 katastrálneho územia T. T. súd žalobu zamietol. Vychádzal pritom zo skutočnosti, že v konaní

nebolo ničím preukázané, žeby žalovaný vlastníctvo žalobkyne k týmto pozemkom niečím zaťažil,
prípadne ju v ich užívaní obmedzil. Uznesením o predbežnom opatrení nebola žalobkyni uložená
povinnosť podať takto žalobu, ani vyslovený zákaz vstupovať na tieto pozemky. Žaloba o vypratanie
nehnuteľnosti nemôže riešiť stav do budúcnosti, ani zabezpečovať nemožnosť zásahov do budúcna.
Riešiibakonkrétnusituáciuobmedzujúcuvlastníctvoúčastníka.Tosavovzťahukuvedenýmpozemkom

nepreukázalo.

Súčasťou rozsudku je aj výrok o trovách konania.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov
konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v
Trenčíne do l5 dní od jeho doručenia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.