Rozsudok Judgement was issued on Monday, September 21, 2009

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 12C/48/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3107226347
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Knociková

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Juditou Knocikovou v právnej veci navrhovateľa E., s.r.o., so

sídlom N. D., S. C.. XX,. IČO XX. XXX. XXX, zastúpeného Mgr. E. G., advokátkou so sídlom v D. N. V.,
M. XXXX/XX. proti odporcovi P. P., bytom N. D., S. XX/XX-XX,. zastúpeného JUDr. M. M., advokátom
so sídlom v N., J. P. XX/XX. o zaplatenie 3.069,61Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Návrh s a z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 1.027,60Eur k rukám
jeho právneho zástupcu JUDr. M. M. do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa proti odporcovi domáhal zaplatenia istiny 3.069,61Eur (92.475,-Sk) s 14,25% ročným
úrokom z omeškania od 01.07.2007 do zaplatenia z titulu náhrady škody podľa § 179 Zákonníka práce.

Škodu mal spôsobiť odporca tým, že ako jediný spôsobilý zamestnanec navrhovateľa, zabezpečujúci
zastúpenie spoločnosti H. v S. R., sa odmietol zúčastniť na výstave M. XXXX. v N. v dňoch 22.05.2007
až 25.05.2007. Škodu predstavovali pomerné náklady na uvedenú výstavu, pripadajúcu na spoločnosť
H.. Išlo o ? nákladov za prenájom výstavnej plochy vo výške (38.950,-Sk) 1.292,91Eur, ? nákladov za
postavenie stánku vo výške (24.675,-Sk) 819,06Eur, náklady za firemné pozvánky vo výške (5.000,-Sk)
165,67Eur a náklady za reklamné panely o spoločnosti H. vo výške (23.850,-Sk) 791,67Eur. Navrhovateľ
žiadal aj náhradu trov konania.

Odporca žiadal návrh zamietnuť hlavne z dôvodu, že nekonanie odporcu, neúčasť na výstave, nie

je v príčinnej súvislosti s požadovanými nákladmi. Ďalej z dôvodu, že celý stánok bol využívaný
na prezentáciu všetkých spoločností, ktoré navrhovateľ zastupoval, firemné pozvánky neboli viazané
výhradne pre potencionálnych záujemcov o produkty spoločnosti H. a reklamné panely si navrhovateľ
ponechal a mohol ich ďalej použiť ešte asi rok po výstave pri zastupovaní spoločnosti. Odporca žiadal
aj náhradu trov konania.

Na návrh navrhovateľa tunajší súd vydal dňa 20.12.2007 platobný rozkaz pod č.k. 55Ro/1261/2007-17,
ktorým zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi istinu 92.475,-Sk (3.069,61) s prísl. Odporca podal proti
tomuto platobnému rozkazu včas odpor s odôvodnením, čím sa tento zo zákona zrušil a súd nariadil

vo veci pojednávanie.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, oboznámením pracovnej zmluvy, žiadosťou
o rozviazanie pracovného pomeru s odpoveďou navrhovateľa, faktúr, predžalobnej výzvy s doručenkou,výpisu z obchodného a živnostenského registra, záznamov z návštev, výpisov z faxovej komunikácie,
dohody o predaji práv, zoznamu obchodných zástupcov H., fotografií, vyjadreniami, záväznej prihlášky,
potvrdenia o priemernom zárobku odporcu a zistil tento skutkový stav veci:

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ zastupoval asi 5 zahraničných firiem na S. a
sprostredkovával predaj ich výrobkov na S.. Konateľka navrhovateľa rozdelila jednotlivé zastúpenia tak,
že po nástupe Ing. I. K. (01.07.2006) tento zastupoval 4 zahraničné firmy a odporca už len jednu a to H.
F.. V roku 2007 navrhovateľ mohol prvýkrát oficiálne zastupovať firmu H. na výstave v N.. Výstava sa
pripravovala polroka dopredu a všetci zamestnanci vedeli, že tam pôjdu pracovne. Výstava sa konala v

dňoch 22.05. až 25.05.2007. Odporca však dňa 15.05.2007 písomne požiadal o skončenie pracovného
pomeru dohodou ku dňu 17.05.2007. Napriek tomu, že navrhovateľ listom zo dňa 15.05.2007 oznámil
odporcovi, že nesúhlasí s navrhovaným skončením pracovného pomeru, odporca od 16.05.2007 prestal
bez ospravedlnenia chodiť do práce a nezúčastnil sa ani výstavy v N.. Navrhovateľ považoval odporcu
za jediného svojho pracovníka, spôsobilého odborne, po technickej stránke zastupovať spoločnosť H.
na výstave.

Podľavyjadreniaodporcu,vizitieknavrhovateľaakontaktnéholistu(čl.118)spoločnosťH.F.zastupovala
spoločníčkanavrhovateľaIng.M.D.akoobchodnýmanageraodporcaakoobchodnotechnickápodpora.
Spoločnosť H. F. bola súčasťou talianskej spoločnosti I. s.r.l., s ktorou navrhovateľ uzavrel zmluvu o
právenapredajatátoplatilaodjúla2006dojúla2007.Podľatejtozmluvy(čl.104)malnavrhovateľprávo
zakúpiť produkty spoločnosti, obchodovať s nimi a predávať podľa podmienok zmluvy, avšak talianska

spoločnosť si vyhradila právo obchodovať priamo so zákazníkmi na území SR. Navrhovateľovi vznikol
nárok na províziu vo výške 10% z predajnej ceny len z priameho obchodu talianskej spoločnosti so
zákazníkmi na území SR. Z tejto dohody boli vylúčení tkz. "kmeňoví" zákazníci (H. S., D. P. s.r.o., P.
M. C.). Navrhovateľ sa zaviazal propagovať na území S. predaj produktov najefektívnejším spôsobom,
predovšetkým prostredníctvom častých a systematických osobných návštev (bod 3.1). Podľa bodu

9.6 Zmluvy bol navrhovateľ povinný pred začatím akejkoľvek propagačnej činnosti alebo zverejnením
akejkoľvek dokumentácie zaobstarať si písomný súhlas spoločnosti.

Podľa mailovej komunikácie medzi navrhovateľom a talianskou spoločnosťou odporcovi nebolo
zakázané zo strany talianskej spoločnosti zastupovať firmu aj pred školením v ich firme. Navrhovateľ
nepredložil súhlas talianskej spoločnosti s účasťou na výstave v N. a na účasti bez prítomnosti odporcu.

Svedok Ing. I. K., ktorý sa zúčastnil výstavy potvrdil, že na výstave v N. sa zmluvy so zákazníkmi
neuzatvárali, spisovali sa iba objednávky zákazníkov. V stánku ich spoločnosti na výstave zastupovali aj
ďalšie spoločnosti okrem H. F.. Na výstave v N. nemali žiadnu objednávku, získali len kontakty. Svedok
sa zúčastnil s odporcom na stretnutí dealerov H. v decembri 2006. Informácie o ich produktoch mali z
ich katalógov, brožúr, CD, ktoré im zasielali (navrhovateľovi). Zastupovanie medzi ním a odporcom sa u

navrhovateľa neriešilo, pretože nemali dlhodobé PN. Potencionálnych zákazníkov spoločnosti pri svojej
práci technicky neinformoval, iba im nechával reklamné letáky. Tento záujem potom nahlásil odporcovi.
Zabezpečovali aj servis produktov takým spôsobom, že objednali požadované diely a zákazník si ich
sám vymenil alebo namontoval.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že hlavným predmetom činnosti navrhovateľa bolo prezentovanie

produktov zahraničných firiem, teda i H. F. a získavanie záujemcov na uzatváranie obchodných zmlúv.
Samotné uzatváranie zmlúv si ponechala vo svojej právomoci spoločnosť H. F. (resp. I.). Odmena
navrhovateľa tvorila 10% z objemu uzavretých obchodov. Teda náklady na prezentáciu produktov, či už
pri osobných návštevách zákazníkov alebo na výstavách sú bežné náklady (výdavky), ktoré si vyžaduje
predmet činnosti navrhovateľa.

Zodpovednosť zamestnanca za škodu upravuje § 179 Zákonníka práce.Podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu
spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti sám.
Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancom zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a

185.

Podľa § 179 ods. 2 Zákonníka práce zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným
konaním proti dobrým mravom.

Z ustanovenia § 179 Zákonníka práce vyplýva, že pre vznik všeobecnej zodpovednosti zamestnanca
za škodu musia byť splnené nasledujúce predpoklady : vznik škody pri plnení pracovných úloh alebo
v priamej súvislosti s týmto plnením, protiprávny úkon, porušenie povinností pri plnení pracovných

úloh alebo úmyselné konanie proti dobrým mravom, príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a
vznikomškody,zavineniezamestnanca.Prezodpovednosťzamestnancazaškodusavyžadujesplnenie
všetkých uvedených predpokladov.

Za škodu sa považuje "skutočná škoda" a "iná škoda" (najmä ušlý zisk). Pod skutočnou škodou sa
rozumie suma, o ktorú sa majetok poškodeného zmenšil, pričom táto suma zodpovedá hodnote, ktorú

treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do pôvodného stavu. Ušlý zisk predstavuje majetková hodnota,
ktorá zodpovedá tomu, o čo by sa majetok poškodeného zväčšil, ak by nedošlo k škodovej udalosti.

Na vznik zodpovednosti škodcu sa vyžaduje existencia príčinnej súvislosti vo vzťahu k priamej škode
v majetkovej sfére poškodeného.

V prejednávanej veci súd na základe vykonaného dokazovania nepovažoval za "skutočnú škodu"

náklady na reklamu spoločnosti H. F. na výstave v N. z dôvodu, že išlo o náklady súvisiace s predmetom
činnosti navrhovateľa. Tým, že navrhovateľ zastupoval a ponúkal na predaj produkty zahraničných
firiem, bol nútený rôznymi formami sa zviditeľňovať a prezentovať. Okrem toho základné vedomosti o
produktoch spoločnosti H. F. mal aj spolupracovník odporcu, svedok Ing. K., ktorý sa zúčastnil výstavy
v N.. V danej veci by mohla prichádzať do úvahy len škoda vo forme "ušlého zisku", spočívajúceho

v províziách, ktoré by boli vyplatené navrhovateľovi, ak by boli uzavreté obchody medzi zahraničnou
spoločnosťou H. F. a zákazníkmi, ktorí by sa priamo na výstave v N. alebo po jej návšteve rozhodli
uzavrieť takýto obchod, ale to neuzavreli len z dôvodu, že odporca im neposkytol podrobný technický
výklad o produktoch H. F.. Toto by bolo príčinnou súvislosťou vo vzťahu k priamej škode vo forme ušlého
zisku.

Tým, že vo veci navrhovateľ nepreukázal vznik "skutočnej škody" a "ušlý zisk" nežaloval a zároveň
nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody a konaním odporcu, súd návrh zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. súd priznal úspešnému odporcovi náhradu trov konania proti neúspešnému
navrhovateľovi. Trovy konania pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku za odpor vo výške
184,03Eur (5.544,-Sk) a trov právneho zastúpenia za 5úkonov (prevzatie veci 07.01.2008, odpor

z 15.01.2008, pojednávania dňa 15.04.2009, 13.05.2009, 21.09.2009) po 121,17Eur, t.j. 605,85Eur,
hotových výdavkov - režijný paušál 5x6,32Eur = 33,49Eur, náhrady za stratu času na 3pojednávania z
N. do T. a späť 11,59Eur x 2 x 3 = 69,54Eur, t.j. spolu 708,88Eur, 19%DPH z 708,88Eur = 134,69Eur,
celkom spolu 1.027,60Eur podľa vyhlášky číslo 655/2004 Z.z..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak si navrhovateľ nesplní povinnosť uloženú jej týmto rozsudkom riadne a včas, môže odporca podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti).