Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. december 2010

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 23Cb/30/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207207949
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Škrinárová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Heleny Škrinárovej a sudkýň

JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu Viera Kližanová - REO,
ĽudovítaStárka6,Trenčín,IČO:34938621,protižalovanémuVšeobecnáúverovábanka,a.s.,Mlynské
Nivy1,Bratislava,IČO:31320155,práv.zast.ČERNEJOVÁ&HRBEK,s.r.o.,Kýčerského7,Bratislava,
IČO: 36 857 513, o zaplatenie 65.732,19 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č. k. 23 Cb/30/2009 - 122 z 15.10.2009, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č. k. 23
Cb/30/2009 - 122 zo dňa 15.10.2009 v napadnutej časti výroku o veci samej p o t v r d z u j e .

V časti výroku o náhrade trov prvostupňového konania m e n í tak, že žalobkyňa je povinná zaplatiť

žalovanému náhradu trov konania v sume 4.609,80 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám
právneho zástupcu žalovaného.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť
žalovanému sumu 831,93 eur na náhradu trov konania.

Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa návrhom na začatie konania domáhala zaplatenia
1.980.248,- Sk (65.732,19 eur) s príslušenstvom z titulu náhrady škody. Pohľadávku žalobkyňa
nadobudla postúpením od fy Universal - Ing. Pavol Kližan, ktorý ju nadobudol od pôvodného veriteľa
Rempo, š. p., v likvidácii, voči dlžníkovi Komunálne službyš. p., v konkurze, Komárno.

Na predmetné pohľadávky boli vydané právoplatné a vykonateľné platobné rozkazy a na ich základe

vydané uznesenia o výkone rozhodnutia pohľadávky z bankového účtu povinného č. ú. 1100-142/0200
vedeného v pobočke Komárno, žalovaného. Žalovaný po právoplatnosti uznesení o nariadení výkonu
rozhodnutia nezrealizoval ich výkon s odôvodnením, že jeho realizácii bráni novela zákona o štátnom
podniku.

Na základe toho bola podaná poddĺžnicka žaloba voči žalovanému, nakoľko postup a odôvodnenie
vrátania uznesení považoval veriteľ za nezákonný. Žalovaný až 4.12.2003 oznámil veriteľovi skutočnú
prekážku brániacu výkonu rozhodnutia v roku 1996 a podľa žalobkyne tento dátum je dňom, kedysa dozvedela o vzniku škody, za ktorú nesie právnu zodpovednosť žalovaný. Vzhľadom na zmenu
skutkového stavu zobrala žalobkyňa poddĺžnicku žalobu späť a domáhala sa náhrady škody.

Porušenie povinnosti vidí žalobkyňa v tom, že žalovaný neoznámil včas veriteľovi skutočnú príčinu

a dôvod brániaci realizácii výkonu rozhodnutia, t. j. dlhodobú nesolventnosť klienta, čo znemožnilo
vymoženie pohľadávky a jej príslušenstva na základe vydaných exekučných titulov.

Súd sa zaoberal vznesenou námietkou premlčania a dospel k záveru, že je nedôvodná, pretože
žalobkyňa sa o škode a zodpovednosti za ňu dozvedela 4.12.2003, návrh na začatie konania podala
9.5.2006, teda pred uplynutím premlčacej lehoty podľa Obch. zák..

Po posúdení skutkového stavu podľa § 373 a 708 ods. 1 Obch. zák. súd dospel k záveru, že žalobkyňa

nepreukázala vznik nároku na náhradu škody, t. j. porušenie povinnosti zo záväzku, vznik škody a
príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti.

Vo vzťahu k žalobkyni žalovaný neporušil žiadnu povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy alebo zákona.
Žalovanému (banke) nevyplýva povinnosť informovať oprávneného, prečo nerealizovala exekučný
príkaz,resp.akýjestavnaúčtepovinného.Bankabyporušilasvojupovinnosťibavprípade,akbyvčase

doručenia exekučných príkazov boli na účte povinného finančné prostriedky a príkazy by nerealizovala.
Medzi konaním banky a vznikom škody neexistuje príčinná súvislosť.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a ich náhradu priznal úspešnému
žalovanému. Trovy pozostávajú z titulu zaplateného súdneho poplatku za odpor a trov právneho
zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci v sume 665,97 eur.

S týmto rozhodnutím sa neuspokojila žalobkyňa a v odvolaní, ktoré podala v zákonnej lehote, navrhla
napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd návrhu vyhovie a prizná jej náhradu trov konania. Vytýkala súdu
prvého stupňa nesprávny právny názor v tom, že uviedol, že nepreukázala vznik nároku na náhradu
škodyaneexistenciupríčinnejsúvislosti.Ďalejnamietala,ževodôvodneníabsentujúprávetiekonkrétne
ustanovenia Obch. zák., Občianskeho súdneho poriadku, ktoré ako právny základ nárokovanej škody

prezentovala vo svojich podaniach a prednesoch. Poukázala na § 757 Obch. zák. a § 377 Obch. zák.
(notifikačná povinnosť) a práve jeho porušením došlo k vzniku škody. Podľa tohto ustanovenia bol
žalovanýpovinnýpostupovaťztituluzmluvyobežnomúčtepodľa§708Obch.zák..Uviedla,žežalovaný
ako prekážku výkonu rozhodnutia uviedol novelu zákona o štátnom podniku a o nedostatku prostriedkov
na blokovanom účte povinného neinformoval vôbec, a to až do 4.12.2003.

Taktiež za nesprávny považovala názor súdu, že ona ako žalobkyňa nepreukázala, že by v prípade iného
postupu banky, bolo možné uspokojiť pohľadávku iným spôsobom, ktorý povoľoval výkon rozhodnutia.
Žalobkyňa nemá žiadnu právnu povinnosť preukazovať solventnosť za daných okolností.

Poukázala na § 264 ods. 2 O. s. p. a ďalej na to, že právny zástupca si náhradu trov neuplatnil, a preto
súd nemal právo mu ich priznať.

K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu náhradu trov
odvolacieho konania. Uviedol, že súd sa dostatočne vysporiadal so skutkovým stavom, z ktorého vyvodil
správny právny záver.

K tvrdeniu žalobkyne o porušení notifikačnej povinnosti podľa § 377 Obch. zák. uviedol, že z jeho strany
nedošlo k porušeniu žiadnej právnej povinnosti, nie je možné uplatňovať náhradu škody za nesplnenie

notifikačnej povinnosti.K odvolaniu proti výroku o náhrade trov konania uviedol, že trovy konania si uplatnil písomne podaním
zo 16.10.2009. Ďalej uviedol, že spolu s odvolaním mu súd prvého stupňa doručil i uznesenie, ktorým mu
bola uložená povinnosť uhradiť doplatok súdneho poplatku za odpor v sume 3.777,87 eur a túto sumu

zaplatil 23.3.2010, preto žiadal, aby odvolací súd rozhodol o náhrade tohto doplatku súdneho poplatku
za odpor, nakoľko v prípade, že bol súdny poplatok riadne vyrubený v priebehu prvostupňového konania,
jeho náhradu by si bol uplatnil ešte pred vyhlásením prvostupňového rozsudku.

Žalobkyňakvyjadreniuzaslalapodanie,kuktorémupripojilarozsudokNSSRsp.zn. 4Cdo/285/2008z
24.2.2010, ktorým preukazovala nekvalifikovanosť postupu banky v inej veci, ale týkajúci sa pochybenia

banky pri výkone rozhodnutia.

K vyjadreniu žalovaného uviedla, že neobsahuje žiadne konkrétne skutočnosti a ani dôkazy a opätovne
zdôraznila notifikačnú povinnosť žalovaného. Ďalej sa zaoberala skutkovým stavom.

Krajský súd v Bratislave prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a 214 ods. 2 O. s. p. a postupom podľa § 156
ods. 3 O. s. p. verejne vyhlásil rozsudok.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto sa v

odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 2
O. s. p.).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia i s prihliadnutím na tvrdenia žalobkyne v odvolaní,
odvolací súd uvádza, že ustanovenie § 708 a nasl. Obch. zák. upravuje len vzťah medzi zmluvnými
stranami, t. j. medzi majiteľom účtu a bankou a nie vzťah k tretím osobám, a preto žalovaný voči

žalobkyni, ktorá nebola majiteľkou účtu, nemohol z toho vzťahu porušiť žiadnu povinnosť.

Notifikačná povinnosť (§ 377 Obch. zák.) žalovaného v predmetnej veci nebola daná, pretože túto má len
strana, ktorá porušuje svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti
má vedieť, že tak robí. Jej zmyslom je odvrátenie hroziacej škody alebo jej zmiernenie na minimum.
Žalovaný však neporušil žiadnu svoju povinnosť, pretože stav účtu nebol povinný oznamovať, a teda

ani to, že na účte nie sú finančné prostriedky.

Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalobkyne, že žalovaný nepostupoval v súlade s § 308, 309
a 311 O. s.. p. vo vtedy platnom znení. Uvedené ustanovenia o výkone rozhodnutia upravovali postup
peňažného ústavu, a to odpísanie pohľadávky z účtu, poradie pohľadávok, postup v prípade, ak na účte
nie je dostatok prostriedkov na uspokojenie celej pohľadávky a nie prípad, ak na účte nie sú vôbec

finančné prostriedky.

Zo znenia zákona nevyplýva, ako by mal peňažný ústav postupovať v prípade, ak na účte povinného nie
sú finančné prostriedky, a preto ako správne rozhodol súd prvého stupňa, nemohlo dôjsť ani k porušeniu
zákonnej povinnosti zo strany žalovaného.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok v časti výroku vo veci samej potvrdil ako vecne

správny v zmysle § 219 ods. 1 O. s. p..

V časti výroku o náhrade trov odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobkyňa je povinná
zaplatiť žalovanému náhradu trov prvostupňového konania v sume 4.609,80 eur. Žalovanému v konaní
pred súdom prvého stupňa vznikli trovy v sume 165,96 eur z titulu súdneho poplatku za podaný odpor a
z toho istého titulu ako doplatok k súdnemu poplatku za odpor v sume 3.777,87 eur a z titulu náhrady za

1 úkon právnej pomoci (prevzatie a príprava veci) v sume 665,97 eur. Nie je správne tvrdenie žalobkyne,že žalovaný si trovy právneho zastúpenia nevyčíslil v zmysle § 151 ods. 1 O. s. p.. Písomné vyčíslenie
trov žalovaný predložil súdu prvého stupňa dňa 16.10.2009.

Otrováchodvolaciehokonaniamalobyťrozhodnutépodľa§142ods.1O.s.p..Úspešnémužalovanému

v konaní vznikli trovy za 1 úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu - ale si ich nevyčíslil, a preto
odvolací súd mu v súlade s § 151 ods. 2 O. s. p. ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.