Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, June 8, 2010

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/103/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110212782
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Manďák

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín rozhodol samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci

navrhovateľa T. D., bytom H. S., D. XXX/XX,. zast. JUDr. S. Z., advokátom so sídlom D. N. V., O. M.
XXX/X. proti odporcovi L. D., bytom T., B. XXX/XX. o zníženie výživného

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 01.07.2004, č. k. 10C/154/2003-34 bola naposledy stanovená
vyživovacia povinnosť navrhovateľa k odporcovi vo výške 66,79 € (2.000,-Sk) mesačne.

Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal, počnúc dňom 01.05.2010 zníženia jeho vyživovacej
povinnosti k odporcovi na čiastku 25,- € mesačne s odôvodnením, že od poslednej úpravy došlo k zmene
pomerov na strane navrhovateľa, keď v súčasnosti má štyri vyživovacie povinnosti, je druhý krát ženatý

a jeho súčasná manželka je na rodičovskej dovolenke, pričom nie je vlastníkom ani motorového vozidla,
a ani žiadnej nehnuteľnosti.

Odporca so znížením výživného nesúhlasil. Poukazoval na skutočnosť, že naďalej riadne študuje, keď
v súčasnosti je žiakom 1. ročníka denného bakalárskeho štúdia na S. F. Ž. U. v Ž..

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a odporcu ako i oboznámením sa s ostatným
spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Medzi účastníkmi nebolo sporné a vyplýva to i z dokladov obsiahnutých v spise ako i zo samotných
výpovedí účastníkov, že odporca sa naďalej sústavne pripravuje na svoje budúce povolanie, keď
odporca 01.09.2009 nastúpil na denné bakalárske štúdium, odbor železničné staviteľstvo na S. F. Ž.

U. v Ž.. Výdavky u odporcu sú tvorené najmä nákladmi na štúdium, vrátane nákladov na internát.
Zdravotné problémy vážnejšieho charakteru odporca nemá, trpí však krátkozrakosťou s dioptriami - 1 a
-1,5. Mimo školy sa odporca v súčasnosti už nevenuje ničomu. Matka odporcu je riadne zamestnaná v
obchodnej spoločnosti L. A. S., s. r. o., kde dosahuje čistú priemernú mesačnú mzdu vo výške 368,72
€. Okrem odporcu má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť k svojej 20 ročnej dcére B., ktorá doposiaľ
nie je sebestačná, naďalej sa sústavne štúdiom na U. Š. v T. pripravuje na svoje budúce povolanie.
Navrhovateľ je druhý krát ženatý, okrem detí z prvého manželstva, t. j. syna L. - odporcu a dcéry B., naktorú má súdom určenú vyživovaciu povinnosť vo výške 49,- € mesačne, má ešte ďalšie dve vyživovacie
povinnosti k maloletým deťom z druhého manželstva, a to k mal. K. vo veku 4 rokov a k mal. H. vo
veku 4 mesiacov. Mal. deti K. a H. sú zdravé, nemajú zvýšené výdavky nad mieru obvyklú u detí v ich

veku. Súčasná manželka navrhovateľa je na rodičovskej dovolenke. Navrhovateľ je riadne zamestnaný
v obchodnej spoločnosti W., s. r. o., D. N. V., kde dosahuje čistý priemerný mesačný zárobok vo výške
367,77 €.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 10C/154/2003 mal súd preukázané, že vyživovacia
povinnosť navrhovateľa k odporcovi bola naposledy upravená rozsudkom zo dňa 01.07.2004. Vtedy,

v čase rozhodovania súd vychádzal zo zistenia, že odporca bol študentom strednej školy a jeho
výdavky boli v prevažnej miere tvorené výdavkami na štúdium. Ďalej súd v čase rozhodovania zohľadnil
skutočnosť, že navrhovateľ mal ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť, a to k jeho dcére B., na ktorú podľa
poslednej úpravy v zmysle súdneho zmieru tunajšieho súdu zo dňa 19.03.2010 č. k. 22C/228/2009-44
máurčenúvyživovaciupovinnosťvovýške49,-€mesačne.Rovnakosúdvčaseostatnéhorozhodovania
zohľadnil i to, že matka odporcu dosahovala čistý priemerný mesačný príjem vo výške 325,50 € (9.806,-

Sk) a navrhovateľ vo výške 549,10 € (16.542,- Sk).

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti

a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a

majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 78 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na

návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované
výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Citované zákonné ustanovenia vychádzajú zo zásady, že výživné sa určuje vždy podľa stavu, ktorý
existuje v čase vydania rozhodnutia. Plynutím času však môžu nastať zmeny ako na strane osoby
oprávnenej, tak aj na strane osoby povinnej na výživné. Zásadnou a podstatnou zmenou pomerov

na strane osoby oprávnenej je okrem pribúdajúceho veku aj zmena typu školy, ktorú navštevuje. Za
podstatnú zmenu pomerov na strane osoby povinnej sa považuje zmena v oblasti príjmov tejto osoby,
a to ako jeho zvýšením, tak aj znížením, prípadne zmena počtu vyživovaných osôb, alebo iná zmena
dotýkajúca sa jeho osobných a majetkových pomerov. Všeobecné zásady stanovujúce povinnosť oboch
rodičov prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov sú

upravené v ust. § 62 Zákona o rodine s dôrazom na právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Posúdiac zistený skutkový stav podľa vyššie citovaných ustanovení zákona, dospel potom súd k záveru,
že v prejednávanej veci nie sú splnené podmienky na zníženie výživného, a teda že žalobný návrh
nie je dôvodný. Z vykonaných dôkazov jednoznačne vyplynulo, že od poslednej úpravy výživnéhouplynulo takmer 6 rokov, počas ktorého obdobia došlo k viacerým zmenám, a to na oboch stranách.
Výraznou zmenou na strane odporcu je samozrejme skutočnosť, že odporca prešiel vo svojom štúdiu
zo stredoškolského na vysokoškolský typ štúdia, čím sa mu výrazne zvýšili potreby. Jeho zdravotný stav

sa nezmenil, mimoškolské aktivity zostali taktiež nezmenené. Matka odporcu má naďalej ešte ďalšiu
vyživovaciu povinnosť k dnes už plnoletej dcére B., ktorá sa taktiež ešte stále pripravuje štúdiom na
svoje budúce povolanie. Príjem matky odporcu sa výraznejšie nezmenil. Navrhovateľovi od poslednej
úpravy pribudli ešte ďalšie dve vyživovacie povinnosti k jeho dcéram z druhého manželstva, a to k mal.
K. vo veku 4 rokov a k mal. H. vo veku 4 mesiacov. Súčasná manželka navrhovateľa je na rodičovskej

dovolenke. Príjem navrhovateľa od poslednej úpravy čiastočne poklesol, nie však výraznejšou mierou.
Vychádzajúc z uvedeného súd potom vyhodnotil žalobný návrh ako nedôvodný, nakoľko od poslednej
úpravy - posúdiac zistený skutkový stav v jeho komplexnosti, keď na jednej strane došlo k výraznejšiemu
nárastu potrieb odporcu a na druhej strane k zvýšeniu vyživovacích povinností na strane navrhovateľa -
nedošlo v konečnom dôsledku k takej zmene, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Ako už bolo
vyššie uvedené, skutočnosť, že navrhovateľovi pribudli ďalšie dve vyživovacie povinnosti je vyvážená

minimálne tou skutočnosťou, že odporcovi ako vysokoškolákovi sa vo výraznej miere zvýšili potreby
na jeho výživu od poslednej úpravy. Z popísaných dôvodov súd rozhodol ako je uvedené vo výroku a
žalobný návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

Výrokotrováchkonaniavychádzazust.§142ods.1O.s.p..Nakoľkosiodporcatrovykonanianeuplatnil,
súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti

rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.