Rozsudok Judgement was issued on Friday, September 11, 2009

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/98/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109210167
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Manďák

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľky A.

T., bytom T., H. XXXX/XX. proti odporcovi P. H., bytom T. T., X L. XXX. o zrušenie práva spoločného
nájmu bytu, takto

r o z h o d o l :

Právo spoločného nájmu účastníkov k 3 - izbovému družstevnému bytu č. XX. v bytovom dome s. č.
2347/55 v T. na ulici H. sa zrušuje a určuje sa, že byt bude ako výlučná nájomníčka a členka družstva
užívať navrhovateľka.

Odporcovi bytová náhrada nepatrí.

Navrhovateľke sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zrušenia práva spoločného nájmu účastníkov k
bytu popísaného vo výroku na tom skutkovom základe, že manželstvo účastníkov bolo právoplatne

rozvedené, o ďalšom užívaní predmetného družstevného bytu sa však nie sú schopní s odporcom
dohodnúť. Navrhla, aby za výlučnú nájomníčku a členku družstva bola určená ona, nakoľko na bývanie
v tomto byte je odkázaná a naopak odporca má svoju bytovú otázku vyriešenú, keď z predmetného bytu
sa pred viac ako 5 rokmi odsťahoval a nasťahoval sa do rodičovského domu.

Odporca, hoci riadne predvolaný sa na termín pojednávania neustanovil, svoju neúčasť neospravedlnil,
o odročenie pojednávania nepožiadal. Preto súd za použitia § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol
v neprítomnosti odporcu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky ako účastníčky konania ako i oboznámením
sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

Z rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 11.09.2006, č.k. 16C/197/2005-26 súd zistil, že manželstvo
účastníkov uzavreté dňa XX.XX.XXXX bolo právoplatne rozvedené dňa XX.XX.XXXX.

Zo zápisnice zo dňa 21.11.1990 o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu vyplýva, že účastníkom bol
pridelený do osobného užívania 3 - izbový družstevný byt č. XX. v bytovom dome s.č. 2347/55 v T. na
ulici H..Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že o ďalšom užívaní predmetného družstevného bytu po rozvode
sa s odporcom nedá za žiadnych okolností dohodnúť. Tento byt už v čase keď prebiehal rozvod užívala
asi dva roky už len navrhovateľka so svojou dcérou, neskôr aj s dcériným manželom a ich synom. V

súčasnosti byt užíva len ona, odporca už vyše päť rokov býva v rodičovskom dome v T. T.. V tomto
rodičovskom dome býva odporca výlučne sám. V predmetnom družstevnom byte odporca už nemá
žiadne svoje veci, všetko si odsťahoval.

Zo zápisnice zo dňa 11.09.2006 v konaní o rozvod manželstva účastníkov bolo potvrdené, že už v čase
rozvodu manželstva účastníci vyše dvoch rokov žili oddelene, t.j., že v súčasnosti predmetný družstevný

byt dlhodobo, približne 5 rokov užíva navrhovateľka a naopak, že po túto dobu odporca predmetný byt
neužíva.

Zo stanoviska S. B. D. T. zo dňa 12.08.2009 vyplýva, že za ďalšieho nájomcu a člena družstva
doporučujú určiť toho z bývalých manželov, s ktorým zostali bývať v spoločnej domácnosti deti narodené
z tohto manželstva, ktorý byt riadne užíva a pravidelne platí mesačné platby spojené s užívaním bytu.

Z listu vlastníctva S. K. T. pre k.ú. T. T., a to menovite z LV č. 640 vyplýva, že odporca je podielovým

spoluvlastníkom v 1/2 rodinného domu, v ktorom v súčasnosti býva.

Podľa § 705 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o
nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo
spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo
na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu

rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva,
ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo
rozvedených manželov v družstve. Pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na
záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.

Podľa § 712a ods. 8 Občianskeho zákonníka ak ide o prípady podľa § 705 ods. 1 a 2 druhej vety môže

súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na
náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo po
rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte,
dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada
mu nepatrí.

Žalobný návrh je dôvodný. Manželstvo účastníkov bolo právoplatne rozvedené, za trvania tohto
manželstva bol účastníkom do osobného užívania odovzdaný predmetný družstevný byt, čo za
súčasnej právnej úpravy znamená, že účastníkom vzniklo spoločné členstvo v bytovom družstve a
samozrejme i spoločný nájom bytu. Po rozvode manželstva sa však účastníci neboli schopní dohodnúť
o ďalšom užívaní tohto družstevného bytu, preto je žalobný návrh o zrušenie práva spoločného nájmu

účastníkov k tomuto družstevnému bytu namieste. Pri určení, kto bude ďalej ako nájomca a člen
družstva užívať družstevný byt súd rozhoduje podľa toho, komu sú po rozvode manželstva zverené
maloleté deti, ktoré spolu s týmto rodičom užívajú predmetný byt. Ďalším hľadiskom je samozrejme
stanovisko prenajímateľa. V prejednávanej veci je použiteľné už len stanovisko prenajímateľa, nakoľko v
predmetnom byte býva len navrhovateľka a deti pochádzajúce z manželstva sú už plnoleté. Vychádzajúc

zostanoviskaprenajímateľa,súdzavýlučnúnájomníčkuačlenkubytovéhodružstvaurčilnavrhovateľku,
nakoľko len ona z bývalých manželov spĺňa kritériá zadané prenajímateľom.

Výrok o bytovej náhrade, t.j. že odporcovi bytová náhrada nepatrí je odôvodnený zistením, že odporca
má svoju bytovú otázku vyriešenú. Už vyše 5 rokov býva v rodičovskom dome, v ktorom má ako
podielový spoluvlastník v 1/2 originárne právo uvedený rodinný dom užívať. Naopak, pokiaľ by súd

odporcovi priznal bytovú náhradu, bolo by to v rozpore s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. v rozpores dobrými mravmi. Z uvedeného dôvodu súd na daný prípad neaplikoval ust. § 712a ods. 8 veta prvá
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého rozvedený manžel má zásadne právo na bytovú náhradu.

Povinnosť vypratať predmetný byt nebola odporcovi uložená, nakoľko v predmetnom družstevnom byte

už odporca nemá žiadne svoje veci.

Navrhovateľke,ktorábolavkonaníplneúspešná,vzniklovzmysle§142ods.1O.s.p.vočineúspešnému
odporcovi právo na náhradu trov konania. Nakoľko však navrhovateľka výslovne uviedla, že si trovy
konania neuplatňuje, rozhodol súd ako je uvedené vo výroku a trovy konania navrhovateľke nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.