Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, September 18, 2008

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/143/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3108216734
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Manďák

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľky M.

M., bytom D. N. V., P. H. XXX/XX-XX,. právne zast. Mgr. K. V., advokátom so sídlom T., J. X proti
odporcovi S. M. M. bytom N. D., S. XX/XX-X. zast. S. M. S. bytom N. D., S. XX/XX-X. o zrušenie
vyživovacej povinnosti matky, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 20.11.2003, č. k. 22P/179/2003-29, ktorým bola naposledy
stanovená vyživovacia povinnosť navrhovateľky k odporcovi čiastkou 800,- Sk mesačne sa
mení tak, že vyživovacia povinnosť navrhovateľky k odporcovi s a z r u š u j e, a to
s účinnosťou od 01.07.2008.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 20.11.2003, č. k. 22P/179/2003-29 bola naposledy stanovená
vyživovacia povinnosť navrhovateľky k odporcovi vo výške 800,- Sk mesačne.

Podaným návrhom navrhovateľka navrhla, počnúc dňom 01.07.2008 zrušenie jej vyživovacej povinnosti
k odporcovi s odôvodnením, že odporca úspešne v júni 2008 ukončil strednú školu a vo vysokoškolskom
štúdiu nepokračuje.

Odporca so zrušením vyživovacej povinnosti súhlasil.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov ako i oboznámením sa s ostatným spisovým
materiálom a zistil tento skutkový stav:

Zo zhodných výpovedí účastníkov ako i z rozhodnutia o výsledku prijímacieho konania U. K. B., F. T.
V. A. Š. mal súd preukázané, že odporca v máji 2008 úspešne, vykonaním maturitnej skúšky, riadne

ukončil Z. S. Š. H. S. A. O. v P., odbor čašník a vo vysokoškolskom štúdiu ďalej nepokračuje, keď nezložil
prijímacie skúšky na F. T. V. A. Š. U. K. B..

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodinedohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre
maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Ako vyplýva z citovaných ustanovení zákona, vyživovacia povinnosť rodičov ku svojim deťom je

zákonnou povinnosťou, čo znamená, že vznik, doba trvania a zánik vyživovacej povinnosti sú viazané
na zákonom kogentne stanovené právne skutočnosti. Pokiaľ ide konkrétne o trvanie a zánik vyživovacej
povinnosti táto je daná len a len stavom odkázanosti dieťaťa na výživu od svojich rodičov. Trvanie
vyživovacej povinnosti nie je teda limitované dosiahnutím plnoletosti alebo dovŕšením iného veku.
Vyživovacia povinnosť rodičov ku svojim deťom tak trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samostatne

sa živiť. Schopnosť samostatne sa živiť býva tradične interpretovaná extenzívne ako schopnosť
samostatne uspokojovať všetky potreby a nastáva v zásade okamihom ukončenia prípravy na svoje
budúce povolanie, t. j. spravidla ukončením štúdia, či už úspešným ( záverečnými skúškami, maturitou
alebo štátnymi skúškami ) alebo neúspešným ( vylúčením zo školy ). Otázka následného nájdenia si
zamestnania je v tomto smere právne irelevantná. Pre úspech rodiča v konaní o zrušenie vyživovacej
povinnosti potom v zásade stačí preukázať, že jeho dieťa ukončilo štúdium ( či už úspešne alebo

neúspešne ) a že v ďalšom štúdiu nepokračuje, pričom nie je po právnej stránke významné, či dieťa v
štúdiu nemienilo pokračovať, alebo na ďalšie štúdium nebolo prijaté. Pokiaľ by nastala situácia, že dieťa
by v štúdiu pokračovalo až po určitej dobe, napr. po roku, vyživovacia povinnosť rodičov k nemu by sa
obnovila ( tzv. elasticita vyživovacej povinnosti ). Uvedené by však nič nezmenilo na skutočnosti, že v
období medzi ukončením štúdia a pokračovaním v ďalšom štúdiu vyživovacia povinnosť rodičov k nemu

relatívne zanikla a v tomto období i návrh rodiča na zrušenie vyživovacej povinnosti je namieste.

Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu veci, ktorý súd právne posúdil podľa cit. ust. zákona, dospel
potom súd k záveru, že splnenie vyššie popísaných zákonných predpokladov pre vyhovenie žalobného
návrhu, t. j. zrušenie vyživovacej povinnosti, je v prejednávanej veci nespochybniteľne preukázané. Od
poslednej súdnej úpravy výživného k zásadnej zmene došlo tým, že odporca ukončil prípravu na svoje

budúcepovolanie,keďvštúdiuďalejnepokračoval.Odtohtookamihutedazaniklavyživovaciapovinnosť
rodičov k nemu, a preto súd rozhodol, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a vyživovaciu povinnosť
matky k jej synovi zrušil.

Vzhľadom na stanovisko odporcu k žalobnému návrhu, s ktorým odporca v celom rozsahu súhlasil, súd
o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. nakoľko v predmetnom spore nemožno hovoriť

o úspechu niektorej zo strán.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcichskutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.