Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, September 8, 2009

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 8C/143/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4607207628
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudkyňou JUDr. Máriou Krausovou v právnej veci navrhovateľa Mesto T.,

IČO: XXXXXXXX,. N.. M. R. Š. X/X,. XXX. XX. T., proti odporcom v 1. rade E. T., nar. XX.X.XXXX,.
bytom Ľ. F. XXXX/X,. XXX. XX. T., zastúpenej JUDr. R. B., advokátom, P. XX,. XXX. XX. B., v 2. rade
J. B., nar. XX.X.XXXX, bytom T., N. XXXX/X. a v 3. rade E. B., nar. XX.X.XXXX,. bytom T., N. XXXX/
X,. obidvom zastúpeným Ing. P. B., bytom N. XXXX/X,. XXX. XX. T., o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v
katastrálnom území T. zapísaných Správou katastra T. na liste vlastníctva č. 4852 ako parcela č. 1453/9

záhrada o výmere 835m2 a parcela č. 1453/10 zastavané plochy a nádvoria o výmere 320 m2 v podiele
4/6-iny.

Súd konanie proti odporcom v 2. a 3. rade z a s t a v u j e .

Odporcom v 2. a 3. rade súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Odporkyňa v 1/ rade je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume
84.000,-Sk a to do 3-och dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom proti odporcom v 1. až 3. rade domáhal určenia vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území T. zapísaným na liste vlastníctva č. 4852
a to parcely č. 1453/9 záhrada o výmere 835m2 a parc. č. 1453/10 zastavané plochy a nádvoria o
výmere 320 m2 (ďalej len sporné nehnuteľnosti) v podiele 1/1-ina. Návrh odôvodnil tým, že sporné
nehnuteľnosti boli v podielovom spoluvlastníctve právnych predchodcov odporkyne v 1. rade (jej rodičov
J. K. a manželky G.) a odporcov v 2. a 3. rade, podielové spoluvlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam

bolo zrušené zmluvou a geometrickým plánom boli nehnuteľnosti rozdelené na EM parcely č. 600/1,
600/2, 601/1 a 601/2. Tieto nehnuteľnosti kúpnymi zmluvami odkúpil Československý štát, bola na
nich vybudovaná štátna cesta č. II/499 s nadjazdom v T.. Vlastníctvo Československého štátu a
následne Mesta T., ktorému vlastníctvo k pozemným komunikáciám vyplýva zo zákona o pozemných
komunikáciách nebolo zaregistrované štátnym notárstvom. Platnosť a účinnosť kúpnych zmlúv však
nastala dňom ich podpísania, pretože išlo o prevod do socialistického vlastníctva, ktorý nepodliehal
registrácii štátnym notárstvom. Aj keď vlastníkom sporných nehnuteľností je Mesto T., ako ich vlastníci

sú v katastri nehnuteľností vedení odporcovia - odporkyňa v 1. rade v podiele 4/6-iny a odporcovia v
2. a 3. rade každý v podiele 1/6-ina. Odporkyňa v 1. rade žiadala vysporiadanie sporných pozemkov a
uplatnila finančnú náhradu. Odporcovia v 2. a 3. rade uznávajú vlastnícke právo Mesta T., ale je nútené
ich žalovať, keďže je potrebné riešiť otázku vlastníctva pozemkov ako celku.Odporkyňa v 1. rade žiadala návrh zamietnuť, pretože vlastníčkou sporných nehnuteľností v podiele
4/6-iny je ona a to na základe osvedčení o dedičstve. Poukazovala na to, že kúpnu zmluvu by jej otec

nikdy nepodpísal, je podvrhom a nikdy nebola uzavretá, a v prípade, že by aj bola uzavretá je neplatná,
pretože jednak bola uzavretá pod nátlakom a tiež nebola uzavretá v súlade s ustanoveniami príslušných
zákonov účinných v čase jej uzavretia, podpisy na nej sú overené iba miestnym národným výborom
a zmluva nebola zaregistrovaná na štátnom notárstve ani geodézii a ani nebol nikdy podaný návrh
na jej registráciu. Zmluva nenadobudla účinnosť a v dedičskom konaní došlo právoplatne k prechodu

vlastníckeho práva poručiteľa na dedičov. Uviedla, že dom by otec nikdy nepredal, zobrali mu ho za
komunistov, prišli za ním páni aj s policajtmi, že sa musí vysťahovať a že mu pozemky berú, pretože
tadiaľ pôjde cesta. Otec s odobratím nehnuteľností nesúhlasil.

Odporcovia v 2. a 3. rade s návrhom v časti podielov, v ktorých sú vedení ako spoluvlastníci sporných
nehnuteľnostísúhlasili,nemajúzáujemnasúdnomspore,vočinavrhovateľovineuplatňujúžiadneprávne

ani finančné nároky, od navrhovateľa nežiadajú nehnuteľnosti ani ich vyplatenie. Mali a majú záujem sa
dohodnúť s navrhovateľom mimosúdne.

Navrhovateľ zobral návrh proti odporcom v 2. a 3. rade späť z dôvodu, že medzi nimi došlo k dohode.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, LV č. 4852,Hospodárskou zmluvou č. 2/práv.1978,
úradným záznamom zo dňa 18.04.2006,Kúpnou zmluvou zo dňa 16.01.1978, prevedením finančného
poukazu zo dňa 09.02.1978,znaleckým posudkom z januára 1972,osvedčením o dedičstve sp.zn.
13D/1212/2005,Dnot.239/2005,identifikáciouparciel,PKvl.č.597,Kúpnouzmluvouzodňa03.10.1966,
zmluvou o zrušení spoluvlastníctva zo dňa 19.07.1974, Kúpnou zmluvou č. 7825/154-1974, overovaciou

knihou MsNV T. z roku 1978, výsluchom svedkov J. K., Z. Z., S. Ž. a zistil tento skutkový stav:

Odporcovia v 1-3 rade sú vedení ako spoluvlastníci nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom
území T. zapísaných Správou katastra T. na liste vlastníctva č. 4852 ako parcela č. 1453/9 záhrady vo
výmere 835 m2 a parcela č. 1453/10 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 320 m2, a to odporkyňa v 1.

rade v podiele 4/6-iny, odporca v 2. rade v podiele 1/6-ina a odporkyňa v 3. rade v podiele 1/6-ina. Titulom
nadobudnutia vlastníctva odporkyne v 1. rade bol kúpna zmluva R.I.185/70 - PKN vl. č. 597 B 5,8,11,
rozhodnutie ROEP 01/2003-Z 585-03-453/03, osvedčenie o dedičstve 13D 1212/05-Z 412/06-281/06 a
osvedčenie o dedičstve 13D 1257/05-Z 473/06-324/06. Titulom nadobudnutia vlastníctva odporcov v 2.
a 3. rade boli KZ R.I. 185/70 - PIN vl. č. 597 B 15a, 15b č. d. 1109/1957 a rozhodnutie ROEP 01/2003-

Z 585/03-453/03.

Sporné nehnuteľnosti boli v podielovom spoluvlastníctve právnych predchodcov odporkyne v 1. rade -
J. K. a jeho manželky G. (rodičov odporkyne v 1. rade) a odporcov v 2. a 3. rade. Rodičia odporkyne
v 1. rade spoluvlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam nadobudli na základe kúpnej zmluvy uzavretej

dňa 3.10.1966 s predávajúcou I. S., nar. X.XX.XXXX.. Dňa 17.7.1974 rodičia odporkyne v 1. rade a
odporcovia v 2. a 3. rade uzavreli zmluvu o zrušení spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, ktorou
ako spoluvlastníci zlúčili svoje ideálne podiely a v súlade s geometrickým plánom vyhotoveným dňa
17.7.1969 pod číslom 920-510-0792-9/2 ako aj stavom LV - 571 nehnuteľnosti rozdelili na novovytvorené
parcely č. 600/1 záhrada výmery 791 m2, parc. č. 601/1 dom dvor výmery 252 m2, parcela č.

600/2 záhrada výmery 464 m2 a parcela č. 601/2 dom s dvorom výmery 166 m2. Spoluvlastníctvo k
novovytvoreným parcelám si vyporiadali tak, že do bezpodielového spoluvlastníctva rodičov odporkyne
pripadli parcely č. 600/1 a 601/1 v celosti a do bezpodielového spoluvlastníctva odporcov v 2. a 3. rade
pripadli parcely č. 600/2 a 601/2.

Rodičia odporkyne v 1. rade ako predávajúci a Československý štát zastúpený C. I. Ú. v B. ako kupujúci
dňa 16.1.1978 uzavreli kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol predaj nehnuteľností zapísaných na liste
vlastníctva č. 571 - parcela č. 600/1 a 601/1. Kúpna cena bola určená znaleckým posudkom znalca Š. S.
z januára 1978 vo výške 69077,- Kčs (za pozemok 8344,- Kčs, za dom 50451,- Kčs, za drobné stavby
2873,- Kčs, za porasty 105,- Kčs, za ostatné investície 7304,- Kčs). Zmluva bola uzavretá pre účely

výstavby - štátnej cesty č. II/499 s nadjazdom v T.. Podpisy na zmluve boli overené Mestským národným
výborom, odborom pre vnútorné veci v T., dňa 30.1.1978 pod č. 21/1978. Zmluva na Štátnom notárstve
nebola registrovaná.Z osvedčenia o dedičstve č. k. 13D 1212/2005, D not.239/2005 zo dňa 17.1.2006 notárky JUDr. A. K.
ako súdnej komisárky so sídlom v T. vyplýva, že dedičia po neb. J. K., zomr. 2.9.1987, naposledy bytom
T., T. XXXX. - odporkyňa v 1. rade, B. H., S. Ž., Z. T. a J. K., uzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva, na

základe ktorej nehnuteľnosti v kat. území T. zapísané na liste vlastníctva č. 4852 parc. č. 1453/9 záhradu
vo výmere 835 m2 a parc. č. 1453/10 zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 320 m2 pod B 1 v 1/3-ine
prevzala odporkyňa v 1. rade s tým, že v prípade speňaženia vyplatí spoludedičom zákonné podiely po
1/5-ine. Z osvedčenia o dedičstve č. k. 13D 1257/05-15, D not 231/05 zo dňa 27.1.2006 notárky JUDr.
G. P. ako súdnej komisárky so sídlom v T. vyplýva, že dedičia po neb. G. K., rod. K., zomr. 21.12.1994,

naposledy bytom T., a to odporkyňa v 1. rade, B. H., S. Ž., Z. T. a J. K., uzavreli dohodu o vyporiadaní
dedičstva, na základe ktorej nehnuteľnosti v kat. území T. zapísané na liste vlastníctva č. 4852 parc.
č. 1453/9 záhradu vo výmere 835 m2 a parc. č. 1453/10 zast. plochy a nádvorie vo výmere 320 m2
pod B 2 v 2/6-inách prevzala odporkyňa v 1. rade s tým, že ustupujúcim spoludedičom vyplatí zákonný
podiel každému v sume 154000,- Sk do 1 roka odo dňa ako osvedčenie o dedičstve nadobudne účinky
právoplatného uznesenia o dedičstve.

Svedok K. uviedol, že si okolnosti ohľadom predaja rodinného domu rodičov nepamätá, nakoľko išiel na
vojnu a keď sa vrátil už bývali v byte.

Svedkyňa Z. potvrdila, že otcovi bolo vyplatených 75000,- Sk a bol mu pridelený 3-izbový byt. Hovoril

im to otec.

Svedkyňa Ž. uviedla, že iba z rozprávania súrodencov vie, že to zobrali v asanácii, niečo otcovi vyplatili
za stromy a bolo vyplatené okolo 70.000,- Sk. Obidve svedkyne potvrdili, že sa nezúčastnili posledného
dedičského konania po neb. rodičoch a ani nedali nikomu plnú moc. Z vyjadrení svedkov aj odporkyne v

1. rade vyplýva, že za nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy zo 16.1.1978, bol ich rodičom
pridelený byt. Taktiež odporkyni v 1. rade bol pridelený byt.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 507a Občianskeho zákonníka v znení novely vykonanej zákonom č. 131/1982 Zb. pokiaľ nie je
uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté v čase od 1. apríla
1964 do 1. apríla 1983.

Podľa § 507a Občianskeho zákonníka v znení novely vykonanej zákonom č. 131/1982 Zb., ak sa
nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej
účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do, socialistického vlastníctva.

Podľa § 3d ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) miestne

komunikácie sú vo vlastníctve obcí. Miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí.

Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že návrh
proti odporkyni v 1. rade bol podaný dôvodne. Pri rozhodovaní sa súd v prvom rade zaoberal tým, či má
navrhovateľ na určení vlastníckeho práva naliehavý právny záujem a zistil, že naliehavý právny záujem

navrhovateľa na takomto určení bol preukázaný. Navrhovateľ je podľa zákona č. 69/1990 Zb. o obecnom
zriadení obcou, ktorá je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne
hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami (§ 1). Majetkom obce sú veci vo vlastníctve obce
a majetkové práva obce (§ 8). Podľa § 3d ods. 3 zákona č. 135/1991 Zb. sú miestne komunikácie vo
vlastníctve obcí. Cez nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania, vedie miestna komunikácia (ul. M.

R.), ktorej vlastníkom je obec, t. j. Mesto T.. Ako vlastník sporných nehnuteľností v podiele 4/6-iny je
však v katastri nehnuteľností zapísaná odporkyňa v 1. rade. Vzhľadom na to, že odporkyňa v 1. rade
je vedená ako spoluvlastník sporných nehnuteľnosti, na ktorých stojí stavba - miestna komunikácia, vo
vlastníctve navrhovateľa, má navrhovateľ naliehavý právny záujem na určení, že je vlastníkom sporných
nehnuteľností, pretože inak nemôže s nehnuteľnosťou nakladať ako so svojim vlastníctvom.

Odporkyňa v 1/ rade namietala dva dôvody, pre ktoré je podľa nej návrh navrhovateľa nedôvodný.
Prvým bola neplatnosť zmluvy, ktorú uzatvoril jej právny predchodca, zo 16.1.1978, ktorej predmetom
bol predaj sporných nehnuteľností rodičmi odporkyne v 1. rade Československému štátu. Dôvody, pre
ktoré by bola táto zmluva neplatná však zistené neboli. Pokiaľ odporkyňa v 1. rade tvrdila, že zmluva bolauzatvorená pod nátlakom, a teda nie vážne a slobodne, takáto skutočnosť nebola ničím preukázaná.
Zmluva bola jej účastníkmi riadne podpísaná, podpisy na nej boli overené. Predávajúcim bola vyplatená
kúpnacena,čopotvrdiliisvedkovia-súrodenciodporkynev1/radeabolimpridelenýbyt,atodokoncaaj

odporkyni v 1. rade, ktorá v čase uzavretia zmluvy bývala u rodičov (predávajúcich). Uzavretie zmluvy zo
strany rodičov odporkyne v 1. rade pod nátlakom nebolo preukázané ani výsluchmi svedkov a nevyplýva
ani zo žiadnych listín, v ktorých by predávajúci poukazovali na uzavretie zmluvy pod nátlakom resp.
ktorými by sa domáhali určenia neplatnosti zmluvy z dôvodu jej uzavretia pod nátlakom. Na nátlak pri
uzatváraní zmluvy začala poukazovať až odporkyňa v 1. rade, ničím ho však nepreukázala, pričom

najskôr tvrdila, že zmluva nebola uzavretá vôbec a je iba podvrhom. Takéto vyjadrenia odporkyne v 1.
rade si potom odporujú, keďže z nich vyplýva, že zmluva nebola uzavretá a je podvrhom a súčasne,
že bola uzavretá pod nátlakom. Odporkyňa na svoje tvrdenie nepredložila a ani neprodukovala žiaden
dôkaz a vzhľadom ku tomuto mal jej tvrdenie súd za nepreukázané.
Druhým dôvodom, ktorý namietala odporkyňa, bola neplatnosť zmluvy z dôvodu, že nebola v danom
obdobíregistrovaná.Vlastníctvovčaseuzavretiazmluvysanadobúdaloúčinnosťouzmluvy.Naúčinnosť

zmluvy bola potrebná jej registrácia štátnym notárstvom, avšak s výnimkou zmlúv, ktorých predmetom
bolprevoddosocialistickéhovlastníctva(§134ods.2Občianskehozákonníkanovelizovanéhozákonom
č. 131/1982 Zb. v spojení s ustanovením § 507a tohto zákona). Podľa Občianskeho zákonníka č.
40/1964Zb. platného v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy v roku 1978 ( do 31.03.1983), registrácia
štátnym notárstvom podľa občianskeho zákonníka bolo treba ku zmluve o prevodu nehnuteľnosti

nadobúdanej do osobného vlastníctva ( § 134 ods. 2 Obč. zák.) alebo do súkromného vlastníctva( §
490 ods. 1,2 zák.č. 40/1964Zb.), ´ďalej ku dohode o osobnom užívaní pozemku( § 205 ods. 2 Obč.
zák.) a ku zmluve o omedzení prevodu nehnuteľnosti( § 58 ods. 2 Obč. zák.)Povinnosť registrácie
štátnym notárstvom bola stanovenátaktiež u zmlúv podľa ust. § 12 odst. 2 a § 14 ods. 4 zákona č.
52/1966Zb. o osobnom vlastníctve k bytom. Ako z uvedeného vyplýva, zákon taxatívne vymedzil, u

ktorých zmúv je potrebná registrácia štátnym notárstvom. V prípade prechodu vlastníctva na štát( a to i u
kúpnej zmluve, ktorá bola predmetom tohto konania) zákon nevyžadoval registráciu štátnym notárstvo.
Toto bolo následne i novelou Občianského zákoníka zák. č. 131/1982Zb.,ustanovené v § 134 ods.
2. Kúpnu zmluvu zo 16.1.1978, ktorej predmetom bol prevod nehnuteľností uzavreli ako predávajúci
rodičia odporkyne v 1. rade a ako kupujúci Československý štát, preto sa nehnuteľnosti, ktoré boli jej

predmetom prevádzali do socialistického vlastníctva. Československý štát teda nadobudol vlastníctvo k
prevádzaným nehnuteľnostiam z už uvedených dôvodov, bez registrácie zmluvy štátnym notárstvom.
Odporkyňa v 1. rade bola zapísaná v katastri nehnuteľností ako ich spoluvlastník na základe osvedčení
o dedičstve vydaných v dedičských konaniach po jej nebohých rodičoch. Rodičia odporkyne v 1. rade
sporné nehnuteľnosti predali Československému štátu, v čase smrti teda už neboli ich vlastníkmi a

nehnuteľnosti preto nemohli byť ani predmetom dedenia. Predmetom dedenia nemôže byť vec, ktorú
poručiteľ v čase smrti už nevlastnil. Na nehnuteľnostiach sa nachádza miestna komunikácia, ktorá je
podľa zákona č. 135/1961 Zb., zákona č. 369/1990 Zb. a zákona č. 138/1991 Zb. vo vlastníctve obce,
t. j. navrhovateľa. Vzhľadom na uvedené súd vo veci rozhodol tak, že určil navrhovateľa za vlastníka
sporných nehnuteľností v podiele 4/6-iny, v ktorom je ako vlastníčka v katastri nehnuteľností vedená

odporkyňa v 1. rade.

Podľa § 96 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho
začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu

z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo
pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu
manželstvo je alebo nie je.

Navrhovateľ zobral návrh proti odporcom v 2. a 3. rade v celom rozsahu späť, preto bolo konania proti
týmto odporcom podľa § 96 O. s. p. zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa
muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý

bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

O náhrade trov konania spojených s konaním proti odporcom v 2. a 3. rade súd rozhodol podľa §
146 ods. 2 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku tak, že odporcom v 2. a 3. rade náhradu trov
konania nepriznal, nakoľko si voči navrhovateľovi náhradu trov konania neuplatnili. Navrhovateľ zobral
späť návrh na začatie konania z dôvodu dohody uzavretej s odporcami v 2. a 3. rade. Odporcovia v 2.

a 3. rade už pred začatím konania uznávali vlastnícke právo navrhovateľa a boli ochotní sa dohodnúť
mimosúdne, čo vyplýva aj priamo z návrhu navrhovateľa. Zastavenie konania v dôsledku späťvzatia
návrhu proti odporcom v 2. a 3. rade preto nemožno považovať za zastavenie konania pre ich správanie,
preto pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd postupoval podľa prvej vety citovaného zákonného
ustanovenia.

O náhrade trov konania spojených s konaním proti odporkyni v 1. rade súd rozhodol podľa § 142 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že zaviazal odporkyňu v 1/ rade na zaplatenie trov konania
navrhovateľovi v sume 84.000,-Sk z titulu zaplateného súdneho poplatku za návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného

súdu na Krajský súd v Nitre, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané
a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).
Podľa § 205 ods. 2 Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa
postupomsúduodňalamožnosťkonaťpredsúdom,rozhodovalvylúčenýsudcaalebobolsúdnesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou,
h) rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak odporca nesplní povinnosť, ktorá mu bola uložená vykonateľným rozhodnutím, má navrhovateľ
možnosť domáhať sa jej splnenia podaním návrhu na vykonanie exekúcie.