Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, September 8, 2009

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 23C/112/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3107218717
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Manďák

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľa A.

K., bytom N., Ž. XXX/XX, zast. JUDr. M. M., advokátom so sídlom N., J. P. XX/XX. proti odporcovi L. Š.
- A. D. N. V., a. s., so sídlom L. S., IČO XX. X. XXX o zaplatenie 1.534,09 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi čiastku 950,-€ a é trovy konania 57,- €, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa konanie zastavuje.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ po čiastočnom späťvzatí žiada od odporcu čiastku 950,-€, k zaplateniu ktorej sa odporca
zaviazal v dohode o urovnaní zo dňa 09.04.2009.

Odporca, hoci riadne predvolaný sa na termín pojednávania neustanovil, svoju neúčasť neospravedlnil,
o odročenie pojednávania nepožiadal. Preto súd za požitia § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol

v jeho neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

Z listiny zo dňa 09.04.2009 označenej ako „Dohoda o urovnaní“ vyplýva, že účastníci si svoje sporné
práva ohľadne nevyplatenej mzdy za obdobie od mája 2004 do júla 2004 vo výške 605,45 € a
nevyplatených cestovných náhradách za spomenuté obdobie vo výške 344,55 € upravili tak, že odporca
sazaviazaltútočiastku950,-€navrhovateľovizaplatiťvtrochsplátkach,sosplatnosťouposlednejsplátky
najneskôr do 10.06.2009.

Podľa § 585 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva
medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva,

sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať. Ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou
formou, musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne; to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného
záväzku. Doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.

Podľa§586ods.1a2Občianskehozákonníkaomylotom,čojemedzistranamispornéalebopochybné,
nespôsobuje neplatnosť dohody o urovnaní. Ak však omyl bol vyvolaný ľsťou jednej strany, môže sadruhá strana neplatnosti dovolať. Urovnanie dojednané dobromyseľne nestráca platnosť ani v prípade,
že dodatočne vyjde najavo, že niektorá zo strán dohodnuté právo v čase dojednania urovnania nemala.

Podľa § 587 Občianskeho zákonníka i keď strany vyhlásia, že urovnaním sú medzi nimi upravené všetky

vzájomné práva, týkajú sa tieto účinky iba právneho vzťahu, v ktorom vznikla medzi nimi spornosť alebo
pochybnosť, ibaže z obsahu urovnania nepochybne vyplýva, že sa urovnanie týka aj iných vzťahov.

Žalobný návrh je dôvodný. Účastníci si svoje sporné práva z nevyplatenej mzdy a nevyplatených
cestovných náhradách za obdobie od mája 2004 do júla 2004 upravili v dohode o urovnaní takým
spôsobom, že odporca sa zaviazal na vyrovnanie svojho dlhu vyplatiť navrhovateľovi čiastku 950,-€ v
dohodnutých splátkach, najneskôr však do 10.06.2009. Túto svoju platobnú povinnosť vyplývajúcu z

platnej dohody o urovnaní uzavretej v súlade s § 585 a nasl. Občianskeho zákonníka si však odporca
doposiaľ riadne nesplnil, a to ani čiastočne. Preto súdu nezostávalo iné ako konštatovať, že navrhovateľ
sa podaným návrhom nedomáha ničoho iného než toho, na čo má nárok z dohody o urovnaní. Vzhľadom
na uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku a odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi
čiastku 950,-€.

Výrok o čiastočnom zastavení je odôvodnený § 96 ods. 1 a 3 O.s.p. Navrhovateľ totiž pred otvorením
pojednávania vzal žalobný návrh vo zvyšnej časti späť, preto súd v súlade s týmto dispozitívnym
prejavom navrhovateľa konanie vo zvyšnej časti zatavil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak účastník v lehote do
troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania

vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému
účastníkoviokremtrovprávnehozastúpeniainétrovyzospisunevyplývajú,súdmunáhradutrovkonania
neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto
účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V danom prípade bol rozsudok vyhlásený dňa
08.09.2009, trom pracovným dňom odo dňa, kedy bol rozsudok vyhlásený zodpovedá deň 11.09.2009,

ktorý pripadol na piatok. Vyčíslenie trov konania však bolo doručené na tunajší súd až dňa 16.09.2009,
t.j. po márnom uplynutí zákonom stanovenej trojdňovej lehoty. Uvedená trojdňová lehota je lehotou
hmotnoprávnou, čo znamená, že dňa 11.09.2009 bolo potrebné, aby vyčíslenie trov konania bolo už
na súde; nepostačuje, ak uvedeného dňa bolo zaslané poštou. Pre posúdenie, či tá - ktorá lehota je
hmotnoprávna alebo procesnoprávna je úplne bezvýznamné, že ide o lehotu stanovenú občianskym

súdnym poriadkom. Rozhodné je len to, akú má povahu. Procesnými lehotami zásadne nie sú lehoty
k podaniu žaloby alebo iného návrhu na začatie konania. Medzi procesné lehoty dokonca nepatrí
ani lehota 3 rokov určená v § 99 ods. 3 O.s.p. k podaniu návrhu na zrušenie uznesenia o schválení
zmieru, ani lehota 1 mesiaca určená v § 175i ods. 1 O.s.p. k odmietnutiu dedičstva a ani ďalšie lehoty
obdobného charakteru, vrátane lehoty na vyčíslenie trov konania. Pre všetky tieto lehoty, ako už bolo

vyššie naznačené je nevyhnutné, aby najneskôr posledného dňa lehoty ten - ktorý úkon (hmotnoprávny)
došiel na súd. Pre úplnosť súd dodáva, že typickými procesnými lehotami sú lehoty určené na podanie
odporu, odvolania a dovolania. V prejednávanej veci si navrhovateľ v zákonnej lehote trovy konania
riadne nevyčíslil, preto súd priznal navrhovateľovi náhradu len za výdavok za zaplatený súdny poplatok,
avšak len v časti zodpovedajúcej predmetu konania po čiastočnom späťvzatí (950,-€ x 0,06).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.