Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, October 28, 2010

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/284/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110224188
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Manďák

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín rozhodol samosudcom JUDr. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľa

M. H. bytom D. N. V., P. H. XXX,. zast. R. H., bytom D. N. V., P. H. XXX. proti odporcovi P. H., bytom
D. N. V., P. H. XXX,. o zvýšenie výživného

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 28.11.2008, č. k. 32P/134/2008-36 bola naposledy stanovená
vyživovacia povinnosť odporcu k navrhovateľovi vo výške 53,11 € (1.600,-Sk) mesačne.

Podaným návrhom navrhovateľ požiadal o zvýšenie takto stanoveného výživného na čiastku 100,- €
mesačne počnúc dňom 01.09.2010 s odôvodnením, že od poslednej úpravy došlo k podstatnej zmene
odôvodňujúcej takéto zvýšenie.

Odporca so zvýšením výživného nesúhlasil s odôvodnením, že nie je v jeho možnostiach a

schopnostiach platiť viac ako platil doteraz.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a odporcu ako účastníkov konania ako i
oboznámením sa s ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 32P/134/2008 mal súd preukázané, že vyživovacia
povinnosť odporcu k navrhovateľovi bola naposledy upravená rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa
28.11.2008 na sumu 53,11 € (1.600,- Sk) mesačne. Vtedy, v čase poslednej úpravy výživného bol
navrhovateľ študentom 1. ročníka S. O. Š., Š. ulica v D. N. V., s bežnými výdavkami nepresahujúcimi
obvyklú mieru u stredoškoláka. Zdravotné problémy vážnejšieho charakteru navrhovateľ nemal,

navštevovalvšakčastejšiezubára.Zmimoškolskýchaktivítsanavrhovateľaktívnevenovalfutbalu,sčím
mal mierne zvýšené výdavky na svoju výživu. V čase poslednej úpravy výživného súd ďalej vychádzal
zo zistenia, že obaja rodičia navrhovateľa mali ešte ďalšie vyživovacie povinnosti, a to k ich ďalšiemu
spoločnému synovi M., ktorý v čase poslednej úpravy bol žiakom 3. ročníka S. O. Š. v T.. Mal. M.
zdravotnéproblémyvážnejšiehocharakterunemal,navštevovalvšakčastejšiezubára.Zmimoškolských
aktivít sa nevenoval ničomu. Otec navrhovateľa mal v čase poslednej úpravy ešte ďalšiu vyživovaciu
povinnosť k mal. dcére K., nar. XX.XX.XXXX. pochádzajúcej z jeho druhého manželstva. Mal. K. jezdravá, mimoškolské aktivity nepestuje žiadne. Navštevuje materskú škôlku. Otec navrhovateľa je
druhýkrát ženatý, jeho súčasná manželka M. pracuje ako predavačka v obchode u zamestnávateľa
- T., s.r.o., kde v rozhodnom období dosahovala čistý priemerný mesačný príjem vo výške 291,87 €.

Súd nakoniec pri poslednom rozhodovaní o zvýšení výživného prihliadol k príjmom oboch rodičov, a
to k matkinmu čistému priemernému mesačnému zárobku vo výške 278,83 € dosahovanému u svojho
zamestnávateľa - M. Š. P. J. v D. N. V., kde pracuje ako kuchárka a k otcovmu čistému priemernému
mesačnému zárobku vo výške 423,39 €, ktorý otec dosahoval u svojho zamestnávateľa - M., s.r.o. Matka
navrhovateľa v čase poslednej úpravy bývala spolu s mal. M. a mal. M. v 1 - izbovom družstevnom byte,

kde platila nájom vo výške 149,37 € mesačne. Otec navrhovateľa v čase poslednej úpravy býval so
svojou súčasnou rodinou taktiež v prenajatom byte s mesačným nájmom vo výške 215,76 €.

Z výpovede navrhovateľa súd zistil a vyplýva to i z potvrdenia o návšteve školy, že navrhovateľ je v
súčasnosti študentom 3. ročníka S. O. Š., ulica Š. v D. N. V.. Okrem bežných výdavkov stredoškoláka
má čiastočne zvýšené výdavky s tým, že častejšie navštevuje zubára. Zdravotné problémy vážnejšieho
charakteru však navrhovateľ nemá. Z mimoškolských aktivít sa navrhovateľ naďalej aktívne venuje

futbalu, s čím má taktiež čiastočne zvýšené výdavky. Jeho matka má vyživovaciu povinnosť už len k
nemu, keď jeho brat M. už doštudoval, riadne sa zamestnal a odsťahoval sa od nich. Matka navrhovateľa
je naďalej riadne zamestnaná ako kuchárka v M. Š. P. J. v D. N. V.. Navrhovateľ býva spoločne s matkou
v 1 - izbovom družstevnom nájomnom byte, kde mesačný nájom je vo výške 110,-€.

Z výpovede odporcu súd zistil, že odporca je druhýkrát ženatý, z ktorého manželstva sa narodili dve deti,

a to mal. K., ktorá je vo veku 5 rokov a mal. N., ktorá je vo veku 1,5 roka. Deti sú zdravé, nemajú zvýšené
výdavky na svoju výživu nad mieru obvyklú u detí v ich veku. Staršia K. navštevuje materskú škôlku, s
mladšouN.jesúčasnámanželkaodporcunamaterskejdovolenke.Odporcasosvojousúčasnourodinou
žije v prenajatom byte s nájomným vo výške 200,-€ mesačne.

Z potvrdenia od zamestnávateľa matky - M. Š. P. J. v D. N. V. vyplýva, že matka navrhovateľa dosahuje

v súčasnosti čistý priemerný mesačný zárobok vo výške 343,87 €.

Z potvrdenia od zamestnávateľa odporcu - O. S. M., s.r.o. vyplýva, že odporca u svojho zamestnávateľa
dosahuje v súčasnosti čistú priemernú mesačnú mzdu vo výške 387,98 €.

Z potvrdenia Ú. T. o poberaní rodičovského príspevku vyplýva, že súčasná manželka odporcu - M. H.
poberá v súčasnosti rodičovský príspevok vo výške 164,22 € mesačne.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške

30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je

nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.Podľa § 78 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované

výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Citované zákonné ustanovenia vychádzajú zo zásady, že výživné sa určuje vždy podľa stavu, ktorý
existuje v čase vydania rozhodnutia. Plynutím času však môžu nastať zmeny ako na strane osoby
oprávnenej, tak aj na strane osoby povinnej na výživné. Zásadnou a podstatnou zmenou pomerov
na strane osoby oprávnenej je okrem pribúdajúceho veku aj zmena typu školy, ktorú navštevuje. Za
podstatnú zmenu pomerov na strane osoby povinnej sa považuje zmena v oblasti príjmov tejto osoby,

a to ako jeho zvýšením, tak aj znížením, prípadne zmena počtu vyživovaných osôb, alebo iná zmena
dotýkajúca sa jeho osobných a majetkových pomerov. Všeobecné zásady stanovujúce povinnosť oboch
rodičov prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov sú
upravené v ust. § 62 Zákona o rodine s dôrazom na právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Pre posúdenie predpokladov na zmenu právoplatného rozsudku o výživnom musí byť preukázaný záver,

že došlo k zmene pomerov, a že v dôsledku toho treba zmeniť aj

výšku výživného. Nepostačí len úvaha o tom, či doterajšie výživné je primerané. Inak by totiž išlo o
neprípustnú reparáciu pôvodného súdneho rozhodnutia.

Posúdiac zistený skutkový stav podľa vyššie citovaných ustanovení zákona, dospel potom súd k
záveru, že v prejednávanej veci nie sú splnené podmienky na zvýšenie výživného, a teda že žalobný

návrh nie je dôvodný. Z vykonaných dôkazov jednoznačne vyplynulo, že od poslednej úpravy
výživného uplynulo len necelých 22 mesiacov, počas ktorého obdobia k výraznejšej zmene pomerov
nedošlo. V súčasnosti rovnako ako v čase poslednej úpravy výživného sa navrhovateľ naďalej sústavne
pripravuje na svoje budúce povolanie na rovnakom stupni štúdia, t. j. na strednej škole, keď od poslednej
úpravy postúpil z prvého ročníka do tretieho ročníka. Zdravotný stav navrhovateľa sa nezmenil,

mimoškolské aktivity zostali taktiež nezmenené. Matke aj otcovi navrhovateľa od poslednej úpravy
odpadlavyživovaciapovinnosťkichďalšiemuspoločnémusynoviM.,ktorýriadnedoštudovalanásledne
sa zamestnal. Otcovi navrhovateľa však zároveň od poslednej úpravy pribudla ďalšia vyživovacia k
mal. dcére N. narodenej z jeho súčasného - druhého manželstva a zároveň vyživovacia povinnosť k
jeho súčasnej manželke, ktorá je s maloletou N. na materskej dovolenke. Taktiež, čo sa týka príjmu

rodičov navrhovateľa tento zostal ako u odporcu, tak i u matky navrhovateľky od poslednej úpravy
nezmenený, resp. bez výraznejšej zmeny. Vychádzajúc z uvedeného súd potom vyhodnotil žalobný
návrh ako nedôvodný, nakoľko od poslednej úpravy nedošlo k žiadnej zmene, ktorá by odôvodňovala
zvýšenie výživného.

Výrokotrováchkonaniavychádzazust.§142ods.1O.s.p..Nakoľkosiodporcatrovykonanianeuplatnil,

súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu

v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.