Rozhodnutie Judgement was issued on Wednesday, October 28, 2010

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 19C/60/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3107204445
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2010

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tóthová
ECLI:

Rozhodnutie

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobkyne K. P., štátnej
občianke Slovenskej republiky, bytom T., J. D. XXX/XX. proti žalovanému V. B., štátnemu občanovi
Slovenskejrepubliky,naposledybytomXX.F.R.,B.,L.X.,.U.ozaplatenie3.319.39Eurspríslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 3.319,39 Eur s príslušenstvom s 8 % úrokom z omeškania

od 1.6.2006 do zaplatenia, ako aj trovy konania vo výške 199,16 Eur, všetko do 15 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Vo zvyšujúcej časti týkajúcej sa úrokov sa žaloba z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa žiadala, aby jej žalovaný zaplatil sumu 100.000 Sk (3.319,39 Eur) z dôvodu pôžičky, ktorú
mu poskytla. Uviedla, že podľa písomnej zmluvy jej mal žalovaný vrátiť tieto peniaze do 31.5.2006. V

stanovej lehote sa tak nestalo, preto ho viac razy upozornila, aby dlh vrátil, avšak žalovaný na výzvy
nereagoval a peniaze jej nevrátil.

Pobyt žalovaného sa súdu nepodarilo zistiť, nakoľko na adrese, ktorú súdu uviedol v zahraničí sa prestal
zdržiavať a inú súdu nenahlásil. V čase, kedy sa mal zdržiavať na Slovensku podľa jeho informácií sa
súdu tiež neohlásil, hoci termín pojednávania bol určený v termíne, ktorý sám navrhol. Z toho dôvodu
mu bol ustanovený opatrovník v zmysle § 29 O.s.p., ktorý navrhol rozhodnúť vo veci podľa dokladov a
skutočností nachádzajúcich sa v spise.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, zmluvou o pôžičke, predžalobnou výzvou a zistil tento
skutkový stav:

19C/60/2009

Zo zmluvy uzavretej účastníkmi dňa 10.1.2006 vyplýva, že žalobkyňa poskytla žalovanému peňažnú
pôžičku vo výške 100.000 Sk (3.319,39 Eur). Žalovaný sa zviazal túto pôžičku splatiť do 31.5.2006.
Súd nemal za preukázané, žeby tento dlh vrátil. Žalovaný začal komunikovať so súdom, ale nenamietal
žalobkyňou uplatnenú pohľadávku. Žiadal iba o odročenie pojednávania na termín, kedy sa bude môcť

dostaviťnaS..Viacsasúduneohlásil,zásielkydoručovanénanímuvedenúadresuvzahraničísavracali
ako nedoručené, telefónne čísla z ktorých sa pôvodne ohlasoval boli nedostupné.Vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným bolo potrebné posúdiť podľa § 657 a § 658 Občianskeho
zákonníka.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa

druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

V zmysle § 559 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne
a včas.

Z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že právny vzťah zo zmluvy o pôžičke vzniká dohodou
zmluvných strán o tom, že jedna strana prenecháva druhej strane veci určené podľa druhu a druhá
strana po určitom čase tieto veci vráti. Tento záväzkovo právny vzťah môže zaniknúť splnením, to je

vrátením peňažnej istiny.

V zmysle § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, preto starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho,

čo uviedli účastníci.

Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že občianske súdne konanie je ovládané prejednávacou
zásadou, v dôsledku ktorej povinnosť tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy
je zásadne vecou účastníkov. Platí teda, že každý z účastníkov preukazuje tie skutočnosti, z
ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky. Neunesenie dôkazného bremena postihuje účastníka

nepriaznivým následkom v podobe neúspechu v konaní.

Žalobkyňa v danej veci preukázala písomnou zmluvou existenciu pôžičky v žalovanej sume. Žalovaný
nepreukázal, že by k jej splneniu došlo. Neuniesol teda dôkazné bremeno pokiaľ ide o jeho tvrdenie
vrátenia požičaných peňazí. Súd mal teda za to, že žaloba bola podaná dôvodne, a preto jej v plnom
rozsahu vyhovel.

Nesplnením povinnosti žalovaného vrátiť pôžičku v dohodnutom čase, teda do 31.5.2006 sa žalovaný
dostal dňom 01.06.2006 do omeškania. Žalobkyni preto vzniklo právo požadovať úroky z omeškania, a
to v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

19C/60/2009

Úroková sadzba stanovená Národnou bankou Slovenska ku dňu omeškania bola 4 %. Žalobkyňa má v
zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. nárok na zaplatenie

dvojnásobku určenej sadzby, teda 8 % úrok z omeškania. Keďže žalobkyňa požadovala úrok vo výške
13%, súd v časti prevyšujúcej úrok určený právnym predpisom žalobu zamietol.

Podľa § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú
náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, alebo ak rozhodnutie o výške plnenia
záviselo od znaleckého posudku alebo úvahy súdu.Žalobkyňa si nevyčíslila trovy konania, avšak zo súdneho spisu vyplýva, že zaplatila súdny poplatok.
Keďže bola neúspešná iba v nepatrnej časti, súd jej priznal náhradu trov konania v zmysle citovaného
ustanovenia v plnom rozsahu vo výške tohto súdneho poplatku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajší súd.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis,

dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v

počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy
(§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

19C/60/2009

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu