Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, September 16, 2008

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 19C/173/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3107204753
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tóthová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobcu Ing. M. D., štátneho

občana Slovenskej republiky, živnostníka, bytom D. N. V., P. H. XXX/XX,. zastúpeného v konaní JUDr.
J. U., advokátom so sídlom v T., L. č. XX. proti žalovanému S., s.r.o., IČO XX. XXX. XXX,. so sídlom
v T., L. XX, zastúpeného JUDr. S. K., advokátkou so sídlom v T., J. Z. XX. o zaplatenie 2.000 000,- Sk
s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2.000.000,- Sk s úrokom z omeškania vo výške 9,5 %
od 01.01.2007 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 255.438,60 Sk, advokátovi JUDr. J. U.,
všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žiadal, aby mu žalovaný zaplatil sumu 2.000.000,- Sk z dôvodu pôžičky, ktorú mu poskytol.

Uviedol, že podľa písomnej zmluvy mu mal žalovaný vrátiť tieto peniaze do 31.12.2006. V stanovej
lehote sa tak nestalo, preto ho viac razy upozornil, aby dlh vrátil, avšak žalovaný na výzvy nereagoval.

Žalovaný doznal, že so žalobcom uzatvoril zmluvu o pôžičke na sumu nim uvádzanú. Nepoprel, že
splatnosť dlhu bol určená na 30.12.2006. Tvrdil však, že dlh žalobcovi zaplatil, a to dňa 30.11.2005 vo
výške 200.000,- Sk, 29.12.2005 v sume 100.000,- Sk, 30.12.2005 vo výške 100.000,- Sk, 15.2.2006
uhradil na účet žalobcu sumu 100.000,- Sk a 9.8.2006 mu tiež poukázal sumu 100.000,- Sk. Viacej
na pôžičke neuhradil, nakoľko sa domnieval, že došlo k vzájomnej dohode o vyporiadaní obchodných
podielov pri rozdelení spoločností. Podľa tejto dohody zvyšok pôžičky bol použitý na zriadenie novej

lekárne patriacej S. I., ktorý ostal žalobcovi. Tvrdil, že časť dlhu na pôžičke zaplatili žalobcovi obchodné
spoločnosti S. T., s.r.o.; S., s.r.o. a S. I. s.r.o.. Dodatočne uviedol, že tieto spoločnosti pristúpili k dlhu
žalovaného.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom svedkyne Mgr. K., oboznámením zmluvy o
pôžičkezodňa20.1.2005,výpismizobchodnéhoregistraOkresnéhosúduTrenčín,výpismizbankového
účtu, oboznámením spisov tunajšieho súdu sp. zn.

19C 14/2008, 19C 45/2008, 36Cb 296/2007 a zistil tento skutkový stav:

Žalovaný je obchodnou spoločnosťou s ručením obmedzeným, ktorá je zapísaná v obchodnom registri
Okresného súdu Trenčín. Spoločníkmi tejto obchodnej spoločnosti pri jej zakladaní boli Ing. R. G. aMgr. D. K., a to do 26.10.2006, kedy ju nahradila Ing. A. G.. Jej konateľom je od vzniku (26.1.2005) Ing.
R. G.. Ďalším konateľom od jej vzniku do 12.10.2005 bola D. K.. Od 12.10.2006 je druhým konateľom
tejto spoločnosti Ing. A. G. (namiesto D. K.). Konať v mene spoločnosti bol oprávnený každý konateľ

samostatne.

V obchodnom registri tunajšieho súdu sú zapísané spoločnosti s ručením obmedzeným, a to s
obdobným názvom ako žalovaný. Ide o S. I., s.r.o., S. T., s.r.o., S. I., s.r.o. .

Obchodná spoločnosť S. I. podľa výpisu z obchodného registra vznikla dňa 14.6.2005 a jej spoločníkmi
v tom čase boli žalobca a S. s.r.o. Dňa 16.10.2006 S. s.r.o. ako spoločníka nahradila Mgr. D. K.. Za túto
obchodnú spoločnosť boli oprávnení konať od 14.6.2005 žalobca, D. K. a Ing. R. G.. Ten mal konateľstvo

obmedzené do 16.10.2006. V mene tejto spoločnosti do 16.10.2006 konali dvaja konatelia spoločne.

S. T., s. r.o. vznikla 4.6.2005. Jej zakladajúcimi spoločníkmi bol S. s r.o. a žalobca. Dňa 17.10.2006
nahradila spoločníka S. s.r.o. Mgr. D. K.. V mene spoločnosti konali do 16.10.2006 dvaja konatelia
spoločne. Do tejto doby boli konateľmi žalobca a R. G..

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že dňa 20.1.2005 bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným

zmluva o pôžičke. Z výpovede účastníkov a z tejto zmluvy bolo zistené, že jej predmetom bola dohoda
o požičaní sumy 2.000 000,- Sk bez úrokov. Doba splatnosti bola dojednaná na 31.12.2006. Peniaze
boli odovzdané žalovanému pri podpise zmluvy, čo žalovaný pri ich prevzatí potvrdil. Súčasťou tejto
zmluvy bola aj dohoda, že ak žalovaný nevráti žalobcovi dlh v lehote splatnosti, bude žalobca požadovať
poplatok z omeškania podľa výšky určenej v nariadení vlády SR č. 87/1995 Z.z.

Vzťah medzi žalobcom a žalovaným bolo preto potrebné posúdiť podľa § 657 a § 658 Občianskeho
zákonníka.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

V zmysle § 559 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne

a včas.

Z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že právny vzťah zo zmluvy o pôžičke vzniká dohodou
zmluvných strán o tom, že jedna strana prenecháva druhej strane veci určené podľa druhu a druhá
strana po určitom čase tieto veci vráti. Tento záväzkovo právny vzťah môže zaniknúť splnením, to je
vrátením peňažnej istiny.

Medzi účastníkmi predtým uvedeného právneho vzťahu pôžičky ostalo sporné iba to, či pôžička zanikla
splnením dlhu a vzájomným započítaním tak, ako to tvrdil žalovaný.

Splnenie (solúcia) je najprirodzenejším spôsobom zániku záväzku. Je to právny úkon, ktorým dlžník,
prípadne iná oprávnená osoba s úmyslom plniť dlh poskytuje veriteľovi to, čo je predmetom záväzku
a veriteľ toto plnenie prijíma. Ide teda o dva jednostranné právne úkony, ktoré však nemajú povahu

zmluvného konsenzu.Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť s tvrdením, že dlh neexistuje, lebo časť pôžičky uzavretej so
žalovaným zaňho splatili iné obchodné spoločnosti a časť dlhu bola vyrovnaná v dôsledku vyporiadania
sa so spoločníkmi. Bolo preto jeho povinnosťou preukázať tieto svoje tvrdenia.

Žalovaný predložil výpisy z účtov z ktorých je zrejmé, že S. I. zaplatila dňa 30.11.2005 sumu 200.000,-
Sk a dňa 30.12.2005 sumu 100.000,- Sk. Na účet žalobcu. Obchodná spoločnosť S. T. zaplatila
dňa 30.12.2005 sumu 100.000,- Sk na účet žalobcu a obchodná spoločnosť S. s.r.o. zaplatila na
jeho účet sumu 100.000,- Sk dňa 15.2.2006. Žalobca však poprel, že by tieto sumy boli splátkami
konkrétnej spornej pôžičky. Tvrdil, že išlo o platby z inej pôžičky, ktorou poskytol peniaze tým obchodným
spoločnostiam, z ktorých účtov mu peniaze prišli.

Z predtým citovaných ustanovení občianskeho zákonníka je zrejmé, že dlh má splniť predovšetkým
dlžník. Namiesto dlžníka však môže dlh splniť aj niekto iný, napríklad ručiteľ, platiteľ mzdy alebo aj ten,
kto pristúpil k dlhu. Pristúpenie k dlhu upravuje občiansky zákonník v ustanoveniach § 533 a 534.

Podľa § 533 Občianskeho zákonníka kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za
dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní

spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.

Podľa § 534 Občianskeho zákonníka kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho
veriteľovi, má voči dlžníkovi povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z toho však priame
právo nevznikne.

Z uvedeného treba mať za to, že kumulatívna intercesia (pristúpenie k záväzku) sa môže uskutočniť

dvojakým spôsobom, a to dohodou uzavretou medzi veriteľom a ďalšou osobou bez účasti pôvodného
dlžníka (§ 533) a dohodou uzavretou medzi doterajším dlžníkom a novým dlžníkom (§ 534). V oboch
prípadoch ide o dvojstranný právny úkon - dohodu účastníkov tohto úkonu. V prvom prípade (§ 533) sa
na jej platnosť (okrem iného) vyžaduje písomná forma, v druhom prípade (§ 534) postačuje aj dohoda
ústna. Dôležité však je preukázať existenciu takejto dohody.

V zmysle § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, preto starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho,
čo uviedli účastníci.

Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že občianske súdne konanie je ovládané prejednávacou
zásadou, v dôsledku ktorej povinnosť tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy
je zásadne vecou účastníkov. Platí teda, že každý z účastníkov preukazuje tie skutočnosti, z
ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky. Neunesenie dôkazného bremena postihuje účastníka
nepriaznivým následkom v podobe neúspechu v konaní.

V danej veci mal súd za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide o existenciu dohody
žalovaného s novým dlžníkom (S. I. s.r.o., príp. S. T., s.r.o.). Nepreukázal ani to, že peniaze, ktoré
tieto spoločnosti zaplatili žalobcovi sú práve z pôžičky medzi žalobcom a žalovaným a nie z pôžičky
medzi žalobcom a týmito spoločnosťami tak ako to tvrdil žalobca. S touto obranou (o prevzatí dlhu)vyšiel žalovaný až na poslednom pojednávaní. Vo svojich dovtedajších vyjadreniach na túto skutočnosť
nepoukazoval. Tvrdenia žalovaného sú v tomto smere účelové, pretože ak by bola uzavretá dohoda
medzi žalovaným a novým dlžníkom (S. I. a S. T.) , museli by o nej mať vedomosti aj ďalší konatelia,

a to Mgr. K. v prípade prevzatia dlhu S. T., s r.o. a žalobca v prípade S. I., s.r.o. Mgr. K. však vo svojej
svedeckej výpovedi existenciu takejto dohody poprela rovnako ako ju poprel aj žalobca. Ak by takúto
dohodu uzatvoril sám konateľ Ing. G. ( bez ich vedomia), bola by neplatná , pretože v čase kedy sa
mala uzavrieť a malo sa o z nej plniť, mohli v mene oboch obchodných spoločností (S. I., S. T.) konať
iba obaja konatelia spoločne. Tento stav podľa obchodného registra platil od vzniku oboch spoločností

do 16.10.2006. Nakoniec sám žalovaný doznal (až dodatočne pod tlakom ďalších dôkazov), že suma
100.000,- Sk od spoločnosti S. s.r.o. bola žalobcovi poukázaná z titulu iného dlhu, hoci v písomnom
vyjadrení túto skutočnosť neuviedol.

Žalovaný ničím nepreukázal ani to, že sa so žalobcom a Mgr. K. dohodli na takom vyporiadaní pri
prevodoch obchodných podielov, pri ktorom by nemusel žalobcovi pôžičku vrátiť, prípadne, že by túto
pôžičku prevzali na seba iné spoločnosti. Žalovaný teda neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o jeho

tvrdenie vrátenia požičaných peňazí. Súd mal teda za to, že žaloba bola podaná dôvodne, a preto jej
v plnom rozsahu vyhovel.

Nesplnením povinnosti žalovaného vrátiť pôžičku v dohodnutom čase, teda do 31.12.2006 sa žalovaný
dostal dňom 01.01.2007 do omeškania. Žalobcovi vzniklo právo požadovať úroky z omeškania, a to v
zmysle § 517 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Úroková sadzba stanovená Národnou bankou Slovenska ku dňu omeškania (31.12.2006) bola 4,75 %.

Žalobca má v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. nárok
na zaplatenie dvojnásobku určenej sadzby, teda 9,5 % úrok z omeškania.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola priznaná náhrada trov
konania, je ten, komu bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi.

Žalobcasivyčísliltrovykonaniavovýške375.696,-Sk.Uplatnilsináhradutrovadvokátskehozastúpenia
za 14 úkonov a náhradu za zaplatený súdny poplatok.

Z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že úspešnému žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania

potrebných na účelné uplatňovanie jeho práv. Preto súd pri rozhodovaní o jeho trovách prihliadal na to,
ktoré trovy boli vynaložené v súlade s citovaným zákonným ustanovením. Za účelne vynaložené trovy
je potrebné jednoznačne považovať zaplatený súdny poplatok vo výške 120.000,- Sk, ako aj úkony
právnej pomoci za prípravu, prevzatie, návrh na vydanie platobného rozkazu, vyjadrenie sa k odporu,
účasť na pojednávaniach v dňoch 8.11.2007, 11.12.2007, 16.9.2008 a účasť na vyhlásení rozsudku vo

veci. Základná sadzba tarifnej odmeny advokáta z hodnoty sporu predstavuje sumu 16.650,- Sk. Za 6úkonov (príprava, prevzatie, návrh na vydanie platobného rozkazu, vyjadrenie k odporu, pojednávanie
dňa 11.12.2007, rokovanie s protistranou, pojednávanie dňa 16.9.2007) je to suma 99.900,- Sk. Za
pojednávanie dňa 8.11.2007 patrí podľa § 14 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z. žalobcovi náhrada vo výške ?-

iny úkonu (4.162, - Sk), nakoľko toto pojednávanie bolo odročené. Za účasť advokáta na vyhlásení
rozhodnutia patrí žalobcovi (v zmysle predtým uvedeného ustanovenia) náhrada vo výške ?- iny sadzby
z úkonu, t.j. 8.325,- Sk. K tomu je potrebné pripočítať režijný paušál za 5 úkonov á 178,- Sk, t.j. 890,-
Sk a 3 úkony režijného paušálu á 191 Sk , teda 573 Sk, ako aj 19 % DPH vo výške 21.460,50,- Sk.
Žalobcovi bola teda priznaná náhrada trov konania vo výške 255.438,60 Sk (99.900,- Sk + 4.162,- +

8.325,- + 890,- + 573,- Sk = 113.814,- Sk + 21.624,60 (DPH) + súdny poplatok 120. 000,- Sk).

Súd nepriznal žalobcovi náhradu za výzvu na zaplatenie istiny zo dňa 22.2.2007, pretože táto bola
realizovaná pred podaním návrhu a nešlo teda o trovy spojené s konaním. Za neúčelné trovy v danom
prípade považoval súd úkon týkajúci sa stanoviska k listom žalovaného. Za úkony právnej pomoci
nepovažoval súd žiadosti o pokračovanie v konaní, ani predloženia listinných dôkazov. Neboli to úkony
vo veci samej, ale iba úkony týkajúce sa procesného postupu vo veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho

doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávnerozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §

205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.