Rozsudok Judgement was issued on Thursday, November 21, 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/19/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3106200829
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Manďák

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľa M.

T. so sídlom M. N. X,. T., IČO XX. XXX. XXX,. zast. Mgr. J. M., advokátom so sídlom T., N. S. A. X
proti odporcovi R. M., naposledy bytom D., H. XXX,. zast. súdom ustanoveným opatrovníkom Mgr. P.
Š., vyšším súdnym úradníkom tunajšieho súdu o zaplatenie 77.971,-Sk s prísl. takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcu zaplatenia čiastky 77.971,-Sk s prísl. titulom
nájomného za užívanie 2 - izbového bytu č. XX,. poschodie X,. na ulici H. XX,. číslo domu XXXX. v T.,
a to za obdobie od 01.01.2004 - 31.08.2005. K zdôvodneniu nároku uviedol, že predmetný byt bol na

základe rozhodnutia o pridelení bytu zo dňa 21.02.1991, pridelený M. Ú., B. R. v T. pani J. K., rod. M.
- matke odporcu, po smrti ktorej dňa 05.01.1998 a po smrti jej manžela S. K. dňa 09.06.1999, prešiel v
zmysle § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom sporného bytu na odporcu, ktorý za vyššie uvedené
obdobie 01.01.2004 - 31.08.2005 na nájomnom neuhradil žiadnu čiastku. Nakoľko odporca až doposiaľ
predmetný byt užíva, i v prípade spornosti prechodu nájmu tohto bytu na odporcu, je nárok navrhovateľa
dôvodný, hoci z iného právneho titulu, a to titulom bezdôvodného obohatenia, ktorého výška sa však
spravidla pri bezdôvodnom užívaní bytu odvíja práve od výšky nájomného.

Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, ktorý pre nemožnosť jeho doručenia odporcovi bol uznesením

tunajšieho súdu v plnom rozsahu zrušený a vo veci bolo nariadené pojednávanie. Keďže sa pobyt
odporcu ani ďalším šetrením súdu nepodarilo zistiť, bol mu v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovený
opatrovník, ktorý navrhol žalobný návrh pre neunesenie dôkazného bremena v celom rozsahu
zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov Z. H., M. J. a M. L. ako i oboznámením sa s obsahom
spisu a zistil tento skutkový stav:

Z rozhodnutia o pridelení bytu M. Ú. T., bytový referát, č.j. byt. 328/83 - 1991/Mi zo dňa 21.02.1991
vyplýva, že uvedeného dňa bol pani J. K., rod. M. pridelený do užívania sporný byt a zo zápisu o dohode
o odovzdaní a prevzatí bytu, že tento prevzala dňa 06.03.1991.Z úmrtného listu vyplýva, že J. K. umrela dňa 05.01.1998 a jej manžel S. K. dňa 09.06.1999, obaja v
U. H..

Zo zhodných svedeckých výpovedí svedkýň Z. H., M. J. a M. L. súd zistil, že matka odporcu, pani J. M.

prevzala sporný byt niekedy v marci 1991, v byte však nikdy nebývala, a to ani s je manželom, nakoľko
tento byt od počiatku dávala do podnájmu. Prvými podnájomníkmi bola rodina V., po nich obývala sporný
byt rodina H.. V súčasnosti už približne 3 - 4 roky je byt prázdny, nikto ho neužíva.

Podľa § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Podľa § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nájomca zomrie a ak nejde o byt v spoločnom nájme
manželov, stávajú sa nájomcami (spoločnými nájomcami) jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať a

nevesta, ktorí s ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt. Nájomcami
(spoločnými nájomcami) sa stávajú aj tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť zomretého nájomcu alebo
na neho boli odkázaní výživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň tri roky pred jeho smrťou a
nemajú vlastný byt.

Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Právna úprava tzv. dôkaznej povinnosti ukladá účastníkovi, aby k doloženiu svojich tvrdení označil
dôkazy. Nesplnenie tejto povinnosti postihuje účastníka nepriaznivým následkom v podobe neúspechu v

spore. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré konkrétne musí účastník preukázať,
zásadne určuje hmotnoprávna norma, to znamená právny predpis, ktorý je na sporný vzťah aplikovaný.
Odtiaľ taktiež vyplýva, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda kto z účastníkov je povinný stanovený
okruh skutočností preukázať.

Vychádzajúc z vyššie popísaného postavenia účastníkov a ich povinností a po právnom posúdení

veci podľa cit. ust. zákona dospel súd k záveru, že žalobnému návrhu nemožno vyhovieť. Pre
úspech navrhovateľom uplatneného nároku, či už titulom prechodu nájmu alebo titulom bezdôvodného
obohatenia bolo okrem iných skutočností v konaní nevyhnutne potrebné preukázať, a to pre oba tvrdené
tituly spoločnú právnu skutočnosť, a to konkrétne to, že odporca byt užíval, resp. pri tvrdení, že na
odporcu prešiel nájom sporného bytu, že tento byt nielenže užíval ale i to, že v deň smrti svojej matky,

resp. v deň smrti matkinho manžela s nimi žil v spoločnej domácnosti (samozrejme v spornom byte).
Táto skutočnosť však v konaní preukázaná nebola, a to ani navrhovateľom označenými svedkami, z
ktorých výpovedí vyplynul práve opačný skutkový stav, a to, že odporca a dokonca ani jeho matka s
manželom, tento byt osobne nikdy neužívali, z čoho potom bez akýchkoľvek pochybností vyplýva jednak
prvý záver, že na odporcu ako descendenta nemohol prejsť nájom sporného bytu a to bez ohľadu na

odporcovu žiadosť o "prepísanie bytu" po jeho zosnulej matke a jej zosnulom manželovi (§ 706 ods.
1 OZ), a jednak druhý záver, že odporca nemal, a to ani hypoteticky faktickú možnosť sa na úkor
navrhovateľa bezdôvodne obohatiť, keď jeho dispozícia s kľúčmi od sporného bytu v konaní taktiež
preukázaná nebola (§ 451 a nasl. OZ). Navrhovateľ teda v konaní nesplnil svoju procesnú povinnosť
preukázať okruh skutočností stanovených hmotnoprávnou normou a neuniesol tak dôkazné bremeno.

Tým na seba privodil nepriaznivý dôsledok v podobe neúspechu v spore. Preto súd nemohol inak ako
žalobný návrh pre neunesenie dôkazného bremena v celom rozsahu zamietnuť.

Odporca, ktorý mal vo veci plný úspech má podľa § 142 ods.1 O.s.p. právo na náhradu trov konania.
Nakoľko mu však v konaní žiadne trovy nevznikli, a navyše výslovne uviedol, že si trovy konania
neuplatňuje, rozhodol súd tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohto práva po vyhlásení rozsudku účastníci

výslovne nevzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti

rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.