Rozsudok Judgement was issued on Thursday, June 2, 2010

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 26C/28/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3108208030
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Balalová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Ľubicou Balalovou v právnej veci navrhovateľa Bc. M. V., štátneho

občana S. R., bytom L., V. XXX,. zast. JUDr. Š. B., advokátom, so sídlom v I., M. N.. XX/XX. proti
odporcovi S. U., štátnemu občanovi S. R., bytom L., V. XXX,. zast. Mgr. J. G., advokátom, so sídlom v
D. N. V., C. XX. o zaplatenie 3.319,39 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Návrh s a z a m i e t a v celom rozsahu.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi účelne vynaložené trovy konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcu zaplatenia sumy 3.319,39 Eur s príslušenstvom.
Uviedol, že s odporcom dňa 17.05.2006 podpísali čestné vyhlásenie, na základe ktorého sa odporca
zaviazal zastaviť trestné stíhanie voči nemu a nepodniknúť žiadne ďalšie právne kroky vo veci incidentu

zo dňa 21.02.2006, ktorý sa odohral na O. Ú. v L. s tým, že vec sa medzi stranami usporiada mimosúdne
peňažným vyrovnaním vo výške 4.149,23 Eur v prospech odporcu. Suma 3.319,39 Eur bola odporcovi
vyplatená pri podpise čestného vyhlásenia a zvyšok sa zaviazal zaplatiť poštovou poukážkou do
17.07.2006. Dôvodom podania návrhu je skutočnosť, čestné vyhlásenia považuje za neplatný právny
úkon, pretože ho podpísal v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. V zmysle § 49 Občianskeho
zákonníka využil svoje právo od dohody odstúpiť, čím sa čestné vyhlásenie od začiatku zrušilo. Odporca
odstúpenie od dohody neakceptoval a sumu 3.319,39 Eur, ani po jeho výzve nevrátil. Ohľadne incidentu
zo dňa 21.02.2006 uviedol, že v uvedený deň riešili s odporcom na O. Ú. v L. susedský spor ohľadne

výšky plotu. Následne medzi nimi došlo k slovnej a k fyzickej potýčke, kedy odporcu udrel do brady, v
dôsledku čoho bol

odporca hospitalizovaný v nemocnici. V apríli 2006 navštívil odporcu, aby sa mu ospravedlnil. Odporca
mu tvrdil, že mu spôsobil ťažkú ujmu na zdraví s trvalými následkami. Po tomto oznámení bol pod
veľkým psychickým tlakom. Po návrate z nemocnie opätovne navštívil odporcu, ktorý ho informoval
o svojom zlom zdravotnom stave. Zároveň odporca zdôraznil, že môže prísť o zamestnanie, keďže
bol pracovníkom školskej správy, pretože na neho podal trestné oznámenie za ublíženie na zdraví,

pričom mu hrozí okamžité skončenie pracovného pomeru za úmyselné spáchanie trestného činu.
Odporca prisľúbil späťvzatie trestného oznámenia, keď mu vyplatí sumu 4.149,23 Eur. Dňa 17.05.2006
podpísali čestné vyhlásenie a pri jeho podpise vyplatil odporcovi sumu 3.319,39 Eur. Je toho názoru,
že čestné prehlásenie podpísal v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Od uvedeného incidentu
začal pociťovať ľútosť nad svojím konaním, začal mať zdravotné problémy, snažil sa odporcovi
ospravedlniť. Ohľadne výšky škody zdôraznil, že odporca by mal nárok na odškodnenie za bolesť a za
sťaženie spoločenského uplatnenia podľa zákona č. 437/2004 Z. z.. Podľa uvedeného zákona by výškaodškodnenia bola nižšia ako tá, na ktorú sa v čestnom vyhlásení zaviazal. Je toho názoru, že odporca
ho úmyselne informoval nepravdivo o svojom zdravotnom stave v úmysle vylákať od neho čo najvyššie
odškodné. Podľa lekárskych správ sa u odporcu jednalo o ľahké zranenie, ktoré nezanechalo trvalé

následky na jeho zdraví alebo by znížilo kvalitu jeho života. Sumu 4.149,23 Eur, na ktorú sa zaviazal,
považuje za neúmerne vysokú, neadekvátnu k následkom, ktoré odporcovi spôsobil svojím konaním.
Pri podpise čestného vyhlásenia sa odporca zaviazal, že zoberie späť trestné oznámenie voči nemu, k
čomu nedošlo, pretože pri podozrení zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví, späťvzatie nie je
možné. O. R. P. v T. postúpilo vec na prejednanie priestupku. Správny orgán jeho konanie posúdil ako

priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, začo mu bola uložená poriadková pokuta.

Odporca s návrhom nesúhlasil, žiadal, ho zamietnuť z dôvodu, že žalovanú sumu nedlhuje, nakoľko to
bol navrhovateľ, ktorý sa dopustil závažného protiprávneho konania v podobe spáchania trestného činu
a len na základe jeho mnohých prosieb, ako aj prosieb tretích osôb, stiahol svoje trestné oznámenie
voči nemu. Uviedol, že dňa 21.02.2006 bol predvolaný na obecný úrad vo veci prejednania zmeny
výšky oplotenia pozemku. So zmenou oplotenia súhlasil, preto namietal účelové tvrdenie navrhovateľa

o susedskom spore a potýčke. Prejednania veci sa zúčastnila pani K. za odbor výstavby a neskôr aj
starosta obce Ing. arch J. R.. Pri prejednaní veci sa vyjadril, že navrhovateľ uvedený plot nestavia
kvôli nemu, ale kvôli sebe, aby na neho nevidel. Po tomto navrhovateľ vstal zo stoličky, prebehol celú
miestnosť a uderil ho päsťou do ruky a tváre, pričom hlavný úder smeroval na ľavú časť jeho tváre. Po
tomto údere si pamätal len to, ako odletel do plechového trezoru. Pri páde si narazil hlavu o stenu. Potom

si už nič nepamätal. Zdôraznil, že v žiadnom prípade sa nejednalo o potýčku, ale o skratovú reakciu
navrhovateľa. Následne bol hospitalizovaný od 21.02.2006 do 02.03.2006 s trvaním PN do 23.03.2006.
Vzhľadom na to, čo mu spôsobil navrhovateľ, podal na neho trestné oznámenie. Od vtedy navrhovateľ
začal robiť nátlak na jeho manželku, syna. Čakával ich, keď išli do práce s tým, že ho chce finančne
odškodniť, pričom bude treba pozmeniť jeho výpoveď po podaní trestného oznámenia. Navrhovateľ

taktiež chodil za kolegom K. K., aby ho prehovoril na prijatie peňažnej sumy za účelom odškodnenia.
Nakoniec sa stretli, pričom sám navrhovateľ mu ponúkol sumu 4.149,23 Eur. Následne navrhovateľ
pripravil čestné vyhlásenie a tiež vybavil aj osobné odovzdanie peňazí na obecnom úrade na matrike
za prítomnosti pani P.. Poukázal na to, že pri samotnom podpise vyhlásenia nechcel prevziať peniaze,
keďže nevedel, či bude

môcť zobrať späť trestné oznámenie. Zdôraznil, že voči navrhovateľovi nevykonával žiaden psychický
nátlak. Skutočnosť, že zmenil svoju výpoveď v trestnom konaní a rovnako tiež skreslenou informáciou
pred MUDr. K. dňa 19.06.2006, na základe viacerých požiadaviek, docielil to, že vec napokon neskončila
v trestnom konaní, ale bola riešená v priestupkovom konaní. Tieto kroky v trestnom konaní vykonal len
za jediným účelom, a to, aby navrhovateľ nebol trestnoprávne postihnutý, inak by bol prišiel o svoje

zamestnanie. Uviedol, že on sám je pod psychickým nátlakom navrhovateľa, čo mu nerobí dobre, keďže
je osobou zdravotne ťažko postihnutou. Vzhľadom k tomu, vyhovel prosbám navrhovateľa a v trestnom
konaní upravil svoju výpoveď, inak by bol tento riadne odstíhaný, keďže zranenia, ktoré mu spôsobil
svojím konaním, boli vážneho charakteru, čomu plne zodpovedá aj dohodnuté odškodnenie. V tomto
smere poukázal na to, že suma 4.149,23 Eur nebola dohodnutá ako odškodnenie v zmysle zákon č.

437/2004 . z., ale jednalo sa o jeho kompletné finančné odškodnenie vo všetkých smeroch a náhradu
všetkej ujmy, ktorá mu bola spôsobená.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov Ing. arch. J. R., Ľ. P., E. K., A. U., T.
U., oboznámením čestného vyhlásenia, odstúpenia od dohody, výziev, potvrdenia o dočasnej pracovnej
neschopnosti, lekárskych správ navrhovateľa, odporcu, záznamov zo zdravotných dokumentácií

účastníkov, lekárskeho potvrdenia, prepúšťacích správ, zápisnice o prejednaní priestupku, oznámení,
trestného oznámenia, predvolania, vyjadrenia k odporu, priestupkového spisu č. 130/2006, spisu
stavebného úradu ohľadne konania nadstavby plotu - voliéry navrhovateľa a zistil tento skutkový stav:

Z rozhodnutia O. Ú. v T. sp. zn. D/2006/01403 zo dňa 18.08.2006 vyplýva, že navrhovateľ sa dopustil
priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. tým, že dňa 21.02.2006 asi o 10.30 hod.

na O. Ú. v obci L. po predchádzajúcom nedorozumení napadol odporcu tak, že ho udrel rukou do tváre,pričom mu spôsobil zranenie, v dôsledku čoho bol hospitalizovaný v nemocnici, začo mu bola uložená
pokuta v sume 33,19 Eur.

Na základe čestného vyhlásenia zo dňa 17.05.2006 sa odporca zaviazal zastaviť trestné konanie a

nepodniknúť ďalšie kroky vo veci incidentu zo dňa 21.02.2006, ktorý sa odohral na O. Ú. v L.. Z dôvodu
mimosúdneho vyrovnania odporcu mu mala byť vyplatená suma 4.149,23 Eur, pričom časť vo výške
3.319,39 Eur bola vyplatená ihneď pri podpísaní čestného prehlásenia a zvyšok vo výške 829,84 Eur
mal byť uhradený poštovou poukážkou.

Listom zo dňa 29.11.2007 navrhovateľ odstúpil od predmetnej dohody z dôvodu, že túto uzatvoril v
tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, za nepriaznivej životnej situácie. Prijatie sumy 3.319,39 Eur

odporcom považoval za bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka, ktoré by malo
byť vrátené. Zároveň navrhol, aby vec náhrady škody bola odporcovi usporiadaná v zmysle platných
právnych predpisov, predovšetkým v zmysle zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade
za sťaženie spoločenského uplatnenia. Nevylúčil peňažné vyrovnanie nad rámec uvedeného zákona,
za predpokladu, že sa na tom obidve strany dohodnú.

Svedok Ing. arch. J. R., starosta obce L., uviedol, že bol svedkom incidentu medzi oboma účastníkmi.
Poukázal na to, že prebiehalo stavebné konanie, navrhovateľ sedel v kancelárii pracovníčky stavebného
úradu pani K. a niečo sa spolu rozprávali. Vo dverách stál odporca. Medzi týmito osobami došlo najskôr
k slovnej výmene názorov a neskôr navrhovateľ fyzicky napadol odporcu tak, že ho päsťou udrel do
tváre, načo odporca spadol na zem a zostal ležať. Snažili sa odporcovi pomôcť a následne zavolali

záchranku. Počul, že navrhovateľ chcel incident vyriešiť, vynucoval si uzatvorenie dohody, podľa ktorej
od neho odporca príjme určité finančné zadosťučinenie. Odporcu sa dokonca snažil prehovoriť aj
prostredníctvominýchľudí.Finančnéodškodneniemalodporcoviponúknuťzato,abyzobralspäťtrestné
oznámenie, ktoré mal na neho podať. Taktiež sa dozvedel, že účastníci na obecnom úrade overovali
podpisy na nejakej listine, ktorá mala súvisieť s predmetných incidentom a prípadným odškodnením

odporcu. Nevedel sa vyjadriť k vyplateniu peňazí medzi účastníkmi.

Svedkyňa Ľ. P., matrikárka, uviedla, že incident nevidela a preto sa k nemu nevedela vyjadriť.
Pamätala si, že účastníci konania overovali na matrike podpisy na nejakej listine, ktorú riadne podpísali.
Nepamätala si, či mali listinu vopred pripravenú alebo im ona pomohla niečo napísať. Uviedla, že pri
overení podpisov sa účastníci o niečom bavili, nepamätala si obsah ich rozhovoru. Spomenula si, že

navrhovateľ odovzdával nejakú sumu odporcovi. Navrhovateľ ju požiadal, aby tento úkon dosvedčila, čo
odmietla. Povedala im, že si mali doviesť nestrannú osobu. Nevedela sa vyjadriť k tomu, či niektorá zo
zúčastnených strán mala väčší alebo menší záujem na overení podpisov, podľa nej to účastníci robili
dobrovoľne.

Svedkyňa E. K. si pamätala, že navrhovateľ bol v minulosti jedenkrát za jej manželom. Žiadal ho, aby sa

stretol s odporcom a prehovoril ho, aby tento stiahol trestné oznámenie, ktoré na neho podal, na základe
čoho mu vyplatí nejaké finančné odškodnenie. K podrobnostiam, ani k sume, ktorá mala byť odporcovi
vyplatená, sa vyjadriť nevedela.

Svedkyňa A. U., manželka odporcu, uviedla, že navrhovateľ fyzicky napadol jej manžela. Pamätala si, že
bola po nočnej, keď jej pani P. z obecného úradu zatelefonovala, že jej manžela odviezli do nemocnice.

Manžel bol niekoľko dní v nemocnici. Po jeho návrate podal na navrhovateľa trestné oznámenie. Po
podaní trestného oznámenia ju navrhovateľ čakával na zástavke. Mala z neho strach, preto s ňou na
zástavku išiel syn. Vtedy im navrhovateľ povedal, aby stiahli trestné oznámenie, že ich odškodní sumou
3.983,27 Eur. Povedala mu, aby sa zastavil, keď bude z práce doma. Navrhovateľ sa u nich zastavil.
Rozprávali sa už len s manželom, ona nebola prítomná pri tomto rozhovore. Poukázala na to, že po

incidente má jej manžel neustále zdravotné problémy. Nevedela sa vyjadriť k tomu, či jej manžel zobralspäť trestné oznámenie, príp. aké ďalšie kroky ohľadom trestného konania urobil, či ho kontaktovali iné
osoby, aby vyriešili spor dohodou s navrhovateľom.

Svedok T. U., syn odporcu, vedel o tom, že navrhovateľ fyzicky napadol jeho otca. Pri tomto incidente

nebol, preto sa k nemu vyjadriť nevedel. Asi po týždni od incidentu, mama hovorila, že ju navrhovateľ
čakal na zastávke a obťažoval ju. Povedala mu, aby jej dal pokoj. Mala strach chodiť ráno na autobus,
bála sa, že jej navrhovateľ môže ublížiť, preto išiel s ňou na zastávku. Na zastávke čakal navrhovateľ
a povedal im, aby

prehovorili otca, aby stiahol trestné oznámenie, že ho finančne odškodní sumou 3.983,27 Eur. Povedal
mu, aby sa zastavil, keď budú všetci doma. Navrhovateľ sa u nich zastavil. O niečom sa s otcom

rozprávali, pri tomto rozhovore nebol, preto sa k jeho obsahu vyjadriť nevedel. Zdôraznil, že otec má po
incidente s navrhovateľom zdravotné problémy.

Podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je
neplatný.

Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej

poruche, ktorá ju robí na tento úkon neschopnou.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 49 Občianskeho zákonníka účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných
podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.

Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená, zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Súd posúdil čestné prehlásenie zo dňa 17.05.2006 ako dohodu účastníkov konania o náhrade škody,
ktorou sa navrhovateľ zaviazal nahradiť odporcovi škodu v celkovej výške 4.149,24 Eur. Čo sa týka
námietky navrhovateľa, že táto dohoda nie je v súlade so zákonom o náhrade za bolesť a o náhrade

za sťaženie spoločenského uplatnenia, túto súd považoval za bezpredmetnú, nakoľko tento zákon
neobmedzuje zmluvnú voľnosť účastníkov pri určení výšky náhrady škody. Taktiež súd poukazuje
na skutočnosť, že náhrada škody nie je podmienená trestným stíhaním a túto si poškodený môže
uplatniť aj mimo trestného konania. Súd nezistil rozpor výšky dohodnutej náhrady s dobrými mravmi.
Za neplatnú podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka považoval súd časť dohody, v ktorej sa odporca

zaviazal zastaviť trestné stíhanie, pretože takéto plnenie je nemožné, pričom nemožnosť tohto plnenia
existovala už pred uzatvorením tejto dohody. Navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď
nepreukázal ani dôvod neplatnosti dohody podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď nepreukázal,
že v čase uzatvorenia dohody trpel duševnou poruchou, v dôsledku ktorej nebol schopný urobiť takýto
právny úkon. Tvrdenie navrhovateľa, že dohodu uzatvoril v tiesni v dôsledku obavy zo straty svojho

zamestnania, nebolo v konaní preukázané. Za tieseň v zmysle § 49 Občianskeho zákonníka nemožno
považovať vedomosť konajúceho, že musí znášať dôsledky svojho protiprávneho konania. Súd zároveň
poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ doteraz škodu v celom rozsahu neuhradil, z čoho tiež možno
vyvodiť záver, že obava navrhovateľa o stratu zamestnania nebola takej intenzity, ktorá by bola spôsobilá
privodiť takú tieseň, na ktorej dôsledky by bolo možné kvalifikovať § 49 Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom na uvedené navrhovateľ nepreukázal, že dohodu s odporcom uzatvoril v tiesni za nápadne
nevýhodných podmienok a preto podľa názoru súdu nebol daný dôvod stanovený v § 49 Občianskeho
zákonníka, na základe ktorého by navrhovateľ mal právo od predmetnej dohody odstúpiť, v dôsledku
čoho súd takéto odstúpenie od zmluvy považoval za neplatný právny úkon.Navrhovateľom tvrdené skutočnosti neboli v konaní preukázané ani výpoveďami svedkov.

Na základe uvedeného súd návrh ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p., keď v konaní úspešnému odporcovi

priznal plnú náhradu trov konania, pričom výšku náhrady trov vyjadril percentom v zmysle § 151 ods. 1
O. s. p., podľa ktorého súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky
trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti
tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať odvolanie do 15 dní od jeho

doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte ... rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov

účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už

prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal

ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).