Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, October 28, 2010

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/233/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110221769
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Manďák

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, samosudcom JUDr. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľky Mgr.

M. B., bytom T., M. R. XXXX/XX,. zast. P., s. r. o., so sídlom T. T., L. XXX,. IČO XX. XXX. XXX. proti
odporcovi M. B., bytom T., M. R. XXXX/XX. o určenie neplatnosti ručiteľského vyhlásenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa v časti určenia neplatnosti ručiteľského vyhlásenia odporcu ako ručiteľa voči veriteľovi
spoločnosti T. B., akciová spoločnosť, IČO XX. XXX. XXX, obsiahnuté v Dohode o splátkach splatného
dlhu zo dňa 24.06.2008 z a m i e t a.

Vo zvyšku sa konanie z a s t a v u j e.

Odporcovi s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným žalobným návrhom domáha určenia neplatnosti dvoch právnych úkonov,
ktoré učinil odporca - jej manžel ako ručiteľ, a to ručiteľského vyhlásenia voči O. B. S. a.s., IČO XX. XXX.

XXX. ako veriteľovi, ktoré je obsiahnuté v ručiteľskej listine zo dňa 15.05.2007 a ručiteľského vyhlásenia
voči T. B., a.s., IČO XX. XXX. XXX. ako veriteľovi, ktoré je obsiahnuté v Dohode o splátkach splatného
dlhu zo dňa 24.06.2008. K zdôvodneniu žalobného návrhu navrhovateľka uviedla, že o týchto právnych
úkonoch nemala vedomosť, nikdy k nim nedala súhlas a nakoľko nejde o bežnú vec v zmysle § 145
Občianskeho zákonníka, ide o právne úkony neplatné.

Odporca žiadal žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovieť.

Keďže v prejednávanej veci ide o určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. súd sa najskôr
zaoberal otázkou, či navrhovateľka uniesla dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že
na požadovanom určení má naliehavý právny záujem. Bez splnenia tejto procesnej podmienky totiž súd

nemôže pristúpiť k skúmaniu vecnej stránky sporu. Taktiež súd musel predtým, než pristúpi k skúmaniu
merita veci zodpovedať otázku, či navrhovateľka vo svojom žalobnom návrhu správne vymedzila okruh
účastníkov, t.j. či návrh netrpí nedostatkom vecnej legitimácie.

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Určovacou žalobou
sa teda žalobca domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu
je (pozitívne určenie), alebo tu nie je (negatívne určenie). Takéhoto určenia sa však žalobca môžedomáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie
žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté. Výrok súdu o určení potom ohrozenie, neistotu alebo
neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, že by ukladalo splnenie nejakej povinnosti.

Z uvedeného teda vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav
objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho
postavenia a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Ak však k porušeniu práva už došlo,
a je teda možné žalovať na splnenie povinnosti, ktorá z porušenia vyplýva (§ 80 písm. b/ O.s.p.), nemá
preventívna ochrana poskytovaná podľa ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p. žiadny zmysel a význam. Vo

väčšine prípadov preto v takomto prípade nemôže mať žalobca naliehavý právny záujem na určení, či
tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je. Rovnako, ak je možné žalovať priamo na plnenie, nie je
daný naliehavý právny záujem na určení takej skutočnosti, ktorú je súd oprávnený a povinný v zmysle §
135 O. s. p. ako predbežnú otázku ( už bez preukazovania naliehavého právneho záujmu ) riešiť práve
v konaní o žalobe na plnenie. V zásade teda nie je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
právneho úkonu. Výnimkou je prípad, ak rozsudok vyslovujúci neplatnosť právneho úkonu môže byť

podkladom pre zápis do katastra nehnuteľnosti. Tak je tomu vždy pokiaľ právo k nehnuteľnosti, ktoré
vzniklo rozhodnutím súdu o neplatnosti právneho úkonu, nebolo dotknuté ďalšou právnou zmenou ( §
34 ods. 2 Katastrálneho zákona ). V opačnom prípade, t. j. ak došlo k opätovnému scudzeniu, žaloba
o určenie neplatnosti právneho úkonu už nebude namieste.

Pokiaľ ide o vecnú legitimáciu v sporoch o určenie neplatnosti právneho úkonu - ako bolo judikované -

sú účastníkmi všetci tí, ktorí boli účastníkmi samotného hmotnoprávneho vzťahu, ktorého platnosť bude
v súdnom spore posudzovaná.

Podanému žalobnému návrhu nebolo možné vyhovieť, a to z viacerých procesných dôvodov.

Pokiaľ navrhovateľka videla svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení - určenia neplatnosti
ručiteľského vyhlásenia jej manžela - v tom, že pokiaľ by si veritelia T. B., a.s. a O. B. S. a.s., uplatnili svoj

nárok voči odporcovi ako ručiteľovi, uspokojili by sa teoreticky i z majetku navrhovateľky, nakoľko
navrhovateľka

a odporca sú manželmi, súd sa s týmto názorom nestotožňuje. V zásade platí, že prejudiciálne otázky
nesmú byť predmetom samostatného konania, nakoľko sa tým len zbytočne rozmnožujú súdne spory.
Aplikačná prax súdov je potom taká, že uvedené žalobné návrhy, ktoré majú riešiť len prejudiciálne

otázky sú zamietané práve z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu. Práve o takýto
prípad ide i v prejednávanej veci. Otázka platnosti, resp. neplatnosti ručiteľského vyhlásenia odporcu
bude súd skúmať prejudiciálne až v konaní o žalobe na plnenie, teda v konaní, v ktorom sa bude veriteľ
domáhať uspokojenia po ručiteľovi. Nič nebráni, aby odporca všetky námietky, pre ktoré by malo byť
jeho ručiteľské vyhlásenie neplatné, použil až v danom konaní. Nijakým spôsobom tak nebude ukrátený

na svojich právach. Z uvedených dôvodov súdu nezostávalo iné ako konštatovať, že navrhovateľka na
požadovanom určení nemá naliehavý právny záujem.

Ďalší procesný nedostatok, pre ktorý súd nemohol vyhovieť žalobnému návrhu je nedostatok vecnej
legitimácie. Ako vyplýva zo samotného žalobného návrhu, navrhovateľka na strane odporcu označila len
svojho manžela, ktorý učinil ručiteľské vyhlásenie. Súd je však toho názoru, že odporcami mali byť i tí,

voči komu bolo ručiteľské vyhlásenie učinené. Tento záver súdu vyplýva z toho, že v zmysle konštantnej
judikatúry, v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu musia byť účastníkmi všetci tí, ktorí boli
účastníkmi samotného hmotnoprávneho úkonu. V otázke, kto je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu
ručenia súd vychádzal z právneho názoru, podľa ktorého ručenie ako právny vzťah medzi ručiteľom
a veriteľom vzniká zmluvou. Občiansky zákonník neupravuje zmluvu o ručení a nepredpisuje jej ani

žiadne formálne náležitosti. Písomnú formu musí mať len písomné prehlásenie ručiteľa obsahujúce jeho
záväzok uspokojiť konkrétnu pohľadávku veriteľa, ak ju neuspokojí dlžník. Ručiteľ činí toto prehlásenie
voči veriteľovi. Je potrebné, aby s prehlásením ručiteľa veriteľ prejavil súhlas, pričom súhlas je možné
prejaviť akoukoľvek formou, a to i konkludentne. Súhlas dlžníka nie je potrebný, takže ručenie môže
vzniknúť i bez jeho vedomia. Uvedené závery platia rovnako pre ručenie dojednané podľa Občianskehozákonníka (§ 546) ako i pre ručenie dojednané podľa Obchodného zákonníka (§ 303). Z popísaného
dôvodu súd musel ustáliť, že konanie trpí i nedostatkom vecnej legitimácie.

Pokiaľ ide o časť žalobného návrhu, v ktorom sa navrhovateľka domáha určenia neplatnosti ručiteľského

vyhlásenia odporcu voči spoločnosti O. B. S., a.s., v tejto časti je konanie navyše zaťažené i prekážkou
litispendencie.

Prekážka veci začatej ( litispedencia ) bráni tomu, aby vo veci prebiehali súčasne dve súdne konania.
Prekážka veci začatej nastáva vtedy, ak má byť v dvoch súdnych konaniach súčasne prejednaná tá istá
vec, t. j. ak sa v dvoch súdnych konaniach uplatní totožný návrh. O identickú vec sa jedná vtedy, ak
v konaní ide o rovnaký nárok alebo stav, o ktorom už bolo začaté iné konanie a ak sa zároveň týka

rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Nie je právne relevantné, či majú osoby v konaniach
rovnaké alebo rozdielne postavenie. Rovnaký predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok
alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, t. j. z identického
skutku. Pre posúdenie,či je daná prekážka vecizačatejnieje významné, ako je v jednotlivých konaniach
navrhovateľom skutok ( skutkový dej ), ktorý je predmetom súčasne prebiehajúcich súdnych konaní,

posúdený po právnej stránke. Prekážka veci začatej je daná i vtedy, ak skutok ( skutkový dej ) je
navrhovateľom posúdený po právnej stránke nesprávne alebo neúplne, prípadne je nesprávne alebo
neúplne formulovaný žalobný petit. Prekážku veci začatej,

rovnako ako prekážku veci rozsúdenej tvorí žaloba na plnenie voči určovacej žalobe. Prekážka
litispedencie vzniká nielen vtedy, ak o tej istej veci prebieha pred súdom civilné konanie, ale i skorším

uplatnením nároku na náhradu škody v trestnom konaní (tzv. adhéznom konaní), v konaní o priestupku
alebo ak o tej istej veci prebieha konanie pred rozhodcovským súdom. Ako totiž priamo vyplýva z ust.
§ 19 ods. 1 a 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, podanie žaloby na rozhodcovský súd
alebo prijatie žaloby druhým účastníkom rozhodcovského konania, ak rozhodcovský súd nebol ešte
ustanovený, má rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na súd. Po začatí rozhodcovského

konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde alebo pred iným rozhodcovským súdom.

Dňa 12.07.2010 začalo konanie pred rozhodcovským súdom, v ktorom sa veriteľ O. B. S., a.s. domáha
uspokojenia voči odporcovi ako svojmu ručiteľovi, a to na základe jeho ručiteľského vyhlásenia, ktorého
platnosť je predmetom tohto súdneho konania. Uvedené rozhodcovské konanie na plnenie tak zakladá
prekážku začatej veci voči konaniu vedenému na tunajšom súde, predmetom ktorého je určovacia

žaloba, a to konkrétne o určenie neplatnosti ručiteľského vyhlásenia odporcu. Platnosť, resp. neplatnosť
tohto právneho úkonu si posúdi sám rozhodcovský súd v rámci prejudiciálnej otázky. Z popísaných
dôvodov súd musel ustáliť, že v tejto časti je konanie zaťažené neodstrániteľnou prekážkou veci začatej.

Akovyplývazvyššieuvedenéhoodôvodnenia,súdžalobnýnávrhvčastiurčenianeplatnostiručiteľského
vyhlásenia odporcu voči spoločnosti T. B., a.s. zamietol jednak z dôvodu, že na požadovanom určení

navrhovateľka nemá naliehavý právny záujem ako i z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie. Keďže súd
v tejto časti zamietol návrh výlučne len z procesných dôvodov, bolo vylúčené, aby sa zaoberal taktiež
vecou samou.

V časti určenia neplatnosti ručiteľského vyhlásenia odporcu voči spoločnosti O. B. S., a.s., súd konanie
zastavil, nakoľko podľa § 103 O. s. p. súd kedykoľvek za konania skúma, či sú splnené podmienky, za

ktorých môže konať vo veci ( podmienky konania ). K podmienkam konania patrí taktiež požiadavka,
aby o tej istej veci neprebiehalo na súde súčasne iné konanie ( § 83 O. s. p. ). V uvedenej časti
prejednávanej veci je zrejmé, že dňa 12.07.2010 bolo začaté konanie pred rozhodcovským súdom,
v rámci ktorého si rozhodcovský súd prejudiciálne vyrieši otázku platnosti ručiteľského vyhlásenia
odporcu,ktorávecjepredmetomtohto-dňa20.08.2010neskoršiezačatého-súdnehokonania.Takýmto

skorším začatím konania na rozhodcovskom súde bola založená prekážku litispedencie voči neskôr
podanému žalobnému návrhu na tunajšom súde dňa 20.08.2010 v rámci civilného konania. Prejednaniu
veci v rámci civilného konania tak bráni prekážka veci začatej ( § 83 O. s. p. ) a konanie bolo nutné
podľa ust. § 104 ods. 1 O. s. p. zastaviť.Odporca, ktorý mal vo veci plný úspech výslovne uviedol, že si trovy konania neuplatňuje, preto mu ich
náhrada priznaná nebola.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebopredložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.