Rozsudok Judgement was issued on Thursday, September 10, 2008

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/64/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3108209401
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Manďák

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľky N.

Z., bytom M. XXX,. právne zast. JUDr. R. M., advokátom so sídlom N. D., G. XX. proti odporcovi P. D.,
bytom T. T., R. XXX/XX. o zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 8C 714/96-22 zo dňa 25.07.1996, ktorým bola
naposledy stanovená vyživovacia povinnosť odporcu k navrhovateľke vo výške 1.000,- Sk mesačne s
a m e n í tak, že toto výživné s a z v y š u j e na čiastku 5.000,- Sk, ktoré je odporca p o v i n n ý
platiť vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred, s účinnosťou od 23.04.2008.

Nedoplatok na výživnom takto vzniknutý za dobu od 23.04.2008 do 30.09.2008 vo výške 21.067,- Sk
je odporca p o v i n n ý zaplatiť v mesačných splátkach po 3.000,- Sk, vždy spolu s bežným výživným,

pod stratou výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľke sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 25.07.1996, č. k.8C/714/96-22 bola naposledy
stanovená vyživovacia povinnosť odporcu k navrhovateľke vo výške 1.000,- Sk mesačne.

Podaným návrhom navrhovateľka požiadala o zvýšenie takto stanoveného výživného na čiastku
10.000,- Sk mesačne počnúc dňom 23.04.2008 s odôvodnením, že od poslednej úpravy výživného
uplynulo už takmer 12 rokov, jej potreby sa odvtedy v dôsledku toho, že ukončila základnú školu a v
súčasnosti je už v maturitnom ročníku gymnázia, výrazne zvýšili.

Odporca, žiadal žalobný návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť s tým, že v jeho reálnych
možnostiach a schopnostiach je platiť výživné v maximálnej výške 2.000,- Sk mesačne.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a odporcu ako účastníkov konania ako i
oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

Z pripojeného spisu Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. 8C/714/96 mal súd preukázané, že
vyživovacia povinnosť odporcu k navrhovateľke bola naposledy upravená rozsudkom zo dňa 25.07.1996
na sumu 1.000,- Sk mesačne. Vtedy, v čase rozhodovania súd vychádzal zo zistenia, že obaja rodičiamali, rovnako ako v súčasnej dobe len vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke, navrhovateľka bola v tom
čase žiačkou 2. ročníka ZŠ, s výdavkami nepresahujúcimi obvyklú mieru výdavkov u detí v jej veku.
Ďalej súd v čase rozhodovania zohľadnil i výšku príjmov oboch rodičov, a to matkin čistý priemerný

mesačný príjem vo výške 4.514,- Sk a u otca tú skutočnosť, že ako živnostník vykázal za zdaňovací rok
1995 základ dane vo výške 25.084,- Sk, pričom podľa vlastného vyjadrenia dosahoval mesačný príjem
okolo 5.000,- Sk.

Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že v súčasnosti je študentkou maturitného ročníka na P. G. v T..
Denne dochádza do T. z M., polovičný lístok stojí 16,- Sk. Po zdravotnej stránke nemá zvýšené výdavky

na svoju výživu. Z mimoškolských aktivít navštevuje jazykovú školu, kde študuje angličtinu. Polročne
sa platí čiastka 1.500,- Sk. Jej matka je riadne zamestnaná s príjmom okolo 8.290,- Sk mesačne netto,
okrem navrhovateľky nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. V súčasnosti je druhýkrát vydatá za J. Z..

Z výpovede odporcu vyplýva, že od roku 1993 je živnostníkom, predáva darčekové predmety, má dve
prevádzky v T. T., zamestnáva dve zamestnankyne na polovičný úväzok za mzdu 50,- Sk/hod.. Motorvé
vozidlo nevlastní, so súčasnou priateľkou si postavili rodinný dom, na ktorý si brali hypotekárny úver.

Každý z nich je vlastníkom ? tejto nehnuteľnosti. Okrem navrhovateľky nemá odporca ďalšiu vyživovaciu
povinnosť.

Z potvrdenia o návšteve školy vyplýva, že navrhovateľka je v akademickom roku 2008/2009, t. j. v období
od 01.09.2008 do 31.08.2009 študentkou oktávy 8-ročného štúdia P. G. v T..

Z daňového priznania odporcu vyplýva, že zo svojej živnosti za účtovný rok 2007 dosiahol príjem

963.686,- Sk pri výdavkov 895.618,- Sk, so základom dane 68.068,- Sk. Z peňažného denníka odporcu
za rok 2007 súd ďalej zistil, že výdavky za tovar predstavujú úhrnom čiastku 595.678,50 Sk, výdavky za
mzdy zamestnancov vrátane výdavkov na platby do fondov za zamestnancov úhrnom čiastku 154.580,-
Sk.

Z pracovných zmlúv vyplýva, že odporca v účtovnom roku 2007 zamestnával dvoch zamestnancov na

pozícii predavačka s dohodnutou mzdou vo výške 50,- Sk/hod..

Z potvrdenia zamestnávateľa matky navrhovateľky MUDr. M. K. vyplýva, že matka navrhovateľky ako
zdravotná sestra v stomatologickej ambulancii dosahuje mesačne v priemere čistú mzdu vo výške
8.290,- Sk.

Z oznámenia O. D. I. I. vyplýva, že ani odporca a ani matka navrhovateľky nie sú vlastníkmi osobného

motorového vozidla. Na meno navrhovateľky je podľa oznámenia O. D. I. I. vedené osobné motorové
vozidlo zn. Škoda Fabia, rok výroby 2007.

Z čestného prehlásenia B. D., starého otca navrhovateľky súd zistil, že menovaný daroval navrhovateľke
ako svojej vnučke hotovosť vo výške 400.000,- Sk za účelom zakúpenia osobného motorového vozidla.

ZoznámeniaG.súdzistil,žematkanavrhovateľkyjevýlučnouvlastníčkourodinnéhodomuvM.,odporca

je podielovým spoluvlastníkom v rozsahu ? rodinného domu v T. T..

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5, § 75 ods. 1 a 2 plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k
deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja

rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov

a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to
neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Právne súd vec posúdil podľa vyššie citovaných ustanovení zákona a jednoznačne ustálil, že žalobný
návrh bol podaný dôvodne, nakoľko od poslednej úpravy výživného došlo k výraznej zmene pomerov,

a to najmä na strane navrhovateľky.

Pokiaľ sa jedná o situáciu navrhovateľky, k výraznému zvýšeniu jej nákladov došlo v súvislosti s jej
nástupom na štúdium stredoškolského typu, pričom jej náklady na uspokojenie základných
životných potrieb sú navyše zvýšené i v dôsledku ekonomického vývoja na Slovensku, keď sa celkovo
zvýšili životné náklady.

Pokiaľ sa jedná o pomery rodičov, u odporcu oproti poslednej úpravy došlo k výraznejšej zmene v
jeho majetkovej sfére a príjmoch, keď oproti poslednej úprave, kedy dosahoval čistý mesačný príjem
okolo 5.000,- Sk dosiahol v roku 2007 ako živnostník podľa daňového priznania obrat približujúci sa
k 1.000.000,- Sk, zamestnával ďalších dvoch zamestnancov, pričom od poslednej úpravy nadobudol
spolu so svojou súčasnou priateľkou do vlastníctva v roku 2008 rodinný dom. U matky došlo taktiež k

čiastočnej zmene, keď na rozdiel od doby predchádzajúceho súdneho rozhodovania kedy dosahovala
príjem 4.514,- Sk mesačne, sa jej príjem zvýšil na súčasných 8.290,- Sk mesačne. Matka navrhovateľky
je v súčasnosti druhýkrát vydatá, z tohto dôvodu sa však jej životná úroveň výraznejšie nezvýšila, keď jej
súčasný manžel nedisponuje výrazne nadštandardným príjmom ani majetkom. Darom od súčasného
manžela nadobudla matka navrhovateľky v roku 2003 rodinný dom, v ktorom spoločne navrhovateľka

a jej matka s manželom bývajú.

Vzhľadom na vyššie popísané zmeny pomerov ako na strane navrhovateľky, tak i na strane jej oboch
rodičov, keď nakoniec výživné už nebolo upravované viac ako 12 rokov, súd dôvodil, že zvýšenie
výživného zo sumy 1.000,- Sk mesačne na čiastku 5.000,- Sk mesačne sa javí ako primerané, v súlade
so zákonnými kritériami vyššie uvedenými. Nemožno totiž ponechať bez povšimnutia od poslednej

úpravy výrazné zvýšenie nákladov navrhovateľky ako i zvýšenie životnej úrovne odporcu na ktorej
úrovni má právo navrhovateľka ako jeho dcéra sa primerane podieľať. Pokiaľ teda navrhovateľka
oproti poslednej úpravy prešla na vyšší stupeň štúdia, a to konkrétne z typu základnej školy na typ
stredoškolský a zároveň odporca ako jej otec má v skutočnosti reálne možnosti a schopnosti finančne
pokryť takto zvýšené výdavky svojej dcéry, nezostávalo súdu iné ako výživné v požadovanom rozsahu

zvýšiť, pričom účinnosť tejto zmeny súd v súlade so žalobným návrhom stanovil od 23.04.2008, odkedy
navrhovateľka požiadala súd o zvýšenie výživného. Pre úplnosť súd dodáva, že v prejednávanej veci
bolosamozrejmeprihliadnutéikcelkovejživotnejúrovnidomácnosti,vktorejnavrhovateľkavsúčasnosti
žije, t. j. k životnej úrovni jej matky so súčasným manželom. Je potrebné si však uvedomiť, že nech
by bola životná úroveň domácnosti, v ktorej navrhovateľka v súčasnosti žije akákoľvek vysoká, nebolo

by možné bremeno výživy úplne preniesť ( fakticky ) na členov tejto domácnosti, pokiaľ je i naďalej v
možnostiach, schopnostiach a majetkových pomeroch otca sa na výžive jeho dcéry významnou mierou
podieľať.

S tým súvisí i otázka nedoplatku na výživnom. Pokiaľ bolo výživné zvýšené o čiastku 4.000,- Sk
mesačne, činí za dobu 5 mesiacov a 8 dní nedoplatok na výživnom čiastku 21.067,- Sk ( 5 x 4.000,- Sk

+ 8/30 x 4.000,- Sk ). Súd umožnil odporcovi úhradu tohto nedoplatku v mesačných splátkach počiastkach 3.000,- Sk, pretože táto výška splátok sa javí ako zodpovedajúca jak potrebám navrhovateľky,
tak i celkovej situácii odporcu. Možnosť úhrady nedoplatku v mesačných splátkach pod stratou výhody
splátok znamená, že ak nebudú dohodnuté splátky dodržané, môže navrhovateľka žiadať zaplatenie

celého dlhu, toto právo však môže použiť len do splatnosti najbližšej budúcej splátky.

Výrok o trovách konania vychádza z ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Nakoľko si však úspešná navrhovateľka
trovy konania neuplatnila, súd jej ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu

v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.