Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, January 13, 2009

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 19C/27/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3106204810

Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tóthová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobcu

T. S., a.s., V. XXX/A,. B., IČO XX. XXX. XXX,. zastúpeného

JUDr. J. Č., advokátom so sídlom v T., N. T. XXXX/XX. proti žalovanému J. P., štátnemu občanovi
Slovenskej republiky, posledne bytom T. - Z., B. XXX/X,. toho času na neznámom mieste, zastúpeného

opatrovníkom Mgr. D. M., vyššou súdnou úradníčkou tunajšieho súdu o zaplatenie 37.310,- Sk (1238,47
Eur) s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 1.238,47 Eur so 6 % úrokom z omeškania od 28.12.2005
do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 228,32 Eur, všetko do 15 od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšujúcej časti sa žaloba z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca uviedol, že so žalovaným uzatvoril 2 zmluvy o poskytovaní telekomunikačnej verejne
rádiotelefónnej siete. Využívaním jej služieb žalovaným mu vznikla celková pohľadávka vo výške
37.310,- Sk (1.238,47 Eur) ako nezaplatené poplatky za hovorné, mesačné poplatky a zmluvná pokuta
za porušenie dohodnutých zmluvných záväzkov. Poukázal na to, že vyzval žalovaného na dobrovoľné
plnenie pokusom o zmier, avšak žalovaný nereagoval a dlžnú sumu ani napriek uvedenej výzve
neuhradil. Preto podal predmetnú žalobu, kde žiadal aby súd okrem dlhu za poskytnuté služby vo výške

22.310,- Sk zaplatil žalovaný zmluvnú pokutu vo výške 2 x 7.500,- Sk a a dohodnutý úrok z omeškania
vo výške 15 %.

Pobyt žalovaného nebol známy, preto mu súd v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovil opatrovníka.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením zmlúv o poskytovaní služieb č. 1990264 a č. 2002505,
Dodatkom k tejto zmluve, ako aj Všeobecnými podmienkami poskytovania verejnej mobilnej telefónnej
služby, pokusom o zmier a zistil tento skutkový stav:

Žalobca uzavrel dňa 3.3.2005 so žalovaným Zmluvu o pripojení č. 1990264 na mobilný telefón č. XXXX.
XXX. XXX.. Žalovaný za tento telefón nezaplatil faktúry za obdobie od 8.3.2005 do 7.6.2005.Dňa 16.3.2005 uzavrel žalobca so žalovaným aj Zmluvu o pripojení č. 20025050 na mobilný telefón č.
XXXX. XXX. XXX.. Žalovaný za tento telefón nezaplatil faktúry za obdobie od 8.3.2005 do 7.5.2005
a za obdobie od 8.1.2006 do 7.2.2006 .

Súčasťou zmlúv o pripojení bol aj Dodatok k týmto zmluvám, ktorého predmetom bol predaj
"zľavneného" mobilného telefónu určeného na používanie v sieti MT G.. V tomto dodatku sa žalovaný
zaviazal k zmluvnej pokute 7.500,- Sk, ak dôjde k porušeniu zmluvných podmienok.

Podľa tvrdenia žalobcu, mu žalovaný prestal uhrádzať mesačné hovorné za služby. Z tohto titulu mu
vznikol dlh pri používaní oboch telefónov, a to vo výške 22.310,- Sk. Na jeho zaplatenie bol vyzvaný
písomne, avšak bezvýsledne.

Podľa § 43 ods. 1,2 zák. č. 610/2003 o elektronických komunikáciách sa zmluvou o pripojení podnik
zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a
sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami
zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie
je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas.

Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 42 ods. 4 písm. a,b/ citovaného zákona účastník je povinný používať verejnú službu v súlade
s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami a platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Zmluva uzatvorená podľa zákona č. 610/2003 Z.z. o telekomunikáciách (predpis verejného práva)
neurčuje charakter vzťahu poskytovateľa služieb a konečného užívateľa. Vzhľadom na to, že účastníkmi
tejto zmluvy je žalobca ako obchodná spoločnosť a žalovaný ako občan

nepodnikateľ, ako aj vzhľadom na predmet tejto zmluvy, vznikol podľa názoru súdu medzi účastníkmi
konania záväzkovo právny vzťah občianskoprávneho charakteru, ktorý zodpovedá spotrebiteľskej

zmluve. Preto bolo potrebné v konkrétnom prípade obe zmluvy uzatvorené medzi účastníkmi konania
dňa 16.3.2005 a 3.3.2005 v zmysle § 43 zákona o elektronických komunikáciách, (spolu so všeobecnými
podmienkami) posudzovať podľa § 23 a zák.č. 634/1992 Zb. ktorý platil do 1.7.2007, pretože svojim
obsahom spĺňali znaky typovej zmluvy, v ktorej žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ.

Z ustanovenia § 23 a ods. 1 (vloženého do tohto zákona novelou č. 616/2004) vyplývalo, že

spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ zmluvu podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Z dikcie tohto zákonného ustanovenia vyplývalo, že za spotrebiteľskú zmluvu možno označiť každú
zmluvu, ktorej charakteristickým znakom je, že sa uzaviera vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že

spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Právne irelevantný je prameň práva,
podľa ktorého sa príslušná zmluva upravuje. Z toho je zrejmé, že každá zmluva podľa Občianskeho
zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj podľa ktoréhokoľvek iného zákonníka (napr. o elektronických
komunikáciách) môže mať povahu spotrebiteľskej zmluvy, ak spĺňa súčasne jej iné atribúty.Podľa 23a ods. 2 cit. zák. na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu
(ktorým je Občiansky zákonník), sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Tentozákontedaupravujeajtúskutočnosť,ženaspotrebiteľskézmluvy,ktoréneboliuzavretépodľa§52

až 60 Občianskeho zákonníka sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Ustanovenia
Občianskeho zákonníka, týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, je teda nevyhnutné použiť aj v prípadoch,
ak sa právny vzťah účastníkov konania má spravovať Obchodným zákonníkom, či iným osobitným
predpisom. Preto súd na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia § 52 a nasledujúce Občianskeho
zákonníka.

Podľa § 52 ods. 1 - 3 Obč. zák. spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné

odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami
sú na jednej strane dodávateľ a na strane druhej spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť
obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľom je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej činnosti

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej činnosti.

Podľa § 53 ods. 4 Obč. zák. neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Zvykonanéhodokazovaniamalsúdzapreukázané,žemedzižalobcomažalovanýmvznikoldvojstranný
záväzkovoprávny vzťah podľa ktorého žalobcovi, ktorý je oprávnený odplatne poskytovať dohodnuté
telekomunikačné služby, vznikla povinnosť predať žalovanému mobilný telefón za zvýhodnenú cenu

a umožniť prístup žalovanému do siete prevádzkovanej žalobcom ako aj poskytovať služby v rámci
zvoleného užívateľského programu vo verejnej mobilnej rádiotelefónnej sieti. Žalovaný akceptoval
jednotlivé ustanovenia zmluvy a dodatku (včetne všeobecných zmluvných podmienok) ich podpísaním,
a preto mu vznikla povinnosť za predmet zmluvy riadne a včas zaplatiť dohodnutú zmluvnú odplatu a
platiť za poskytnuté telekomunikačné služby. V zmluve boli dohodnuté ceny a poplatky za poskytované

služby v súlade s platným cenníkom žalobcu a platobnými podmienkami.

Vzhľadom na povahu predmetu plnenia považoval súd tento záväzkový vzťah za zmluvu spotrebiteľskú
podľa § 52 a nasl. Obč. zákonníka. Jej predmetom bola kúpa a predaj mobilného telefónu a súčasne
vykonávanie a užívanie služieb zvoleného užívateľského programu vo verejnej mobilnej sieti za vopred
pripravených všeobecných podmienok na predtlačenom formulári.

Podľa § 80 písm. b/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o splnení
povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkový právny vzťah je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne

upravených, môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51 ) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k splneniu povinnosti vyplývajúcej z právneho vzťahu,
ktorým bezpochybne sú zmluvy zo dňa 03.03.2005 a 16.03.2005, v ktorých sa žalovaný zaviazal
žalobcovi platiť za poskytnuté služby spojené s užívaním telefónu. V konaní nebolo preukázané, že by

žalovaný tento dlh vo výške 22.310,- Sk zaplatil. Preto súd žalobe v tejto časti vyhovel.

Žalobca v predmetnej veci uplatňoval okrem zaplatenia uvedeného dlhu aj zmluvnú pokutu a úrok z
omeškania vo výške 15 %.

Podľa § 544 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len

písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Zmluvnou (konvenčnou) pokutou v zmysle § 544 sa teda rozumie postih dlžníka v prípade porušenia
zmluvnej povinnosti. Hoci občiansky zákonník neurčuje maximálnu výšku tejto zmluvnej pokuty,
zmluvné strany by mali dojednať primeranú výšku, ktorá by mala zodpovedať významu a hodnote
zabezpečovaného záväzku Výška zmluvnej pokuty by sa preto nemala priečiť dobrým mravom a v

zmysle 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka by nemala predstavovať neprijateľnú podmienku.

Vzhľadom na dlh, ktorý žalovaný žalobcovi nezaplatil vo výške 22.310,- Sk treba mať za to, že zmluvná
pokuta za porušenie povinnosti zo strany žalovaného (medzi ktoré patrí aj neplatenie hovorného) vo
výške 7.500,- Sk sa javí byť primeranou a nepredstavuje neprijateľnú podmienku. Preto súd vyhovel
žalobe aj v časti predstavujúcej nárok na zaplateniu zmluvnej pokuty.

Podľa čl. 12 Všeobecných zmluvných podmienok, ktoré platili v čase podpísania zmlúv medzi
účastníkmi, ak v lehote splatnosti nedôjde zo strany účastníka k úhrade peňažného záväzku alebo
jeho časti za plnenia poskytnuté spoločnosťou žalobcu, má žalobca voči účastníkov nárok na úrok z
omeškania vo výške 15 % zo sumy nezaplateného peňažného záväzku ročne.

Súd považoval dohodu medzi účastníkmi v tejto časti za neplatnú jednak z dôvodu rozporu so zákonom

a jednak z dôvodu jej nevýhodnosti. Keďže vzťahy medzi žalobcom a žalovaným bolo potrebné posúdiť
podľa Občianskeho zákonníka, nebolo možné dohodnúť výrok vyšší ako je stanovený kogentným
ustanovením § 517 Obč. zák.

Podľa § 517 ods. l,2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s peňažným dlhom, má veriteľ právo požadovať od dlžníka okrem plnenia aj

úrok z omeškania, ak nie je podľa zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úroku stanovuje
vykonávací predpis.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení a na základe zisteného skutkového stavu mal súd za
preukázané, že žalovaný nezaplatil za služby poskytované žalobcom riadne a včas. Dostal sa teda do
omeškania najneskôr dňom splatnosti faktúry týkajúcej sa nezaplateného hovorného, preto má žalobca

nárok na zaplatenie úroku z omeškania.Výška úroku predstavovala v tom čase podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/l995 Z.z. dvojnásobok diskontnej
sadzby určenej NBS platnej ku dňu omeškania, teda v konkrétnom prípade 3 % x 2, teda 6 %. Preto súd
žalobu vo zvyšku prevyšujúcom tento úrok oproti úroku uplatnenému (15 %) zamietol.

Podľa § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať
plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, alebo ak rozhodnutie o výške
plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo úvahy súdu.

V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola priznaná náhrada trov
konania, je ten, komu bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi.

Keďže žalobca bol v konaní neúspešný iba v nepatrnej časti, ktorá predstavovala neúspech v

nepriznanom úroku v požadovanej sume, súd v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p. žalobcovi priznal plnú
náhradu trov konania. Tie predstavovali zaplatený súdny poplatok vo výške 66,39 eur, trovy právneho
zastúpenia za dva úkony vo výške 122,82 eur (príprava, prevzatie, pojednávanie ) á 61,41 eur + 1 režijný
paušál 6,31 (za rok 2008) eur a jeden paušál 6,95 eur (za rok 2009). Trovy celkovo teda predstavujú
228,32 eur (122,88 + 6,31 + 6,95 + 66,39 +

19 % DPH = 25,85).

Lehotu na splnenie povinnosti - 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia - určil súd podľa § 160 ods.
1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho

doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov

účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku , ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej

splnenia prostredníctvom exekúcie.