Uznesenie Judgement was issued on Thursday, August 12, 2009

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/152/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109217668
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2009

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Manďák
ECLI:

Uznesenie

Okresný súd Trenčín, v právnej veci navrhovateľky S. S., trvale bytom R., Š. XXX,. t. č. bytom T., Z. X
proti odporcovi P. S., trvale bytom R., Š. XXX. o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým by odporcovi bolo zakázané stýkať sa s
navrhovateľkou, obťažovať ju telefonovaním a zasielaním SMS - správ, sa z a m i e t a.

Odporcovi sa náhrada trov predbežného opatrenia n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa domáha vydania predbežného opatrenia, ktorým by súd zakázal odporcovi sa s ňou
stýkať, telefonovať jej a zasielať jej SMS - správy. K zdôvodneniu návrhu uviedla, že sa obáva styku
s odporcom, ktorý je jej bývalým manželom, pretože z jeho strany dochádza k psychickému týraniu a
deptaniu jej osoby a dokonca sa obáva i možného fyzického napadnutia.

Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia

bol ohrozený.

Podľa § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi, aby niečo vykonal,
niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že prostriedok predbežného opatrenia, ak ním majú byť dočasne
upravené pomery účastníkov, je možné využiť len v tých prípadoch, kde hrozí nebezpečenstvo
bezprostredne (úprava pomerov účastníkov musí byť naliehavá), najmä k zamedzeniu vzniku škody,

či inej ujmy, eventuálne jej rozširovaniu. Vzhľadom na to, že predbežné opatrenie má dočasný
charakter, súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti tak, ako je to potrebné na vydanie konečného
rozhodnutia vo veci samej. Musia však byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému má byť poskytnutá predbežná ochrana a nesmú byť vážnejšie
pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Predbežné opatrenie nemožno vydať tam, kde by vo
svojich dôsledkoch nešlo o úpravu dočasnú, ale konečnú, a povinnosť uložená predbežným opatrením

nesmie presahovať rámec zákonných podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia.

V prejednávanej veci súd nemal väčšie pochybnosti o tom, že medzi účastníkmi ako bývalými manželmi
vznikajú pri ich stretnutiach nedorozumenia, možno až hádky značnej intenzity. Uvedené nakoniec
vyplýva i z listinných dôkazov, ktoré navrhovateľka doložila k návrhu na vydanie predbežného opatrenia;
ide najmä o oznámenia navrhovateľky na odporcu na O. P. B. I. z mája 2009 a oznámenia na O. P. T. zjúla 2009 a augusta 2009, že sa k nej odporca správa vulgárne, vyhráža sa jej a oplzlo jej nadáva, a to aj
pred ich deťmi, ktoré hucká proti nej. Z týchto skutočností je potom zrejmé, že navrhovateľke skutočne
prináleží voči odporcovi právna ochrana, avšak vo forme a rozsahu, ako jej ju priznáva právny poriadok

Slovenskej republiky. Pokiaľ sa navrhovateľka domnieva, že na základe vyššie popísaných skutočností
môže súd zakázať odporcovi, aby sa s ňou stýkal, aby jej vôbec netelefonoval a neposielal jej žiadne
SMS správy, súd sa s týmto názorom navrhovateľky nestotožňuje. Samotný právny nárok, ktorý vzniká z
dôvodu zásahov dotýkajúcich sa osobnosti človeka spočíva v tom, že dotknutá osoba sa môže domáhať
zdržania sa konkrétne individualizovaného zásahu; v žiadnom prípade sa teda nemôže dotknutá osoba

domáhať, aby sa rušiteľ absolútne zdržal akéhokoľvek konania voči dotknutej osobe (absolútny zákaz
by totiž postihoval i také konanie, ktoré je právnym poriadkom dovoleným konaním) a aby s ňou nemal
žiaden kontakt. Takýto absolútny zákaz nemá oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky. Nakoľko
sa však navrhovateľka vo svojom návrhu na vydanie predbežného opatrenia domáha práve takéhoto
absolútneho zákazu, musel súd skonštatovať, že navrhovateľka sa domáha niečoho, na čo nemá
právny nárok. Tým v prejednávanej veci nie je splnená jedna zo základných a zároveň kumulatívnych

podmienok pre vydanie predbežného opatrenia, a to menovite danosť práva. Z uvedeného dôvodu súd
nemohol inak ako návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietnuť. Ďalšou podmienkou pre vydanie
predbežného opatrenia, a to potrebou dočasnej úpravy sa súd ani nezaoberal, nakoľko pokiaľ nie je
splnená i podmienka danosti práva, nemôže byť návrhu na vydanie predbežného opatrenia vyhovené.

Z popísaných dôvodov súd rozhodol ako je uvedené vo výroku a návrh na vydanie predbežného

opatrenia ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

V súlade s ust. § 142 ods. 1, § 145 a § 151 O.s.p. prináleží odporcovi právo na náhradu trov predbežného
opatrenia; vzhľadom k tomu, že odporcovi trovy predbežného opatrenia nevznikli, súd rozhodol, že
odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.