Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, November 13, 2007

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 16C/188/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4404122706
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Nagyová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou v právnej veci žalobcu: V. B., nar. XX.. XX..

XXXX,. bytom V. K., Ž. č. XX,. štátny občan SR, zastúpený na základe splnomocnenia JUDr. D. B., nar.
XX.. XX.. XXXX,. bytom N. Z., M. R. Š. č. XXXX/XX,. proti žalovanému: P. D. V. K., IČO: XXXXXXXX. o
zaplatenie odstupného a odchodného vo výške 48.000,-Sk s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 18.240,-Sk do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu ohľadne istiny a príslušenstva pohľadávky zamieta.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 2.190,-Sk do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojou žalobu domáhal vyplatenia náhrady mzdy, odchodného a odstupného vo výške
261.200,-Sk z toho dôvodu, že mu žalovaný zabránil plniť si povinnosti zamestnanca podľa § 47 ods. 1

písmena d/ Zákonníka práce, a to po celú dobu trvania jeho pracovného pomeru od 01. 01. 2003 do 30.
09. 2004. Žalobca si zároveň uplatnil i poplatok z omeškania zo žalovanej čiastky od 15. 10. 2004 do
zaplatenia vo výške 2,5 promile denne podľa § 4 Nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. z toho dôvodu, že
žalovaný nezaplatil žalobcovi žalovanú sumu v najbližšom výplatnom termíne t.j. do 14 dňa v bežnom
mesiaci po právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku 16C 205/03-66, hoci ho k tomu žalobca vyzval
písomnou formou.

Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 16C 188/2004 - 113 zo dňa 25. 08. 2005 súd rozhodol, že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi 24.320,-Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v ostatnej časti

súd žalobu zamietol. Trovy konania žalovanému nepriznal, pretože vyslovene uviedol, že si trovy
konania neuplatňuje. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali odvolania obaja účastníci. Žalobca
odvolanie napadol zamietajúci výrok rozsudku a navrhol jeho znenie tak, že súd žalobe v celom rozsahu
vyhovie. Žalovaný odvolaním napadol rozsudok vo vyhovujúcej časti prisúdené odstupné a navrhol ho
zmeniť tak, že súd zamietne žalobu aj v časti odstupného vo výške 18.240,-Sk a v odvolaní uviedol, že
uznáva nárok žalobcu len na odchodné vo výške 6.080,-Sk a všetky ostatné nároky; nárok na zaplatenie
odstupného a náhradu mzdy považuje za nedôvodné.

Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 7Co 311/2005-141 zo dňa 08. 02. 2007 rozsudok súdu prvého

stupňavnapadnutejzamietajúcejčastitýkajúcejsasumy213.200,-Skapríslušenstvapotvrdil.Vostatnej
napadnutej vyhovujúcej časti do sumy 18.240,-Sk a v napadnutej zamietajúcej časti, čo do sumy23.680,-Sk ako aj výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V
odôvodnení rozsudku uviedol, že v prejednávanej veci vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že na
žiadosť žalobcu potom, čo mu bola daná výpoveď podľa § 63 ods. 1 písmena b/ Zákonníka práce, došlo

ku skončeniu pracovného pomeru dohodou k 30. 09. 2004 ešte pred začatím plynutia výpovednej doby.
Aj v takomto prípade nárok zamestnanca na odstupné zostáva zachovaný, keďže súhlasil so skončením
pracovného pomeru ešte pred začatím plynutia výpovednej doby. Zamestnávateľ je v takom prípade
povinný vyhovieť žiadosti zamestnanca o skončenie pracovného pomeru a vyplatiť mu odstupné. Nárok
na odstupné zostal žalobcovi zachovaný v zmysle § 76 ods. 2 Zákonníka práce a žalovaný bol povinný

vyplatiťžalobcoviodstupnévnajbližšomvýplatnomtermíneposkončenípracovnéhopomeru,t.j.október
2004.žalobcasadôvodnedomáhalzaplateniaodstupnéhovzmysle§76ods.2Zákonníkapráce.Pokiaľ
ide o nárok žalobcu na odchodné podľa § 76 odsek 6 Zákonníka práce, základ tohto nároku je tiež daný
a tento nárok nepopiera ani žalovaný. Odvolací súd dospel k záveru, že základ nároku na odstupné
a odchodné bol u žalobcu daný, avšak súd prvého stupňa nesprávne postupoval pri výpočte týchto
nárokov. V ďalšom konaní súd po zistení pravdepodobného zárobku žalobcu v rozhodnom období bude

rozhodovať o odstupnom, ktoré si žalobca uplatnil do výšky 36.000,-Sk a odchodnom, ktoré si žalobca
uplatňoval do výšky 12.000,-Sk s prihliadnutím na to, že z tejto sumy zostalo právoplatne priznaných
6.080,-Sk. Súd prvého stupňa pri výpočte odchodného a odstupného vychádzal z minimálnej mzdy,
ktorá bola v rozhodnom období vo výške 6080,-Sk, z toho dôvodu, že žalobca po skončení výkonu
verejnej funkcie u žalovaného vlastne nepracoval ani jeden deň, takže nebolo možné posúdiť, aký bol

jeho priemerný zárobok. Uvedený postup súdu prvého stupňa pri výpočte odstupného a odchodného
nezodpovedá ustanoveniu § 134 ZP. V prípade, ak žalobca neodpracoval u žalovaného ani jeden deň a
preto nebolo možné zistiť jeho priemerný zárobok, správne mal súd postupovať podľa § 134 odsek 3 ZP
a namiesto priemerného zárobku zistiť pravdepodobný zárobok, ktorý by bol žalobca, vzhľadom na svoj
vek, kvalifikáciu a pracovné zaradenie podľa pracovnej zmluvy bol zrejme dosiahol ak by bol pracoval.

Iba v prípade, ak by takto zistený zárobok bol nižší ako minimálna mzda, pre výpočet priemerného
zárobku pre odstupné a odchodné by mohol súd použiť minimálnu mzdu.

Súd doplnil dokazovanie v zmysle rozsudku Krajského súdu v Nitre, vyzval žalovaného, aby predložil
súdu vyčíslený pravdepodobný zárobok, ktorý by žalobca vzhľadom na svoj vek, kvalifikáciu a pracovné
zaradenie podľa pracovnej zmluvy bol zrejme dosiahol, ak by u žalovaného pracoval. Žalovaný predložil

súdu mzdy v roku 2003, počty pracovníkov a vypočítal priemernú mzdu v jednotlivých mesiacoch s tým,
že priemerný mesačný plat pracovníkov žalovaného v roku 2003 bol 9.932,-Sk. Funkcia technika civilnej
obrany je kumulovaná a vykonávaná pracovníčkou v 30 %-nom rozsahu jej zadelenia. Pracovníčka má
hrubý mesačný príjem 9.400,-Sk za tri vykonávané pracovné zadelenia.

Splnomocnený zástupca žalobcu s poukazom na vyčíslený pravdepodobný zárobok žalovaným si

žalobca uplatňuje odchodné a odstupné za 4 mesiace t.j. spolu vo výške 37.600,-Sk s príslušenstvom
2,5 promile úroku omeškania denne od 15. 10. 2004 podľa § 4 Nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. Žalobca
si uplatňuje odchodné a odstupné v zmysle predloženého vyčísleného pravdepodobného mesačného
zárobku, ako aj príslušenstvo pohľadávky a z tohto dôvodu žiada žalobe v celom rozsahu vyhovieť a
trovy konania si neuplatňuje.

Poverený pracovník žalovaného uviedol, že žalovaný neuznáva odstupné s tým, že odchodné, čo uznal
tak, ako to bolo priznané rozsudkom súdu prvého stupňa urobil len nad rámec povinností z toho dôvodu,
že žalobca pristúpil k dohode a došlo k rozviazaniu pracovného pomeru dňom 30. 09. 2004 bez uvedenia
dôvodu. V žiadnom prípade neuznáva príslušenstvo pohľadávky a poukazuje na list zo dňa 28. 09.
2004, v ktorom žalovaný ponúkol žalobcovi celkovú náhradu vo výške 24.000,-Sk, keďže žalobca bol

ochotný ukončiť pracovný pomer dohodou, avšak žalobca túto čiastku nebol ochotný prijať a odmietol
ju a preto žalovaný v žiadnom prípade nie je v omeškaní s plnením týchto nárokov, ak by aj boli
oprávnené. Právny základ na základe ktorého si uplatňuje úroky z omeškania nemá oporu v Nariadení
vlády, pretože v § 4 sa hovorí o poplatku z omeškania a vzťahuje sa na bytové veci. Vyčíslený hrubý
mesačný príjem, ktorý žalovaný doložil súdu v zmysle výzvy predstavuje kumulovanú funkciu za tri

vykonávané pracovné zadelenia a žalobca by bol mohol vykonávať, ak by bol chcel pracovať iba jednu
funkciu a to bezpečnostného technika a preto hrubý mesačný príjem žalobcu by predstavoval len 30
% z tejto vyčíslenej predloženej mzdy, čo je menej ako v tom období minimálna mzda a preto by mal
súd vychádzať z minimálnej mzdy.Podľa § 76 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru patrí odstupné
v sume najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak súhlasí so skončením
pracovného pomeru pred začatím plynutia výpovednej doby z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písmena

a - c, zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej 5 rokov patrí odstupné v sume
najmenej trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu. Ak zamestnanec
požiada o skončenie pracovného pomeru, je zamestnávateľ povinný tejto žiadosti vyhovieť.

Podľa § 76 ods. 6 Zákonníka práce, pri prvom skončení pracovného pomeru po nadobudnutí nároku
na starobný dôchodok, invalidný dôchodok, alebo dôchodok za výsluhu rokov patrí zamestnancovi
odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku podľa § 134.

Podľa § 134 ods. 3 Zákonníka práce, ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval
aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok.
Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho
obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

Na základe vykonaného dokazovania s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Nitre dospel súd k

záveru, že žaloba žalobcu v časti o odchodné a odstupné je dôvodná, a že tieto dva nároky žalobcovi
prináležia. Súd doplnil dokazovanie a vzhľadom na predloženú vyčíslenú mzdu žalovaného, ktorú by
žalobca bol pravdepodobne dosiahol dospel k záveru, že vzhľadom na to, že ak funkcia technika
CO je kumulovaná a vykonávaná pracovníčkou v 30 %-nom rozsahu jej zadelenia a jej príjem je
9.400,-Sk za tri vykonávané pracovné zadelenia a priemerný mesačný plat pracovníkov u žalovaného

za rok 2003 bol 9.932,-Sk súd má za to, že žalobcovi prináleží odstupné a odchodné vypočítané z
minimálnej mzdy v danom období a preto v takejto výške priznal i odstupné žalobcovi tak, ako bolo
rozhodnuté i o odchodnom a vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Tvrdenia žalobcu ohľadne toho, že
po ukončení funkcie starostu sa mohol vrátiť na funkciu finančného účtovníka, ktorá existuje aj dodnes
a nie je kumulovaná súd považuje za irelevantné, pretože nijakým spôsobom nebolo preukázané a

listinnými dôkazmi doložené, že takúto funkciu žalobca predtým vykonával, alebo by mohol vykonávať
i s poukazom na podanú žalobu, kde sám žalobca uvádzal, že by mohol vykonávať funkciu len
bezpečnostného technika, alebo inú technickú funkciu bez bližšieho vymedzenia. Nie je zanedbateľná tá
skutočnosť, že žalobca u žalovaného vôbec nepracoval, ani nemal záujem pracovať a z týchto dôvodov
súdrozhodoltak,akojeuvedenévovýrokurozsudku.Súdnepriznalžalobcovipríslušenstvopohľadávky,

ktoré si uplatňoval podľa § 4 Nariadenia vlády SR vo výške 2,5 promile denne od nasledujúceho dňa
po výplatnom termíne. Súd má jednoznačne preukázané, že sa jedná o spor, kde v prípade omeškania
s peňažným plnením podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka by žalobcovi prináležali úroky z
omeškania s poukazom na Nariadenie vlády SR č. 87/95 Z. z. podľa § 3 vo výške dvojnásobku diskontnej
sadzby a v žiadnom prípade mu neprináleží poplatok z omeškania za každý deň omeškania vo výške

2,5 promile podľa § 4 Nariadenia vlády, pretože uvedené zákonné ustanovenie s poukazom na § 121
ods. 3 sa vzťahuje na ustanovenia § 697, § 723 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný odchodné
a odstupné z minimálnej mzdy bol ochotný vyplatiť žalobcovi v najbližšom výplatnom termíne tak, ako
je to uvedené v jeho odpovedi zo dňa 28. 09. 2004, avšak žalobca s tým nesúhlasil, uviedol, že je to
malá čiastka a odchodné a odstupné si neprevzal. Z týchto dôvodov, vzhľadom na predložené listinné

dôkazy súd má za to, že žalovaný nie je v omeškaní s peňažným plnením, ktoré bolo žalobcovi priznané
vzhľadom na predložené listinné dôkazy.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo.

Odvolací súd zrušil rozsudkom i výrok o trovách konania a preto súd rozhodol o trovách konania
vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie tak, že má za to, že úspech žalovaného je 90 %,
pretože žalobca si uplatňoval svojou žalobou zaplatenie 261.200,-Sk a súd mu priznal sumu 24.320,-
Sk, čo predstavuje 10 %. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 80 % z trov konania (úspech 90 % -
neúspech 10%), ktoré si uplatnil, ktoré pozostávajú z cestovného na pojednávanie dňa 07. 04. 2005 V.K. - N. Z. - V. K. a z cestovného na pojednávanie v N. dňa 08. 02. 2007 - V. K. - B. - N. - B. - V. K. spolu
vo výške 1.280,-Sk t. j. 80 % = 1.024,-Sk a alikvotnú časť zo súdneho poplatku vo výške 1.166,-Sk.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou podpísaného súdu
na Krajský súd v Nitre v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho
poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len

tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené

(§ 205a ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.