Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, October 30, 2007

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/39/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3105211274
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Denisom Vékonym v právnej veci navrhovateľa Ing. M. K.,

štátneho občana Slovenskej republiky, bytom N. M. N. V., P. X,. v konaní zastúpený JUDr. J. M.,
advokátom so sídlom D. S. XXX. proti odporcom 1/ P. P., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, 2/
Mgr. I. P., štátnej občianke Slovenskej republiky, 3/ P. P., štátnej občianke Slovenskej republiky, všetci
bytom N. M. N. V., H. č. X,. všetci v konaní zastúpení JUDr. J. D., advokátom, so sídlom N. M. N. V., S.
XX. o zaplatenie 657.300,- Sk s príslušenstvom a o vzájomnom návrhu odporcov 1/ až 3/ o zaplatenie
303.900,- Sk takto

r o z h o d o l :

I. Odporcovia 1/, 2/, 3/ s ú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne istinu 32.869,-

Sk spolu so 6 % úrokom z omeškania od 28.04.2005 do zaplatenia.

II. Vo zvyšnej časti s a návrh navrhovateľa z a m i e t a .

III. Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcom 1/, 2/, 3/ spoločne a nerozdielne plnú náhradu
trov konania v sume 32.865,-Sk, k rukám právneho zástupcu odporcov JUDr. J. D., advokáta, do 15.
dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Vzájomný návrh odporcov 1/, 2/, 3/ o zaplatenie 303.900,- Sk s a z a m i e t a .

V. Odporcovi 1/, 2/, 3/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi v časti vzájomného
návrhu plnú náhradu trov konania v sume 27.179,- Sk, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa JUDr.
J. M., advokáta, do 15. dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom podaným na súde dňa 05.05.2005 domáhal od odporcov zaplatenia
657.300,- Sk spolu s príslušným úrokom z omeškania titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

Uviedol, že v minulosti mal vážnu známosť s odporkyňou 2/ a jej rodičom, odporcom 1/ a 3/ preto
pomáhal pri stavbe rodinného domu tak, že im kupoval materiál i požičiaval peniaze, čím odporcom
na výstavbu domu poskytol spolu asi 657.300,- Sk. Po ukončení vzťahu s odporkyňou 2/ navrhovateľ
odporcov požiadal o vrátenie poskytnutých prostriedkov, čo odporcovi doposiaľ neurobili.

Odporcovia s návrhom navrhovateľa nesúhlasili. Popreli, že by navrhovateľ kupoval nejaký materiál
potrebný na stavbu ich domu, či im požičiaval peniaze. Na nárok navrhovateľa uplatnený v návrhuvzniesli námietku premlčania pokiaľ ide o nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vznikli za
dobu viac ako dva roky pred podaním návrhu teda do 05.05.2003.

Odporcovia si ďalej proti navrhovateľovi uplatnili svoje nároky vzájomným návrhom a žiadali, aby súd

odporcu zaviazal zaplatiť im 303.900,- Sk z toho dôvodu, že navrhovateľ býval spolu s nimi 4 roky
a 10 mesiacov, pričom na bývanie, stravu ani inak ničím neprispieval. Proti vzájomnému návrhu
odporcov podal navrhovateľ námietku započítania, keď uviedol, že na stavbe rodinného domu odporcov
odpracoval po dobu 4 rokov najmenej 8 mesiacov v roku v rozsahu 25 hodín týždenne, pričom jedna
hodina práce môže byť ohodnotená sumou 100,- Sk. Z tohto titulu má proti odporcom pohľadávku

na zaplatenie 320.000,- Sk, k čomu je potrebné pripočítať dopravu na stavbu v hodnote 50.000,- Sk.
Túto svoju pohľadávku si tak navrhovateľ započítava na pohľadávku odporcov uplatnenú vzájomným
návrhom. Okrem toho tiež navrhovateľ namietol premlčanie nároku odporcov uplatneného vzájomným
návrhom, keď tento je podľa neho premlčaný za dobu do 29.6.2003, keďže vzájomný návrh odporcovia
podali na súde až 30.06.2005. Premlčanie nárok navrhovateľa uplatnených kompenzačnou námietkou
proti vzájomnému návrhu odporcov zasa namietla odporkyňa 2/, podľa ktorej sú tieto nároky premlčané

za dobu z pred dvoch rokov od vznesenia kompenzačnej námietky, teda do dňa 13.09.2005.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením nižšie uvedených listín a zistil tento
skutkový stav:

Zo výpovedí navrhovateľa a odporcov vyplynulo, že navrhovateľ a odporkyňa 2/ mali spolu vážny
partnerský vzťah a bol predpoklad, že sa zosobášia. Z tohto dôvodu aj začal navrhovateľ bývať v

domácnosti rodičov odporkyne 2/ spolu s odporcami, pričom takto býval najprv v ich byte a po dostavbe
rodinného domu aj tam. Odporkyne 2/ uviedla, že ju samú napadlo, aby navrhovateľ býval spolu s
ňou u jej rodičov a požiadala ich o to, navrhovateľ to od nich nežiadal. Toto potvrdila aj odporkyňa 3/.
Odporcovia tiež vo výpovediach zhodne uviedli, že od začiatku spolužitia od navrhovateľa nepožadoval,
aby za bývanie niečo platil. Odporkyňa 2/ podľa svojej výpovede požiadala navrhovateľa, aby prispieval

na domácnosť asi dva, tri mesiace pred koncom ich spolužitia v auguste 2004, čo však navrhovateľ
podľa nej neurobil. Podľa navrhovateľa však odporkyne 2/ dal za mesiace 6,7 roku 2004 v hotovosti
dvakrát po 5.000,- Sk.

Pokiaľ ide o zakupovanie vecí, materiálu na stavbu rodinného domu odporcov, navrhovateľ uviedol, že
z vlastného rozhodnutia začal pomáhať odporcom pri stavbe rodinného domu a aj nakupovať materiál

na stavbu a to tak, že ho priamo sám nakupoval alebo keď prišiel tak ho vyplácal. Odporcovia ho o
toto nežiadali ale on to pokladal za slušné, keďže sa domnieval, že sa zosobášiť s odporkyňou 2/ a
v rodinnom dome, ktorý odporcovia stavali budú raz spolu bývať. O nákupe stavebného materiálu a
zariadeniadomupredložilodporcamnožstvodokladov/pokladničnébločky,faktúryapodobne/,zktorých
vyplynulo, že navrhovateľ mal nakúpiť rôzny stavebný materiál /tmely, farby, zvody, silikon, skrutky

a podobne/, náradie /štetce, valec s rúčkou a podobne/ a tiež niektoré veci ako vnútorné vybavenie
domu /stoličky, kuchyňa, rolety, anténa a podobne/. Uvedené bolo kupované od roku 1999 do mája
2004. V období dva roky pred podaním návrhu navrhovateľa na súd, konkrétne podľa predložených
pokladničný lístkov a iných dokladov o nákupe od 05.05.2003 do 11.05.2004, nakúpil navrhovateľ podľa
predložených dokladov materiál za 32.869,24 Sk, konkrétne rôzne tmeliace a náterové hmoty, skrutky,

hmoždinky, kotvy, pánty, poistky, riedidlo, hroty, dažďové zvody, trávové koberce, madlo a podhlavník
do vane a podobne. V tomto období tiež navrhovateľ podľa predložených dokladov zakúpil M. smetiaky,
stoličky, rolety, kuchynskú linku, reťaze, hadicu so spojkou a rozprašovačom, garniže, anténu s káblami
a konektorom, kuchynský drez, koše na dvierka kuchynskej linky, svetlá a madlá na kuchynskú linku
ale i štetce. Tiež v uvedenom období navrhovateľ zaplatil zálohu na trúbu E. i za práce dodávateľovi

kuchynskej linky. Navrhovateľ tiež uviedol, že zaplatil za zváranie malej bránky oplotenia, o čom však
nepredložil žiadny dôkaz. Ohľadne antény navrhovateľ uviedol, že táto bola umiestnená na streche od
nej kábel viedol cez strechu do vnútra, kde bol v časti vedený aj v stene až do vyústenia v obývačke.
Navrhovateľ ďalej súdu predložil fotografie rodinného domu, jeho okolia a vnútorného vybavenia.

Odporcovia najprv zhodne uviedli, že o nijakom nákupe stavebného materiálu na stavbu ich rodinného

domu navrhovateľom nevedia, nikdy im nepredložil nijaké doklady o takýchto nákupoch. Na predloženédoklady navrhovateľa o nákupoch predložili vydania inzertného týždenníka P., v ktorých je inzerovaný
predaj bločkov na stavebný materiál a teda doklady, ktoré predložil si mohol navrhovateľ zadovážiť
takýmto spôsobom. Odporkyňa 2/ uviedla, že niektoré vybavenie do domu ako napríklad sporák,

kuchyňa, stoličky, či spálňu, kupovala spolu s navrhovateľom, keďže mali bývať v dome ako manželia,
pričom toto vybavenie platili na polovicu. Podľa navrhovateľa však na polovicu kupovali len stoličky.
Kuchyňu kupoval sám. Čo sa týka prác navrhovateľa na stavbe domu, podľa nich vykonával na stavbe,
ktorá už bola v podstate dokončená, len drobné práce ako napríklad lakovanie, farbenie, či brúsenie.
Pri týchto prácach používal drobný materiál, ktorý si so sebou priniesol. O žiadne pomocné práce ho

však nežiadali, tieto vykonával bez ich súhlasu a často i proti ich vôli. Neskôr odporcovia ohľadne
niektorých väčších prác, ako bolo zakladanie trávnika v okolí domu a osádzanie dažďových zvodov na
dome,potvrdili,žetietorobilnavrhovateľ.Rovnakoodporcovianeskôrnepriamopripustili,ženavrhovateľ
kupoval aj iné veci. Odporca 1/ uviedol, že televízna anténa navrhovateľa nefungovala, musel ju vymeniť
a pre tú svoju si navrhovateľ môže prísť a tiež podľa neho trávnik, ktorý navrhovateľ objednal, doviezol a
položil bol zlý a musel ho po dvoch rokoch vymeniť. Rovnako odporkyňa 2/ priznala, že z trávniku, ktorý

sa zakladal okolo ich domu odporcovia nič nekupovali, možno len časť pred domom.

Odporcovia poukázali na skutočnosť, že podľa predložených dokladov nakupoval navrhovateľ dažďové
zvody postupne od 16.10. do 28.10.2003, pričom dodacie listy svojimi číslami nesedia v postupnosti
podľa dátumu nákupov a podľa odporkyne 2/ aj keď dažďové zvody osádzal navrhovateľ peniaze
na ich nákup mu dával odporca 1/ a inokedy ona. Odporcovia tiež poukázali na to, že na dodacom

liste trávnikových kobercov je dátum dodania 04.05.2005, kedy už navrhovateľ s odporkyňou 2/ nežil.
Navrhovateľ vysvetlil postupný nákup zvodov tou skutočnosťou, že zvody osádzal prakticky sám, musel
to robiť postupne ako mal čas a preto bol aj materiál postupne nakupovaný. Rozpory v číslach dodacích
listov môžu byť podľa neho spôsobené tým, že materiál nakupoval v spoločnosti K., ktorá niektoré
materiály sama vyrába a niektoré len nakupuje a predáva. Pokiaľ ide o dátum dodania trávnikových

kobercov podľa navrhovateľa sa jedná o zrejmú nesprávnosť, keďže na ich nákup použil 15.000,- Sk,
ktoré z banky vybral dňa 04.05.2004, o čom predložil potvrdenie o výbere z účtu vo V., a.s..

Účastníci zhodne uviedli, že po rozchode navrhovateľa s odporkyňou 2/ navrhovateľ od odporcov
požadoval zaplatenie sumy, ktorú si nárokuje v tomto konaní. Súdu boli predložené návrhy zmluvy
o pôžičke 657.300,- Sk a troch variant zmluvy o investíciách do cudzej nehnuteľnosti. Navrhovateľ

tvrdil, že tieto nechali vypracovať odporcovia za účelom riešenia vzniknutej situácie, avšak potom ich
sami odmietli podpísať. Odporcovia toto popreli, podľa nich návrh zmluvy o pôžičke im predložil k
podpisu navrhovateľ a aj ostatné návrhy zmlúv o investíciách do cudzej nehnuteľnosti boli vypracované
advokátkou na pokyn navrhovateľa. Tieto tvrdenia odporcov sa však podľa súdu nezakladajú na pravde,
keď odporcovia sami uviedli, že návrhy zmlúv o investíciách do cudzej nehnuteľnosti vypracovala

advokátka JUDr. J., ktorú oni požiadali o poskytnutie právnej pomoci po tom, čo im navrhovateľ predložil
návrh zmluvy o pôžičke. Je vysoko nepravdepodobné, že menovaná advokátka, ktorá poskytovala
právnu pomoc odporcom by v danej veci vypracovávala návrhy zmlúv na pokyn protistrany. Tiež
súčasťou jednej varianty návrhu zmluvy o investíciách do cudzej nehnuteľnosti je uznanie dlhu 180.000,-
Sk navrhovateľom ako nákladov na bývanie u odporcov. Takéto ustanovenie svedčí minimálne o aktívnej

účasti odporcov na príprave týchto návrhov zmlúv. Okrem toho súdu bolo odporcami predložené aj
vyjadrenie navrhovateľa k návrhu zmluvy o investíciách do cudzej nehnuteľnosti zo dňa 05.12.2004,
ktoré im navrhovateľ podľa odporkyne 2/ strčil do schránky. V tomto vyjadrení navrhovateľ pripomienkuje
niektoré ustanovenia návrhu zmluvy. Je nepochybné, že ak by návrhy zmlúv o investíciách boli
vypracované advokátkou na základe pokynov navrhovateľa, nemal by tento žiadny dôvod ustanovenia

návrhu pripomienkovať odporcom ale by priamo svoje pripomienky premietol do návrhu zmluvy.
Uvedené skutočnosti podľa súdu nasvedčujú tomu, že odporcovia aktívne riešili vzniknutú situáciu a
nechali vypracovať návrhy zmlúv, ktoré potvrdzujú investície navrhovateľa pri stavbe, resp. zariaďovaní
ich rodinného domu.

Listami zo dňa 26.04.2005 vyzval navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu odporcu 1/

spoločne s jeho manželkou odporkyňou 3/ na zaplatenie 328.500,- Sk a odporkyňu 2/ rovnako na
zaplatenie328.500,-Sk,titulomvydaniabezdôvodnéhoobohateniazainvestíciedoichrodinnéhodomu.
Listy boli poštou prijaté na doručenie dňa 27.04.2005, o čom svedčia podacie lístky.Podľa § 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez

právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Po posúdení výsledkov vykonaného dokazovania podľa citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka
dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný len z časti. Vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že navrhovateľ nakupoval stavebný a iný materiál určený pre stavbu rodinného domu
odporcov. Aj keď sa toto tvrdenie navrhovateľa potvrdzované dokladmi o nákupe odporcovia snažili
poprieť, sami uviedli, že navrhovateľ na ich dome vykonával drobné práce a pri týchto prácach ako

lakovanie, brúsenie a podobne používal materiál, ktorý si so sebou priniesol. Neskôr odporcovia
už potvrdili, že navrhovateľ robil aj iné než drobné práce, keď osádzal dažďové zvody, zakladal
trávnik, ktorý oni neplatili, či kúpil televíznu anténu. Okrem toho z vykonaného dokazovania vyplynulo,
hoci to odporcovia popierali, že na pokyn odporcov boli vypracované návrhy zmlúv, ktoré tiež
potvrdzujú, že navrhovateľ pri stavbe domu odporcov investoval ním tvrdené prostriedky. Navrhovateľ

aj logicky vysvetlil určité nezrovnalosti týkajúce sa dokladov o nákupe materiálu /postupnosť čísel
dodacích listov dažďových zvodov, dátum dodania trávnikových kobercov/. V celom tomto kontexte sa
výpovede odporcov, ktoré popierali nákupy materiálu navrhovateľom na stavbu domu javili súdu ako
nedôveryhodné a účelové, a súd dospel k záveru, že navrhovateľ skutočne z vlastných prostriedkov
nakúpil veci, ktoré použil pri stavbe rodinného domu odporcov, resp. veci, ktoré tam boli vnesené

ako vnútorné zariadenie. Pokiaľ ide o charakter tohto plnenia navrhovateľa a z neho vyplývajúce
nároky, podľa súdu sa pri stavebnom materiály, ktorý bol pri stavbe domu spracovaný a aj pri veciach,
ktoré sa stali súčasťou domu, resp. jeho zariadenia /napríklad podhlavník a madlo vo vani, hroty a
panty na oplotení, zabudovaný kábel od antény spolu s konektorom/ jedná na strane odporcov o
bezdôvodné obohatenie, ktoré na úkor navrhovateľa získali plnením bez právneho dôvodu v zmysle §

451Občianskehozákonníka.Navrhovateľtotižpredmetnévecinakupovalapristavbedomuspracovával
bez nejakej dohody s odporcami a títo jeho plnenia bez ďalšieho prijímali, takže medzi účastníkmi
nebolo ohľadne týchto plnení nič dojednané a neexistuje ani iný právny dôvod pre takéto plnenia. Takéto
bezdôvodné obohatenie sú odporcovia podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinní vydať tomu,
na koho úkor sa obohatili, teda navrhovateľovi. Keďže toto bezdôvodné obohatenie nemožno vydať in

natura, pretože veci boli buď spracované pri stavbe /náterové hmoty, tmely, pur pena a podobne/ alebo
sa stali

súčasťou vybavenia domu a bez poškodenia ich podstaty ich nemožno oddeliť /podhlavník a madlo vo
vani, hroty a panty plota a podobne/ musia odporcovia navrhovateľovi poskytnúť peňažnú náhradu.
Výška tejto peňažnej náhrady by mala podľa súdu predstavovať plnenie, za ktoré si navrhovateľ môže

zaobstarať rovnaké alebo obdobné veci ako tie, ktoré nemožno in natura vydať. Takto je výška peňažnej
náhrady za bezdôvodné obohatenie podľa súdu rovná nákupným cenám vecí, ako boli tieto zo strany
navrhovateľa v konaní preukázané.Tu ale súd musel prihliadnuť na námietky premlčania vznesenú odporcami, ktorá sa týkali všetkých
plnení, ktoré boli uskutočnené pred dňom 05.05.2003. V zmysle hore citovaného § 107 Občianskeho
zákonníka sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí v subjektívnej lehote dva roky odo

dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
V danom prípade navrhovateľ od počiatku ako nakupoval veci a tieto pri stavbe spracovával, resp. ich
tam vnášal, vedel, že tak koná bez právneho dôvodu, teda, že dochádza k bezdôvodnému obohateniu a
že toto bezdôvodné obohatenie získavajú odporcovia, o ktorých stavbu sa jednalo. Keďže navrhovateľ
netvrdil inak, pokladal súd dátumy zakúpenia materiálu za dátumy, kedy boli konkrétne veci spracované

pri stavbe domu, resp. tam vnesené a teda odo dňa každého takéhoto nákupu začala pre navrhovateľa
plynúť subjektívna premlčacia lehota dva roky, aby sa domáhal práva na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Pretože navrhovateľ podal svoj návrh na súd dňa 05.05.2005, možno uzavrieť, že u plnení,
ktorébolivykonanépreddňom05.05.2003subjektívnapremlčacialehotaprávanavrhovateľanavydanie
bezdôvodného obohatenia márne uplynula. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia za plnenia
vykonané navrhovateľom pred dňom 5.5.2003 tak podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemožno

navrhovateľovi priznať.

Čo sa týka ďalších vecí, ktoré navrhovateľ preukázateľne zakúpil, napríklad kuchynská linka spolu
s madlami, svetlami, či košmi na dvierka, drez, rolety, smetné nádoby, reťaze, hadica so spojkou a
rozprašovačom, garníže, stoličky, trúba E. tieto neboli ani spracované pri stavbe domu a ani sa nestali
súčasťou jeho vybavenia /ani kuchynská linka, ktorá podľa predložených fotografii je voľne stojaca

a možno ju bez poškodenia vydať; ani rolety, či garníže, ktoré možno bez poškodenia odmontovať/.
Rovnako tak je to aj pri stavebných nástrojoch, ktoré navrhovateľ pri stavbe použil /v rozhodnom
období to boli kupované štetce/. Pri týchto veciach sa teda na strane odporcov nejedná o bezdôvodné
obohatenie. Tieto veci sú vo vlastníctve navrhovateľa, ktorý ich zakúpil alebo v jeho podielovom
spoluvlastníctve s odporkyňou 2/ /ak by bolo preukázané jej tvrdenie, že ich kúpili zo spoločných

prostriedkov/ a preto sa môže navrhovateľ domáhať svojich vlastníckych, resp. spoluvlastníckych práv
žalobou o vydanie veci, či žalobou o určenie hospodárenia so spoločnou vecou. Toto vlastnícke právo
však nepripúšťa, aby sa navrhovateľ domáhal za tieto veci peňažnej náhrady ako pri bezdôvodnom
obohatení. Takéto právo by mal len vtedy, ak by jeho veci boli odporcami zničené, či inak pri ich užívaní
zanikli. Toto však v konaní nebolo preukázené. Rovnako nepatrí navrhovateľovi náhrada ani za plnenia,

ktorých uskutočnenie nepreukázal - odplata za zváranie malej bránky oplotenia.

Na základe uvedeného súd rozhodol, že odporcovia 1/, 2/ a 3/ sú povinný zaplatiť navrhovateľovi
peňažnú náhradu za bezdôvodné obohatenie, ktoré získali plneniami navrhovateľa v období po dni
05.05.2003 na svojom rodinnom dome. Podľa nákupných cien materiálu ako tieto vyplynuli z dokladov
predložených navrhovateľom sa peňažná náhrada rovná sume 32.869,- Sk. Keďže odporcovia túto

peňažnú náhradu navrhovateľovi na jeho výzvy nezaplatili dostali sa so splnením svojho dlhu do
omeškania. Aj keď prvý deň omeškania odporcov sa z vykonaného dokazovania nepodarilo ustáliť,
účastníci sa zhodli na tom, že navrhovateľ požadoval zaplatenie peňažnej náhrady po rozchode s
odporkyňou 2), teda niekedy na jeseň roku 2004. V zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka
dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní a ak ide o omeškanie s plnením peňažného

dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úrok z omeškania. Navrhovateľ požadoval
úroky z omeškania od 28.04.2005 a keďže v tomto čase už boli odporcovia preukázateľne v omeškaní,
súd odporcom uložil, aby popri istine 32.869,- Sk zaplatili navrhovateľovi aj úrok z omeškania a to od
28.4.2005vovýške6%ročne,čozodpovedádvojnásobkuzákladnejúrokovejsadzbyN.B.S.vuvedený
deň.

Čo sa týka vzájomného návrhu odporcov na zaplatenie 303.900,- Sk za 4 roky a 10 mesiacov čo
u nich navrhovateľ býval a na bývanie ničím neprispel, tento je podľa názoru súdu nedôvodný. Z
vykonaného dokazovania, z výpovedí samotných odporcov, vyplynulo, že navrhovateľ sám o bývanie
u odporcov nežiadal, toto žiadala odporkyňa 2/ a odporcovia 1/ a 3/ to umožnili, keďže sa navrhovateľ
s odporkyňou 2/ mali zosobášiť. Od navrhovateľa pritom žiadne peniaze za bývanie nepožadovali. Z

uvedeného je zrejmé, že v danom prípade navrhovateľ prijal plnenie, ktoré mu odporcovia dobrovoľne
bezodplatne poskytli. Týmto správaním nebol založený žiadny záväzkovo-právny vzťah, z ktorého by
odporcom proti navrhovateľovi vzniklo právo na peňažné plnenie. Podľa súdu sa jednalo u všetkých
zúčastnených o faktické konanie, ktoré vzhľadom na všetky okolnosti /žiadosť odporkyne 2/, plánovanýsobáš/ má charakter tzv. spoločenskej úsluhy nezakladajúcej právne následky. Preto súd vzájomný
návrh odporcov zamietol. Z tohto dôvodu bolo bezpredmetné zaoberať sa kompenzačnou námietkou
navrhovateľa vznesenou proti vzájomnému návrhu i námietkou premlčania, ktorú zasa odporcovia

vzniesli na kompenzačnú námietku navrhovateľa.

V časti konania o návrhu navrhovateľa rozhodol súd o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 3
O.s.p., v zmysle ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú
náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti. Vzhľadom na pomer medzi tým čo
navrhovateľ požadoval /657.300,- Sk spolu s 8 % úrokom z omeškania/ a tým, čo mu bolo rozhodnutím

súdu priznané /32.869,- Sk spolu so 6 % úrokom z omeškania/ možno konštatovať, že odporcovia boli
neúspešný len v pomerne nepatrnej časti a preto im patrí náhrada trov konania. Trovy konania mali
odporcovia povinnosť podľa § 151 ods. 1 O.s.p. vyčísliť do troch pracovných dní odo dňa 30. októbra
2007, kedy bol vyhlásený tento rozsudok, teda do 05.11.2007 /tri pracovné dni, ktoré mali odporcovia na
vyčíslenie svojich trov sú 31.10., 02.11. a 05.11./. Odporcovia však svoje trovy konania vyčíslili podaním,
ktoré bolo súdu doručené až 06.11.2007. Preto im súd priznal podľa § 151 ods. 2 O.s.p. len náhradu

trov konania vyplývajúcich zo spisu, teda 32.865,- Sk za súdny poplatok zaplatený odporcami za podaný
odpor proti platobnému rozkazu vydanému v tomto konaní.

V časti konania o vzájomnom návrhu odporcov rozhodol súd o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1
O.s.p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Keďže súd

vzájomný návrh odporcov v celom rozsahu zamietol bol navrhovateľ v tejto časti konania úspešný a
podľa citovaného § 142 ods.

1 O.s.p. mu preto súd priznal náhradu trov konania v sume 27.179,- Sk. Táto predstavuje trovy právneho
zastúpenia navrhovateľa v tejto časti konania a to tarifnú odmenu 8.150,- Sk za prevzatie a prípravu
zastúpenia, tarifnú odmenu 8.150,- Sk za účasť právneho zástupcu na pojednávaní dňa 13.9.2007 a

tarifnú odmenu 8.150,- Sk za účasť právneho zástupcu na pojednávaní dňa 30.10.2007, režijný paušál
136,- Sk za prvý z uvedených úkonov a režijný paušál 178,- Sk za každý z úkonov účasti na pojednávaní,
cestovné v deň 13.9.2007 v sume 525,- Sk spolu so stratou času 594,- Sk a cestovné v deň 30.10.2007
v sume 524,- Sk spolu so stratou času 594,- Sk. Výška tarifnej odmeny bola vypočítaná v súlade s § 10
ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., podľa ktorého sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby

vo veci s hodnotou od 200.000,- Sk do 1.000.000,- Sk je 6.650,- Sk + 500,- Sk za každý aj začatých
50.000,- Sk z hodnoty nad 200.000,- Sk. V danom prípade /vzájomný návrh o zaplatenie 303.900,- Sk/
je tak tarifná odmena 8.150,- Sk /6.650 + 3 x 500 = 6.650 + 1.500 = 8.150/. Výška režijného paušálu bola
určená podľa § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky v súlade s výpočtovými základmi v rokoch 2006 a 2007.
Náhrada cestovného bola určená v súlade so zákonom 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, keď v

oboch prípadoch sa jednalo o cestu z miesta sídla advokáta, D. S. do T. a späť, teda spolu 60 km, pri
základnej náhrade za 1 km 6,20 Sk, priemernej spotrebe použitého motorového vozidla 6,7 l / 100 km,
a cene benzínu 38,- Sk, resp. 37,70 Sk / 1 l (60 x 6,2 + 38 x 6,7 x 0,6 = 372 + 152,76 = 525; 60 x 6,2 +
37,7 x 6,7 x 0,6 = 372 + 152 = 524). Náhrada za stratu času bola určená podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č.
655/2004 Z.z. ako 1/60 výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu cesty, teda pri každom dni

dve polhodiny po 297,- Sk, teda 594,- Sk.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si povinní nesplnia povinnosť uloženú týmto rozhodnutím , môžu sa oprávnení domáhať jej
splnenia prostredníctvom exekúcie.