Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, November 12, 2009

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 19C/258/2007
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4606212083

Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tóthová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobkyne M. V., štátnej
občianky S. R., bytom T. L., S. XXX/XX. proti žalovanej D. D. R., IČO XX. XXX. XXX,. so sídlom K.
Z. XXX,. zastúpenej opatrovníkom M. B., súdnou úradníčkou Okresného súdu Považská Bystrica o

zaplatenie 50.000,- Sk (1.659,70 Eur) s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žaloba o zaplatenie 1.659,70 Eur s a z a m i e t a.

Žalovanej sa náhrada rov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa uviedla, že odpredala nehnuteľnosti, ktoré mala vo vlastníctve. Tento predaj sprostredkovala
žalovaná za províziu, ktorú jej vyplatila. Okrem toho splnomocnila žalovanú na prevzatie zvyšku kúpnej
ceny vo výške 50.000,- Sk (1.659,70 Eur) od kupujúceho. Tieto peniaze jej však nevyplatila, a preto sa
ich domáhala predmetnou žalobou.

Opatrovník žalovanej žiadal vo veci rozhodnúť na základe výsledkov vykonaného dokazovania. Z
dôvodu opatrnosti vzniesol námietku premlčania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením kúpnej zmluvy, oboznámením
plnomocenstva, dopytom na S. S. a.s. B., pričom zistil tento skutkový stav:

Z kúpnej zmluvy zo dňa 5.12.2003 mal súd za preukázané, že žalobkyňa touto zmluvou odpredala M.
H. nehnuteľnosti zapísané v Liste vlastníctva č. 56 katastrálneho územia B. za kúpnu cenu 500.000 Sk
(16596,95 Eur), do ktorej sa započítal preddavok 350.000 Sk (11.617 Eur). Zostatok kúpnej ceny mal
byť podľa tejto kúpnej zmluvy vyplatený vo výške 150.000 Sk (4.979 Eur) prostredníctvom C.-L. s.r.o.

so sídlom v Č. na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX,. a to bez uvedenia dátumu splatnosti.

Zo splnomocnenia (bez uvedenia dátumu) predloženého žalobkyňou vyplýva, že žalobkyňa

splnomocnila žalovanú na prevzatie zostatku kúpnej ceny vo výške 150.000 Sk, z ktorých 50.000 Sk
(1659,70 Eur) mala vyplatiť žalobkyni.Z vyjadrenia S. S. a.s. B. súd zistil, že účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. bol v tomto peňažnom ústave
vedený na D. S. a J. S. a do doby jeho zrušenia na tento účet nebola žiadna poukázaná platba od
obchodnej spoločnosti C.- L. s.r.o. so sídlom v Č..

Zozistenéhodokazovaniaaztohovyplývajúcehoskutkovéhostavudospelsúdkzáveru, ževzťahmedzi
žalobkyňou a žalovanou by bolo možné posúdiť po právnej stránke iba ako bezdôvodne obohatenie, ak
by žalovaná sumu 50.000,- Sk prevzala a nevydala by ju žalobkyni.

Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 458 ods. 1 Obč. zák. musí byť vydané všetko, čo bolo nadobudnuté bezdôvodným obohatením.
Ak to nie je možné, zvlášť preto, že obohatenie záležalo vo výkonoch, musí byť poskytnutá peňažná
náhrada.

Inštitút bezdôvodného obohatenia uvedený v citovaných zákonných ustanoveniach vyjadruje zásadu,

že nikto sa nesmie obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech
vrátiť. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ku
ktorému dochádza tým, že jednému z účastníkov sa dostalo majetkovej hodnoty plnením, ku ktorému
neexistoval žiadny právom stanovený dôvod. Ku získaniu bezdôvodného obohatenia v tomto prípade
dochádza momentom prijatia plnenia.

Aktívne legitimovaným subjektom na uplatnenie práva zo zodpovednosti za bezdôvodne obohatenie je
ten, na koho úkor bolo bezdôvodne obohatenie získané. Pasívne legitimovaným je ten, koho majetok
sa na úkor druhého bezdôvodne zväčšil alebo u koho nedošlo k zmenšeniu majetku, hoci to malo v
súlade s o zákonom nastať.

Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci súd nezistil, žeby sa žalovaná bezdôvodne obohatila na

úkor žalobkyne. Podľa plnomocenstva, ktoré jej žalobkyňa udelila, mala prevziať zostatok kúpnej ceny
vo výške 150.000,- Sk a z týchto mala vyplatiť žalobkyni 50.000,- Sk. Ak by tieto peniaze prevzala a
nevyplatila by ich žalobkyni, získala by bezdôvodne obohatenie, pretože by získala majetkový prospech
bez právneho dôvodu. Žalobkyňa však ničím nepreukázala, žeby žalovaná tieto peniaze naozaj aj
prevzala. Vo svojej výpovedi sama doznala, že mala vedomosť o tom, že kupujúci M. H. jej zvyšok

kúpnej ceny nevyplatil. Podľa kúpnej zmluvy zo dna 5.3.2003 mal byť zvyšok kúpnej ceny poukázaný na
účet žalovanej. Z vyjadrenia S. S., kde sa účet žalovanej viedol však vyplýva, že na tento účet uvedené
peniaze neboli poukázané.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako

navrhujú účastníci, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, preto starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho,
čo uviedli účastníci.Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že občianske súdne konanie je ovládané prejednávacou
zásadou, v dôsledku ktorej povinnosť tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je
zásadne vecou účastníkov. Platí teda zásada, že každý z účastníkov preukazuje tie skutočnosti, z

ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky. Neunesenie dôkazného bremena postihuje účastníka
nepriaznivým následkom v podobe neúspechu v konaní.

V danej veci žalobkyňa nepreukázala, že by sa žalovaná na jej úkor bezdôvodne obohatila. V konaní
nebolo zistené, žeby kúpnu cenu prevzala od leasingovej spoločnosti (ako to vyplýva z kúpnej zmluvy)
alebo od kupujúceho. Zo splnomocnenia, ktoré žalovanej udelila žalobkyňa, nevyplývala žalovanej
povinnosť vymáhať kúpnu cenu od kupujúceho, ale iba tieto od neho prevziať. Ak teda kupujúci M.

H. nedoplatil žalobkyni dohodnutú kúpnu cenu, mala sa jej vyplatenia žalobkyňa domáhať od neho, nie
od žalovanej.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu o zaplatenie 50.000,- Sk (1.659,70 Eur) zamietol.

Súčasťou rozsudku je aj výrok o trovách konania.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalovaná mala v konaní plný úspech, patrila by jej preto plná náhrada trov konania. Preukázateľne jej
však žiadne nevznikli, preto jej ich súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho

doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov

účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

- účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).