Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, November 12, 2009

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 19C/152/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3107237923
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tóthová

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobcu O. S., a.s. P. X/A,.

B., IČO XX. XXX. XXX,. zastúpeného Mgr. M. I., advokátkou so sídlom v T., N.. S.. A. XXX/XX. proti
žalovanej A. A. - X., so sídlom T., B. XX,. IČO XXXXXXXX,. t.č. E., V. XX,. D. o zaplatenie 31.217,- Sk
(1.036,21 Eur) s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 1.036,21 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
7 % ročne od 16.3.2006 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trov konania vo výške 203,11 Eur, a to
zaplatením advokátke Mgr. M. I., všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšujúcej časti sa žaloba z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 1.036,21 Eur s úrokom z omeškania vo výške

0,05 % denne z dlžnej sumy do zaplatenia. Uviedol, že so žalovanou uzatvoril tri zmluvy o poskytovaní
služieb, ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné zmluvné podmienky poskytovania služieb v
systéme G.. Žalobca predal žalovanej 3 ks mobilných telefónov za podmienečne zníženú kúpnu cenu.
Tým, že žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb za obdobie od novembra 2005
do januára 2006 vznikla žalovanej povinnosť zaplatiť mu zmluvnú pokutu vo výške 20.967,- Sk. Ďalej
uviedol, že jeho pohľadávka pozostáva z pohľadávky za poskytnuté služby vo výške 10.250,- Sk a z
uvedenej zmluvnej pokuty.

Žalovaná sa na pojednávanie telefonicky ospravedlnila s tým, že sa pojednávania nezúčastní, nakoľko

sa nachádza v N. a má školopovinné dieťa, ktoré nemá s kým nechať. Inak sa k veci nevyjadrila.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením Zmluvy o pripojení č. A205821 a č. A0940200, dodatkami k
týmto zmluvám, oboznámením Všeobecných podmienok žalobcu na poskytovanie verejnej telefónnej
služby, faktúr adresovaných žalovanej, upozornením a pokusom o pokonávku zo dňa 1.3.2006,
odstúpením od zmluvy o pripojení a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Žalobca uzavrel so žalovanou dve zmluvy o pripojení, a to dňa 25.10.2005 a 20.8.2003, ktorých
neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky žalobcu na poskytovanie verejnej telefónnej služby
(ďalej len Všeobecné podmienky). Žalobca pri uzavretí zmlúv na základe dodatkov k týmto zmluvám

predal žalovanej 3 ks mobilných telefónov za podmienečne znížené kúpne ceny, a to mobilný telefón
značky Siemens C75, Siemens C60 a LG C3310, pričom výška poskytnutej zľavy z kúpnej ceny činila
6.989,- Sk za Siemens C75, 1 Sk za ostatné telefóny.Z predložených faktúr a pokusu o pokonávku mal súd za preukázané, že žalovaná nezaplatila žalobcovi
riadne a včas cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby za obdobie od novembra 2005
do januára 2006 v celkovej výške 14.250,- Sk. Žalovaná bola pokusom o pokonávku zo dňa 1.3.2006

vyzvaná k zaplateniu tejto dlžnej sumy. Zároveň bola upozornená, že podľa dodatkov k zmluvám o
pripojení, na základe ktorého mu boli predané koncové zariadenia (mobilné telefóny) za cenu so zľavou,
je povinná zaplatiť zmluvnú pokutu v celkovej výške 20.967 Sk, všetko spolu najneskôr do 15.3.2006.
Vzhľadom k tomu, že žalovaná splatné záväzky neuhradila, žalobca odstúpil od zmlúv o pripojení. Toto
odstúpenie bolo žalovanej doručené 2.3.2006.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou vznikol dvojstranný
záväzkovoprávny vzťah, podľa ktorého žalobcovi, ktorý je oprávnený odplatne poskytovať dohodnuté
telekomunikačné služby, vznikla povinnosť umožniť prístup žalovanej do siete prevádzkovanej
žalobcom ako aj poskytovať služby v rámci zvoleného užívateľského programu vo verejnej mobilnej
rádiotelefónnej sieti. Žalovaná akceptovala jednotlivé ustanovenia zmluvy a dodatku (vrátane
všeobecných zmluvných podmienok) ich podpísaním. Za poskytnuté služby však prestala platiť. Takto

jej vznikol dlh za poskytnuté elektronické komunikačné služby vo výške 14.250,- Sk (473,01 Eur).

Žalobca preto po uplynutí 45 dní od splatnosti najstaršieho záväzku využil svoje právo a v zmysle § 43
ods.5 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách odstúpil od uvedených zmlúv
o pripojení.

Žalovanej vznikla podľa osobitného dojednania v dodatkoch k Zmluve o pripojení č. A205821 a č.

A0940200, povinnosť (v dôsledku ukončenia platnosti zmluvy o pripojení a jej dodatku odstúpením
žalobcu), zaplatiť žalobcovi dlh za nezaplatené služby (14.250,- Sk ), ale aj zmluvnú pokutu vo výške
20.967,- Sk (695,97 Eur). Po výzve doručenej žalovanej zo strany žalobcu, uhradila žalovaná sumu
4.000,- Sk (132,77 Eur). Súd nemal za preukázané, žeby ku dňu rozhodovania bol zvyšok dlhu
zaplatený.

Žalobca sa podanou žalobou domáhal priznania úrokov z omeškania z dlžnej sumy v zmysle
„Všeobecných zmluvných podmienok“.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaná sa s plnením dlhu dostala do
omeškania. Úrok žalobca uplatňoval od 16.3.2006 (deň nasledujúci po žalobcom určenom dni splatnosti
pohľadávky uvedenom v pokuse o pokonávku).

Podľa „Všeobecných podmienok spoločnosti na poskytovanie verejnej telefónnej služby“ si účastníci
v konkrétnej veci dohodli, že vzťahy, ktoré nie sú upravené v zákone o telekomunikáciách, v platnej
zmluve o pripojení, v týchto podmienkach a v cenníku a príslušnými ustanoveniami zákona, sa spravujú
Obchodným zákonníkom. Účastníci si teda dohodli aplikáciu Obchodného zákonníka nie na celý ich
vzťah, ale iba obmedzene na tie časti, ktoré nie sú upravené zákonom a v dohodnutých podmienkach.

Napriek tejto dohode účastníkov bol súd toho názoru, že vzťah medzi žalobcom žalovanou je vzťahom
občianskoprávnym, nie obchodnoprávnym, a to z týchto dôvodov:

Podľa § 43 ods. 1, ods. 2 zák. č. 610/2003 o elektronických komunikáciách sa zmluvou o pripojení
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami

zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nieje v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas.
Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 42 ods. 4 písm. a), písm. b) citovaného zákona účastník je povinný používať verejnú službu

v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami a platiť cenu za
poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až
na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Zmluva uzatvorená podľa zákona č. 610/2003 Z.z. o telekomunikáciách (predpis verejného práva)
neurčuje charakter vzťahu poskytovateľa služieb a konečného užívateľa. Vzhľadom na to, že účastníkmi
tejto zmluvy je žalobca ako obchodná spoločnosť a žalovaná ako občan nepodnikateľ, ako aj vzhľadom

na predmet tejto zmluvy, vznikol podľa názoru súdu medzi účastníkmi konania záväzkovo právny
vzťah občianskoprávneho charakteru, ktorý zodpovedá spotrebiteľskej zmluve. Preto bolo potrebné v
konkrétnom prípade posúdiť dodatok k zmluve o pripojení a samotnú zmluvu o pripojení (v zmysle §
43 zákona o elektronických komunikáciách) spolu so všeobecnými podmienkami podľa § 23 a zákona
č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý platil do 1.7.2007, pretože svojim obsahom spĺňali znaky

typovej zmluvy, v ktorej žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ.

Z ustanovenia § 23a ods. 1 (vloženého do tohto zákona novelou č. 616/2004 Z.z.) vyplývalo, že
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ zmluvu podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Z dikcie tohto zákonného ustanovenia vyplývalo, že za spotrebiteľskú zmluvu možno označiť každú
zmluvu, ktorej charakteristickým znakom je, že sa uzaviera vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Právne irelevantný je prameň práva,
podľa ktorého sa príslušná zmluva upravuje. Z toho je zrejmé, že každá zmluva podľa Občianskeho
zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj podľa ktoréhokoľvek iného zákona (napr. o elektronických

komunikáciách) môže mať povahu spotrebiteľskej zmluvy, ak spĺňa súčasne jej iné atribúty.

Podľa 23a ods. 2 cit. zák. na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu
(ktorým je Občiansky zákonník), sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Tento zákon teda upravuje aj tú skutočnosť, že na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
§ 52 až § 60 Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Ustanovenia Občianskeho zákonníka, týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, je teda nevyhnutné použiť aj
v prípadoch, ak sa právny vzťah účastníkov konania má spravovať Obchodným zákonníkom, či iným
osobitným predpisom. Preto súd na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia § 52 a nasledujúce
Občianskeho zákonníka.

Podľa § 53 ods. 4 Obč. zák. neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Takouto nevýhodnou podmienkou je bezpochyby aj dohoda zmluvných strán (uvádzaná vo všeobecných
podmienkach) o výške úrokov z omeškania. Nevýhodnosť spočíva v dojednaní vyššieho úroku z
omeškania, než je výška prípustná podľa Občianskeho zákonníka. Z povahy ustanovenia § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. upravujúcich výšku úroku z
omeškania totiž vyplýva, že horná hranica úrokov z omeškania je kogentne stanovená, a jej prekročenie

nie je prípustné.Podľa § 517 ods. 1,2 Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide
o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov
z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom
je nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. Podľa § 3 cit. Nariadenia je výška úroku z omeškania dvojnásobok
diskontnej sadzby resp. základnej úrokovej sadzby stanovenej NBS platnej k prvému dňu omeškania s

plnením peňažného dlhu t.j. k 22.04.2004. K tomuto dňu bola výška základnej úrokovej sadzby 3,5 %,
teda úrok z omeškania mohol byť najviac 7 %.

Preto súd priznal úrok z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a vo zvyšku, teda
v časti úroku z omeškania presahujúceho 7 %, žalobu zamietol.

Podľa § 142 ods. 3 O.s.p. účastníkovi, aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd
priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o

výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.

Vzhľadom k tomu, že žalobca mal čiastočný úspech vo veci, avšak jeho neúspech bol len v nepatrnej
časti (v časti príslušenstva a to úroku z omeškania v časti prevyšujúcej 7 %, súd mu priznal v zmysle
citovaného ustanovenia plnú náhradu trov konania. Trovy konania žalobcu pozostávajú zo zaplateného
súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 2.000 Sk (66,39 Eur), ako aj z trov právneho

zastúpenia advokátom vo výške 136,72 Eur (dva úkony právnej pomoci a 2x režijný paušál).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho

doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

- účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.