Rozsudok Judgement was issued on Friday, August 22, 2008

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/87/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3108211436

Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Manďák

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín rozhodol samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci
navrhovateľa O. Z., bytom T., B. XXXX/X,. zast. L. Z., bytom T., B. XXXX/X. proti odporcovi J. Z., bytom
T., B. XXXX/X,. zast. A. A. K., s. r. o., so sídlom T., H. Š. XXX,. IČO XX. XXX. XXX. o určenie výživného

r o z h o d o l :

Vyživovacia povinnosť odporcu k navrhovateľovi s a u r č u j e vo výške 2.600,- Sk mesačne, ktoré je

odporca p o v i n n ý platiť vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred, s účinnosťou od 01.06.2008.

Nedoplatok na výživnom takto vzniknutý za dobu od 01.06.2008 do 30.08.2008 vo výške 200,- Sk je
odporca p o v i n n ý zaplatiť v mesačných splátkach po čiastkach 100,- Sk, vždy spolu s bežným
výživným,podstratouvýhodysplátok,počnúcmesiacomnasledujúcimpoprávoplatnostitohtorozsudku.

Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal určenia vyživovacej povinnosti odporcu k nemu vo výške
3.000,- Sk mesačne počnúc dňom 01.06.2008 s odôvodnením, že je študentom 3. ročníka G. v T..

Odporca sa vo veci vyjadril v tom smere, že si je vedomý svojej vyživovacej povinnosti voči
navrhovateľovi ako svojmu synovi, jeho finančné možnosti sú však obmedzené, nakoľko má ešte ďalšie
dve vyživovacie povinnosti, a to na mal. J. a dcéru M..

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania ako i oboznámením sa s obsahom spisu a
zistil tento skutkový stav:

Zo zhodných výpovedí účastníkov ako i z potvrdenia o návšteve školy súd zistil, že navrhovateľ v
septembri nastupuje do 4. ročníka na G. v T.. Nosí okuliare a pravidelne navštevuje ortopéda a

rehabilitácie, nakoľko mal operované koleno. Z mimoškolských aktivít sa nevenuje ničomu.

Z rozsudku tunajšieho súdu č. k. 31P/100/2008-20 zo dňa 19.06.2008 vyplýva, že mal. J. Z., syn
odporcu a matky navrhovateľa bol súdnym rozhodnutím zverený do osobnej starostlivosti matke a otecbol zaviazaný prispievať na jeho výživu čiastkou 2.500,- Sk mesačne. Mal. J. v septembri nastúpi do
2. ročníka na G. v T..

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 19C/92/2008 súd zistil, že dcéra odporcu a matky

navrhovateľa, M. Z. sa domáha určenia výživného voči svojmu otcovi, a to vo výške 4.000,- Sk mesačne
s odôvodnením, že je študentkou 1. ročníka F. F. U. v B..

Z potvrdenia o príjme odporcu súd zistil, že jeho priemerný čistý mesačný zárobok za posledných 12
mesiacov predstavoval čiastku 21.100,- Sk.

Z potvrdenia o príjme matky navrhovateľa súd zistil, že jej priemerný čistý mesačný zárobok za
posledných 12 mesiacov predstavoval čiastku 19.900,- Sk.

Zo zhodných výpovedí účastníkov ďalej súd zistil, že odporca sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval
koncom marca 2008, niekedy 29.03. alebo 30.03. Od uvedenej doby zasiela každý mesiac peniaze na
výživu detí, a to konkrétne za mesiac apríl úhrnom čiastku 7.000,- Sk, za mesiac máj úhrnom čiastku
7.000,- Sk, za mesiac jún, júl a august zaslal už len po 5.000,- Sk.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5, § 75 ods. 1 a 2 a § 77 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej

povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné
samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu
na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v
minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa

alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného prihliadne súd na

odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a

majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd
aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového
prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné
nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté

dieťa. Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania,
ak sú na to dôvody vhodné osobitného zreteľa.

Subsumujúc zistený skutkový stav pod vyššie cit. ust. zákona je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé,
že návrh bol podaný dôvodne. Pokiaľ sa totiž dieťa sústavne pripravuje na svoje budúce povolanie, ako

je to i v danom prípade, vyživovacia povinnosť rodičov k nemu stále trvá. Pri určení výšky výživného pre
navrhovateľa súd vychádzal zo zistenia, že odporca rovnako ako matka navrhovateľa majú ešte ďalšie
dve vyživovacie povinnosti, a to k mal. J. a k dcére M.. Ďalej súd vychádzal z potrieb navrhovateľa, ktoré
súvprevažnejmieretvorenénákladminastredoškolskéštúdium,keďosobnenemávýraznejšiezvýšené
náklady nad mieru obvyklú. Súd taktiež zohľadnil i majetkové pomery oboch rodičov, a to odporcov

mesačný príjem vo výške 21.100,- Sk a matkin vo výške 19.900,- Sk mesačne. Za daných okolností
súd nadobudol presvedčenie, že výživné vo výške 2.600,- Sk mesačne je v súlade ako s potrebami
navrhovateľa tak i s možnosťami a schopnosťami odporcu, a teda v súlade so zákonnými kritériami
vyššie uvedenými. Preto, pokiaľ sa navrhovateľ domáhal výživného vo väčšom rozsahu, nezostávalo
súdu iné, ako žalobný návrh v tejto časti zamietnuť.S tým súvisí i otázka nedoplatku na výživnom. Pri vyčíslení nedoplatku výživného za dobu od 01.06.2008
do 30.08.2008 odpočítal súd platby na výživné, ktoré odporca za uvedené obdobie dobrovoľne poukázal
na výživu svojich detí. Ako vyplýva zo zhodných výpovedí účastníkov, odporca od 01.06.2008 do dňa

vyhlásenia tohto rozsudku poukázal na výživu svojich 3 detí úhrnom 3 platby po 5.000,- Sk, z ktorých
súd na výživu navrhovateľa započítal na výživné v mesiaci jún 2008 čiastku 2.600,- Sk, na výživné v
mesiaci júl 2008 čiastku 2.500,- Sk, a na výživné v mesiaci august 2008 čiastku 2.500,- Sk. Za uvedené
obdobie od 01.06.2008 do 30.08.2008, t. j. za 3 mesiace pri stanovenom výživnom vo výške 2.600,-
Sk mesačne malo byť zaplatené 7.800,- Sk, bolo zaplatené 7.600,- Sk, k úhrade zostáva nedoplatok o

výške 200,- Sk. Súd umožnil odporcovi úhradu tohto nedoplatku v mesačných splátkach po čiastkach
100,- Sk, pretože táto výška splátok sa javí ako zodpovedajúca jak potrebám navrhovateľa, tak i celkovej
situácii odporcu. Možnosť splatiť nedoplatok v splátkach pod stratou výhody splátok znamená, že ak
nebudú stanovené splátky dodržané, môže navrhovateľ žiadať zaplatenie celého nedoplatku výživného,
toto právo však môže využiť len do splatnosti najbližšej budúcej splátky.

Výrok o trovách konania vychádza z ust. § 142 ods. 2 O.s.p., nakoľko navrhovateľ mal v konaní len

čiastočný úspech. Preto súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.