Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. november 2009

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 22Cb/92/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208208745

Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrik Števík

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Patrikom Števíkom v právnej veci navrhovateľa:
A. štátnych hmotných rezerv A. P., O. XX, K., IČO: XXXXXXXX, proti odporcovi: E. R. s.r.o., P. XX,
XXX XX E., IČO: XXXXXXXX, zastúpenému advokátom JUDr. P. P., J. XXXXX/XX, K., o zrušenie

rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi trovy konania k rukám právneho zástupcu odporcu vo
výške 307,45 eur, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 24.4.2008 v spojení s doplnením a opravou návrhu zo
dňa 27.5.2007 domáhal proti odporcovi zrušenia rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu pri
KBB (Komoditnej burze Bratislava) č.k. 1-2007-1, číslo reg. 7/2008 zo dňa 25.3.2008.

Odporca nárok navrhovateľa neuznal. Uviedol, že nie je v spore pasívne legitimovaný. K meritu veci v
podstate uviedol, že v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je možné, aby súd opätovne
zasahoval do skutkového a právneho stavu ustáleného v rozhodcovskom konaní tak, ako sa toho
domáhal navrhovateľ. Súd je pri preskúmavaní povinný iba posúdiť, či nedošlo k takému postupu súdu,
ktorý by zakladal dôvod uvedený navrhovateľom v žalobe v zmysle § 40 rozhodcovského zákona.

Súd vykonal vo veci dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, s

prednesom navrhovateľa a právneho zástupcu odporcu.

Po vykonanom dokazovaní zistil súd nasledovný skutkový stav veci:

Rozhodcovským rozsudkom Rozhodcovského súdu pri KBB (Komoditnej burze Bratislava) č.k.
1-2007-1, číslo reg. 7/2008 zo dňa 25.3.2008 bol navrhovateľ (Správa štátnych hmotných rezerv
Slovenskej republiky) zaviazaný zaplatiť odporcovi (E. R. s.r.o.) istinu 9.000.000,- Sk s príslušenstvom.
Rozhodcovský rozsudok bol navrhovateľovi doručený dňa 2.4.2008Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku, len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),

b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,

c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského

konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,

e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,

f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9

vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,

g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),

h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo

i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,

za ktorý bol právoplatne odsúdený,

j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa 13a).

Podľa § 17 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov účastníci rozhodcovského konania
majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má
poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku
účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak
účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota
začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 54a zákona č. 244/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov ustanovenia tohto zákona sa použijú
aj na konania začaté pred 1. júlom 2009.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa
služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti

Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia a vyhodnotiac vykonané

dokazovanie súd dospel k záveru, že žaloba nemá oporu v zákone.Dôvody, pre ktoré sa navrhovateľ domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku, nemožno nijako
subsumovať pod žiadne z ustanovení v § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v
znení neskorších predpisov. Čo sa týka argumentov navrhovateľa, že rozhodcovský súd porušil zásadu

rovnosti tým, že zle vyhodnotil skutkový stav a reklamáciu považoval za platnú, čím boli porušené
všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, súd uvádza, že vyhodnotenie
skutkového stavu nemožno považovať za porušenie zásady rovnosti účastníkov konania. Navrhovateľ
súdu právne relevantným spôsobom nepreukázal, že by mu rozhodcovský súd neposkytol rovnakú
možnosť na ochranu jeho práv, ako poskytol odporcovi. V konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku

nie je možné, aby súd opätovne zasahoval do skutkového a právneho stavu, ktorý bol ustálený v konaní
pred rozhodcovským súdom. Súd v tomto konaní posudzuje, či rozhodcovský súd nepostupoval tak, že
by jeho postupom bol daný dôvod uvedený navrhovateľom v žalobe. V tomto prípade však navrhovateľ
žiaden taký dôvod neuviedol.

K argumentom navrhovateľa, ktoré predniesol prvýkrát na pojednávaní dňa 4.11.2009 - ohľadom
porušenia všeobecne záväzných predpisov na ochranu práv spotrebiteľa - súd uvádza, že do vyhlásenia

uznesenia o skončení dokazovania, napriek riadnemu poučeniu účastníkov podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
navrhovateľ súdu nepredložil žiaden dôkaz na preukázanie tohto tvrdenia. Súd nemal nijako za
preukázané, že by rozhodcovský súd pri rozhodovaní porušil všeobecne záväzné právne predpisy na
ochranu práv spotrebiteľa. Navyše je potrebné uviesť, že § 40 ods. 1 písm. j) zákona o rozhodcovskom
konaní pojednáva o porušení všeobecne záväzných predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Odporca

však v zmysle právnych predpisov, na ktoré § 40 ods. 1 písm. j) odkazuje (Občiansky zákonník, zákon
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa), nie je spotrebiteľom. Nevzťahuje sa naňho teda ani ochrana
spotrebiteľa, ktorú citované zákony spotrebiteľom poskytujú.

Čo sa týka námietok odporcu ohľadom jeho pasívnej legitimácie v tomto spore, súd je toho názoru, že
vzhľadom na skutočnosť, že odporca bol účastníkom rozhodcovského konania, sú právne irelevantné.

Na výsledok tohto sporu nemá vplyv ani fakt, že navrhovateľ rozšíril na pojednávaní dňa 4.11.2009, teda
po uplynutí lehoty v § 41 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, dôvody žaloby.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu zamietol, nakoľko má za to, že neboli naplnené
predpoklady ustanovené v § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení
neskorších predpisov.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Trovy konania odporcu predstavujú trovy právneho zastúpenia vyčíslené v zmysle vyhlášky č.
655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Nakoľko sa v tomto konaní navrhovateľ domáhal zrušenia
rozhodcovskéhorozsudku,základnúsadzbutarifnejodmenyniejemožnéstanoviťpodľatarifnejhodnoty

veci podľa § 10 cit. vyhlášky, súd za základnú sadzbu tarifnej odmeny považuje v zmysle § 11 ods. 1
cit. vyhlášky jednu trinástinu výpočtového základu, čo je pre rok 2008 suma 45,51 eur a pre rok 2009
suma 53,49 eur. Trovy právneho zastúpenia odporcu pozostávajú zo štyroch úkonov právnej služby, a
to 1. prevzatie a príprava zastúpenia - 45,51 eur, 2. vyjadrenie k žalobe - 45,51 eur, 3. porada s klientom
dňa 26.11.2008 (§ 14 ods. 1 písm. b)) - 2 x 45,51 eur, 4. účasť na pojednávaní dňa 4.11.2009 - 53,49

eur, z troch režijných paušálov po 6,30 eur - za úkony v roku 2008, jedného režijného paušálu po 6,95
eur - za úkon v roku 2009 a z DPH v sume 46,07 eur (z úkonov právnej služby a jedného režijného
paušálu 6,95 eur).

Poučenie:P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom
súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.